KSKE 6 S 122/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/122/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200857 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200857.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu HALLMARK - CE, s.r.o., Ladmovce 4, Ladmovce, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom Košice, Moldavská cesta č. 6, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, Vazovova č. 2, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 21.06.2011 č. I/223/12893-66723/2011/990057-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňové riaditeľstvo SR žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu F. M. zo dňa 16.12.2010 č. 738/230/28522/10/Kaš, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 511/1992 Zb. ) nebol priznaný žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 7.280,42 eur. Daňový úrad v dodatočnom platobnom výmere nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2009 z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM, Malá Tŕňa 125. Ide o faktúru č. 08052005/V z 08.05.2009 v celkovej sume 20.641,70 eur, z toho DPH v sume 3.295,74 eur za dodanie guľatiny smrek v množstve 177 m3 a jednotkovej cene 98,-- eur/ m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 09.05.2009 a o faktúru č. 24052009/V zo dňa 24.05.2009 v celkovej sume 24.956,70 eur, z toho DPH v sume 3.984,68 eur za dodanie guľatiny smrek v množstve 214 m3 a v jednotkovej cene 98,-- eur/ m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 25.05.2009. Daňový úrad F. M. vychádzal z výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v protokole zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/5845/2010/Hvi, ktorý bol žalobcovi doručený a bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.12.2010. Konateľ žalobcu H. Vareha starší uviedol (zápisnica z ústneho pojednávania č. 738/320/15682/2009/Vik zo dňa 07.09.2009) , že predmetnú guľatinu spoločnosť nakúpila od daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM, Malá Tŕňa č. 125. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ O. O., tovar bol vyložený priamo do skladov žalobcu na hospodárskom dvore R. H., ktoré má žalobca prenajaté na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2008 od spoločnosti BARAVIN, s.r.o., Bara č. 5.

Mikuláš Vareha - VENIKOM správcovi dane potvrdil dodanie guľatiny smreku pre žalobcu a uviedol, že predmetný tovar nakúpil od daňového subjektu František Fürdös - FUFRA, Poľná č. 15, Kežmarok (zápisnica z ústneho pojednávania č. 738/320/15683/2009/Vik zo dňa 07.09.2009) . Daňový úrad F. v odpovedi na dožiadanie správcu dane zo dňa 28.09.2009 potvrdil vystavenie a zaúčtovanie faktúr

daňovým subjektom František Fürdös - FUFRA, pre daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM. Z vystavených faktúr vyplýva, že miesto dodania, resp. vyskladnenia guľatiny je R. X. L.. Toto zistenie správcu dane je v rozpore s tvrdením H.Á. Y. R.., že guľatina bola vyložená v hospodárskom dvore R. H..

Konateľ žalobcu uviedol, že hospodársky dvor, kde bola uskladnená guľatina, vlastní spoločnosť BARAVIN, s.r.o. (zápisnica o miestnom zisťovaní z 26.10.2009 č. 738/320/19043/09/Hvi) a predložil nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou BARAVIN, s.r.o., Bara č. 5 a spoločnosťou HALLMARK - CE s.r.o. zo dňa 01.11.2008, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov v areáli firmy v hospodárskom dvore R. H. na skladovanie guľatiny, ale žiadne nájomné žalobca neplatil, v účtovníctve za kontrolované obdobie nemal žiadne náklady týkajúce sa nájomného na základe predmetnej zmluvy. Správca dane z informačného systému katastrálneho úradu tiež zistil, že spoločnosť BARAVIN, s.r.o. nevlastní žiadne nehnuteľnosti, prípadne pozemky v katastrálnom území R. H.. Pretože podľa vyjadrenia konateľa žalobcu guľatina nadobudnutá v zdaňovacom období máj 2009 bola v júni 2009 vyvezená v množstve 105 m3 faktúrou č. 26092009/HA v júli 2009 v množstve 1402 m3 faktúrou č. 06072009/HA, faktúrou č. 07072009/HA a faktúrou č. 08072009/HA do Maďarska pre spoločnosť FAFÉMTEK Bt., správca dane preveroval tieto dodania a zistil, že tovar podľa predložených CMR bol prepravovaný spoločnosťou STAVIVÁ PLUS Trebišov s.r.o., Hlavná č. 2, Malá Bara (konateľom spoločnosti je tiež H. Y. R..) v dňoch 06.07.2009, 07.07.2009 a 08.07.2009 motorovými vozidlami ev. č. TV589BS a TV484YE a spoločnosťou LOGIMEX s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, (konateľom spoločnosti je H. Y. R..) v dvoch 26.06.2009, 06.07.2009, 07.07.2009 a 08.07.2009 motorovými vozidlami ev. č. TV757BK a TV851YD.

Konateľ spoločnosti STAVIVA PLUS Trebišov s.r.o. H. Y. R.. v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 26.10.2009 č. 738/320/19124/2009/Hvi potvrdil, že spomínaná spoločnosť vykonala prepravu vlastnými autami, ale nevedel identifikovať vodiča, ktorý prepravu vykonal. Napriek prísľubu z jeho strany nepredložil záznamy o prevádzke motorových vozidiel, a to ani na opätovné výzvy zo strany správcu dane.

Konateľ spoločnosti LOGIMEX s.r.o., H. Y. R.. v zápisnici z ústneho pojednávania č. 738/320/19125/2009/Hvi zo dňa 26.10.2009 potvrdil, že spoločnosť vykonala prepravu vlastnými autami, ale nevedel identifikovať vodiča, ktorý prepravu vykonal. Záznamy o prevádzke motorového vozidla, ktoré podľa CMR malo vykonať prepravu tovaru do Maďarska napriek opakovanej výzve správcu dane nepredložil.

Správca dane zaslal medzinárodné dožiadanie za účelom preverenia dodania guľatiny do Maďarska pre odberateľa FAFÉMTEK Bt., Mikoháza. V odpovedi bolo potvrdené prijatie tovaru, ale nadobudnutie tovaru bolo priznané a zaplatené oneskorene. Tovar mal byť doručený na adresu sídla spoločnosti Mikoháza, O. V.. Platby za tovar boli vykonané v hotovosti a daň z pridanej hodnoty bola priznaná a zaplatená oneskorene. Správca dane ďalej zistil, že v záznamoch maďarskej spoločnosti sa nachádzajú faktúry, platobné doklady (príjmové a CMR dokumenty žalobcu) , daň z pridanej hodnoty bola zaplatená. Miesto vyloženia je adresa spoločnosti FAFÉMTEK Bt., nehnuteľnosť je vo vlastníctve spoločnosti, kde je možnosť uskladnenia tovarov. Spoločnosť vlastní stroje vhodné na spracovanie zakúpeného tovaru. Podľa účtovníctva spoločnosti bol vo všetkých prípadoch nadobudnutý tovar, ďalej predaný a prepravený späť na Slovensko v deň nákupu ako intrakomunitárne dodanie tovaru. Vo všetkých prípadoch bola kupujúcim spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., v ktorej konateľom je tiež H. Y. R.. Tovar bol prepravený buď spoločnosťou LOGIMEX s.r.o., alebo spoločnosťou STAVIVA PLUS Trebišov s.r.o., a to motorovými vozidlami ev. č. V., V., V., V.. Vo všetkých prípadoch prepravu organizoval H. Y. R.. Skutočnosť, že deň intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je zároveň aj dňom intrakomunitárneho dodania toho istého tovaru a tými istými dopravnými prostriedkami z Maďarska na Slovensko pre spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., pričom pri všetkých obchodných reťazcoch sa zúčastňuje a o obchode rozhoduje jedna a tá istá osoba, spochybňuje reálnosť samotnej existencie a pohybu intrakomunitárnej dodávky tovaru a dokladuje, že všetky tieto transakcie viedli k umelému vytvoreniu podmienok za účelom čerpania daňovej výhody - odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Správca dane ďalej z predložených faktúr zistil, že žalobca kupoval od daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. guľatinu po 78,-- eur/m3, pričom František Fürdös - FUFRA fakturoval pre daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. špecifikovanú ihličnatú hmotu kvality III.A, III.B, VVL, LV, AG a surové kmene v cenovom rozpätí od 43,-- eur do 63,-- eur/m3. Žalobca následne vystavil faktúry v zdaňovacom období jún 2009 a júl 2009 pre spoločnosť FAFÉMTEK Bt., v ktorých predajná cena guľatiny za m3 je 75,-- eur bez uvedenia kvality dreva. Skutočnosť, že predajná cena guľatiny je nižšia ako nákupná cena, pričom ceny určoval sám H. Y. R.. ako konateľ, prípadne spoločník spomínaných spoločností, poukazuje na to, že obchodné aktivity žalobcu nesmerovali k dosiahnutiu zisku, t.j. hlavnému účelu podnikania. Pri kúpe tovaru bola cena guľatiny neúmerne navýšená oproti cene, ktorú zaplatil Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. svojmu dodávateľovi a pri predaji spoločnosťou HALLMARK - CE s.r.o., spoločnosťami v reťazci firiem, ktorých vlastníkom je opäť H. Y. R.., bola cena znížená pod vstupnú cenu.

Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane, aby predložil konkrétne dôkazy, ktorými preukázal kedy, ako a kým bola uskutočnená preprava tovaru - guľatina smrek do daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. do skladovacích priestorov R. X. L., aby uviedol dôvod rozličného predmetu fakturácie a uviedol postup, ako došlo k zmene ihličnatej hmoty na guľatinu smrek , aby uviedol mená osôb, ktoré boli pri meraní, nakladaní dreva, aby uviedol ako je drevo označené pre správnu identifikáciu, dôvod prečo predával drevo v mesiaci jún a júl 2009 za nižšiu cenu ako bola nákupná cena, kedy, ako a od koho nadobudol daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. hnuteľný majetok - mechanizmy na nakladanie guľatiny zo skladových priestorov na pristavené dopravné prostriedky, mená zamestnancov, ktorí sú zodpovední za údržbu týchto strojov a mená zamestnancov, ktorí s nimi pracujú. Žalobca doklady a dôkazy preukazujúce reálne nadobudnutie tovaru od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. nepreukázal, uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach nezdôvodnil a nepreukázal, že tovar z ktorého žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň, bol použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa v súlade s ustanovením § 49 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. vystavil faktúru pre žalobcu, ale tovar nedodal tak, ako je uvedené vo faktúrach. Z toho dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a nie na vystavenie faktúry, dodávateľovi - Mikulášovi Varehovi - MEDENIKOM reálne nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Dodávateľ bol povinný platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.

Zo zistení správcu dane je zrejmé, že tovar uvedený na faktúrach predložených ku kontrole sa pohyboval v reťazci dodávateľov a odberateľov, t.j. v reťazci spoločností, kde konateľom a spoločníkom je tá istá osoba H. Y.. Tiež skutočnosť, že deň intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je zároveň aj dňom intrakomunitárneho dodania toho istého tovaru tými istými dopravnými prostriedkami z Maďarska na Slovensko pre spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., pričom pri všetkých obchodných vzťahoch sa zúčastňuje a o obchode rozhoduje tá istá osoba, spochybňuje reálnosť samotnej existencie a pohybu intrakomunitárnej dodávky tovaru.

Správca dane tiež zistil, že žalobca nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadny hmotný investičný majetok, nevlastnil dopravné prostriedky, neúčtoval o prenájme dopravných prostriedkov, neúčtoval o prenájme pracovnej sily, nepreukázal náklady na manipuláciu s guľatinou v sklade, nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o. Túto skutočnosť vyhodnotil správca dane za prekážku ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to bolo so žalobcom deklarované a ako nepriamy dôkaz pre neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia reagoval na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu. K odvolacej námietke, že daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci, ktorí neboli organizačne začlenení ako zamestnanci Daňového úradu F. M. - miestne príslušného správcu dane, uviedol, že z pohľadu zákona o správe daní a poplatkov musí byť daňová kontrola vykonaná vždy v mene daňového úradu, ktorý je správcom dane miestne príslušným pre výkon tejto činnosti. V danom prípade upovedomenie o výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 u žalobcu

vydal správca dane Daňový úrad F. M. a všetky úkony počas daňovej kontroly boli vykonávané pod hlavičkou tohto daňového úradu. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu č. 738/320/5845/2010/Hii zo dňa 25.11.2010 podľa ustanovenia § 15 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., o čom svedčí úradný záznam správcu dane č. 738/320/28334/10/Blá zo dňa 14.12.2010, ktorý vyhotovili zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Táto námietka podľa žalovaného nie je opodstatnená aj preto, že v predmetnej daňovej kontrole došlo k zmenám v osobách kontrolórov vykonávajúcich daňovú kontrolu tým, že boli nahradení zamestnancami miestne príslušného správcu dane, čím bol odstránený nezákonný stav vykonávania daňovej kontroly. Z toho vyplýva, že odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe zákonne vykonanej daňovej kontroly, a preto netrpí vadami spôsobujúcimi jeho nulitnosť. K námietkam týkajúcich sa spôsobu dokazovania hodnotenia získaných dôkazov, úsudkov a domnienok správcu dane o neuskutočnených zdaniteľných obchodov, závery správcu dane, absencia dôkazov správcu dane a podsunutie vyvrátenia pochybností iba po dôkaznú povinnosť daňového subjektu, porušovanie jednotlivých zásad daňovej kontroly, odvolací orgán uviedol, že ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť (§ 19 zákona č. 222/2004 Z.z.) . Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorý voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky podľa citovaného zákona o dane z pridanej hodnoty. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotno-právnej povahy. Súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok teda doložiť, preukázať. Pretože zákon č. 222/2004 Z.z. určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, pretože dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážali skutočnosť. Platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Pri dodávke tovarov a služieb ako charakteristické sprievodné znaky prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych tovarov a služieb na obidvoch stranách, napríklad formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov. Tieto skutočnosti potom nie je možné preukázať iba predložením faktúr a pokladničných dokladov. Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu zistil, že kontrolovaný daňový subjekt okrem faktúr, pokladničných dokladov, hlavnej knihy, záznamov pre daň z pridanej hodnoty, nájomnej zmluvy, skladovej evidencie zásob - guľatina smrek a tvrdenia, že tovar bol dodaný, vyššie uvedené skutočnosti nepreukázal. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Podľa ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane hodnotí dôkazy predložené daňovým subjektom podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Dôkazná povinnosť pre platiteľa dane je významným právom, nie iba povinnosťou, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými buď preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na sporných faktúrach a v predmetných zápisniciach. Žalobca nepredložil správcovi dane dostatočné dôkazy, ktoré by deklarované dodávky guľatiny zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o realizovaní obchodov spoločnostiach prepojených osobou H. Y., čím neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniu daňového subjektu z práce spojené s manipuláciou guľatiny a triedením dreva vykonávali brigádnici, ktorí boli riadne odmenení, odvolací orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal, kto konkrétne tieto práce vykonával, a nepreukázal že za poskytnuté služby zaplatil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na svoju činnosť využíval skladové priestory spoločnosti BARAVIN s.r.o., správca dane zistil, že táto spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti, prípadne pozemky v kat. území R. H.. Naviac, žalobca nepredložil žiadne doklady o úhrade nájomného. Odvolací orgán poukázal na to, že správca dane preveroval prepravu všetkých deklarovaných dodávok tovaru od O. O. až po prepravu dodávok do Maďarska a z výsledkov preverovania vyplynulo, že spoločnosti LOGIMEX s.r.o. a STAVIVA PLUS Trebišov s.r.o. mali prepraviť guľatinu smrek do Maďarska (podľa zistení maďarskej správy aj z Maďarska na Slovensko) v konkrétnych dňoch vlastnými dopravnými prostriedkami. Tieto spoločnosti (prepojené

osobou H.Á. Y.) ani na opakované výzvy správcu dane nepredložili záznamy o prevádzke konkrétnych motorových vozidiel a neuviedli mená vodičov. Samotné rozhodnutie krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie o povolení na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej prepravy pre spoločnosť LOGIMEX s.r.o. nie je dôkazom preukazujúcim vykonanie preverovanej prepravy tak, ako to uvádzal žalobca v odvolaní. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že zo spisového materiálu ďalej zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Pretože správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im nechýba materiálny podklad. Správca dane vychádzajúc zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom pri výkone kontroly, nebral do úvahy žalobcom deklarované účtovanie dane z pridanej hodnoty, ale považoval za potrebné získať čo najviac dôkazov za účelom zistenia a overenia skutočností, resp. zistenia skutkového stavu spôsobom umožňujúcim objektívne rozhodnúť o veci. Správca dane preveroval okolnosti predmetných zdaniteľných obchodov týkajúce sa nákupu, prepravy, skladovania a predaja smrekovej guľatiny, a preto nie je opodstatnená námietka žalobca, že by správca dane presunul dôkaznú povinnosť iba na daňový subjekt. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami, boli realizované tak, ako je to uvedené na vystavených faktúrach. Správca dane preveroval reálnosť deklarovaných dodávok guľatiny do Maďarska formou medzinárodnej výmeny informácií a výsledky medzinárodných dožiadaní boli uvedené v protokole o daňovej kontrole z 25.11.2010 č. 738/320/5845/2010/Hi a v odôvodnení odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru. Z obsahu spisového materiálu odvolací orgán nezistil, že by žalobca počas daňovej kontroly mal záujem o navrhovanie dôkazov, a preto jeho námietky z tohto dôvodu sú neopodstatnené. Odvolací orgán ďalej zistil, že H. Y. je spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností, a zároveň podniká ako fyzická osoba, ktoré medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty uskutočňovali zdaniteľné obchody. Správca dane dospel k zisteniam, že H. Y. bol ako fyzická osoba dodávateľom tovaru oprávnený konať za odberateľskú spoločnosť, ako aj za spoločnosť, ktoré mali prenajímať skladové priestory a majetok, teda tovar - guľatinu predával sám sebe , ako aj kupoval sám pre seba . Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami personálne prepojenými osobou H. Y. uzatváral sám so sebou ústne , platbu za tovar, ktorá prebiehala vždy v hotovosti platil sám sebe , tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, zmenil iba vlastníka, t.j. k zmene vlastníka došlo len v rámci spoločnosti prepojených osobou H.Á. Y.. H. Y. konal za ďalšie obchodné spoločnosti a vykonával v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami a je teda vylúčené, že by nesledoval a nekontroloval výrobné a obstarávacie procesy fakturovaných tovarov, preto je zrejmé že H. Y. musel vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré bolo uskutočnené s cieľom získania finančnej výhody. Žalobca nepreukázal samotnú realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a Mikulášom Varehom - VENIKOM s.r.o., a to ani napriek tomu, že konateľom žalobcu je H. Y., ktorý je podľa predložených faktúr aj dodávateľom smrekovej guľatiny, čím nepreukázal že fakturovaný tovar mu bol skutočne dodaný iným platiteľom dane. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by deklarované dodávky smrekovej guľatiny zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o realizovaní obchodov spoločnostiach prepojených osobou H. Y., a preto správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane zhodnotil všetky zistené skutočnosti a uviedol ich ako nepriame dôkazy pre neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období, čo je v súlade s ustanovením § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolací orgán na záver konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal aj na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Preto jeho postup nebol v rozpore s ustanovením zákona o DPH, ani so zákonom č. 511/1992 Zb.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu v F. M. zo 16.12.2010 č. 738/230/28522/10/Kaš a navrhoval, aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom, pričom odvolací orgán bez výhrad prijal úvahy správcu dane. Takéto rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1 a 3 a § 48

ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu jediným dôkazom na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby H. Y. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu nestačí, ak správca dane konštatuje, že personálne prepojenie samo o sebe spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, ale to, že k nemu podľa názoru správcu dane nedošlo, musí byť preukázané. Správca dane však nemá žiadne priame alebo nepriame konkrétne dôkazy, ktoré by vyvracali uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru, iba jedno, iba konštatuje, že žalobca nedostatočne preukázal reálne uskutočnenie plnenia a dodanie tovaru. Žalobca však predložil všetky obvyklé požadované a kontrolovanými subjektami zvyčajne predkladané podklady. Žalobca konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek argumentácia súvislosť medzi konštatovaním personálneho prepojenia a konštatovaním nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Personálne prepojenie podľa názoru žalobcu nie je možné dávať do priamej ani nepriamej súvislosti s uskutočnením zdaniteľného plnenia, pretože toto je preukázateľné len z iných skutočností, okrem iného aj zo skutočností, že u dodávateľa pri daňovej kontrole nebolo konštatované, že by k zdaniteľným obchodom nedošlo. Túto skutočnosť správca dane považoval za irelevantnú k preukazovaniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na jednej strane pre účely dane z pridanej hodnoty tvrdí, že zdaniteľné obchody neboli reálne vykonané a na druhej strane pre účely dane z príjmov išlo o reálny predaj tovaru a výnosy z tohto predaja majetku. Tento rozporný prístup žalovaného podľa názoru žalobcu spochybňuje jeho záver, že obchody realizované žalobcom sa neuskutočnili, a sú fiktívne. Nezákonným postupom daňových orgánov pri daňových kontrolách v reťazci subjektov personálne prepojený s osobou H. Y., kde daňové orgány neuznávali daň na vstupe a s poukazom na ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z. o ponechávajú daň na výstupe dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľkonásobne prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty. Žalobca konštatoval, že v prípade ak žalovaný považoval dodávky za fiktívne, potom sa mal vysporiadať s námietkou žalobcu, že z rozsudku ESB C-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré predpokladá existenciu faktúry ako dokladu o predaji za dodávku podliehajúcu dani, a nie fiktívnej faktúry.

Žalobca v žalobe namietal porušenie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR, a ktorá znamená predovšetkým primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnuté na dosiahnutie cieľa. Zákonnou povinnosťou daňových orgánov bolo v tomto prípade poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť. Postupom daňových orgánov sa však vytvoril stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojených H. Y. boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť H. Y. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Ako dôkaz žalobca uviedol fakt, že 30.03.2010 bolo H. Y. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním prepojených spoločnostiach, ako aj skutočnosť, že v septembri 2009 sa u daňových subjektov personálne prepojených s H. Y. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa začali vykonávať. Do situácie ukracujúcej práva žalobcu sa žalobca nedostal sám tým, že jeho spoločník a bývalý konateľ H. Y. založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená postupom správcu dane a žalovaného, ktorý je v rozpore s § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. a článkom 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že od začiatku výkonu daňovej kontroly došlo zo strany subjektu vykonávajúceho daňovú kontrolu k porušeniu zásady legality, na čo upozorňoval aj vo svojom odvolaní voči dodatočnému daňovému výmeru Daňového úradu F. M., pričom poukazoval na nález Ústavného SR IIÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, v zmysle ktorého miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov, t.j. totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov. Zamestnanci miestne príslušného správcu dane neboli z daňového konania vylúčení, preto nebol dôvod, aby bola daňová kontrola vykonávaná zamestnancami správcu dane, ktorí neboli organizačne začlenení u miestne príslušného správcu dane. Týmto postupom správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 3 a § 24

zákona č. 511/1992 Zb., v dôsledku čoho je tento postup protizákonný. Žalobca konštatoval, že s jeho názorom o nesprávnosti takéhoto postupu sa stotožnil v plnom rozsahu aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/16327/2010-29, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov október 2009, november 2009, január 2010. Žalovaný napriek zákazu uloženého právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím pokračoval vo výkone daňových kontrol a v snahe konvalidovať protiprávny stav pred ukončením kontroly, boli zamestnanci miestne nepríslušného daňového úradu preradení k Daňovému úradu F. M.. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k námietke zákonnosti daňovej kontroly uvádzal, že úkony týkajúce sa začatia, priebehu a ukončenia daňovej kontroly, boli vykonávané v mene miestne príslušného správcu dane a nahradením zamestnancov miestne príslušného správcu dane, bol odstránený nezákonný stav vykonávania daňovej kontroly. Žalobca vyslovil názor, že legalizovať daňovú kontrolu by bolo možné len vykonaním celej daňovej kontroly od jej začatia a prvého úkonu vo veci zákonným spôsobom, a teda miestne príslušným správcom dane, pretože platí zásada, že z bezprávia právo nevzniká. Správca dane mal teda daňovú kontrolu začatú v rozpore so zákonom zastaviť a po splnení zákonom stanovených podmienok začať vo veci novú daňovú kontrolu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobným námietkam navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že jeho rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám podľa § 30 ods.1, 3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Konštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Ide o námietky týkajúce sa skutkových zistení uvedených v odôvodnení dodatočného platobného výmeru správcu dane (proces dokazovania) , ako aj námietkami procesného charakteru (vykonanie kontroly zamestnancami miestne príslušného správcu dane) . Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

Žalovaný považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný za jediný ťažiskový dôkaz preukazujúci neuskutočnenie deklarovaného plnenia medzi dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM s.r.o. a následne žalobcom a maďarskou spoločnosťou FAFÉMTEK Bt. považoval prepojenie týchto spoločností fungujúcich v reťazci dodávateľov a odberateľov jednou osobou, a to konateľom a spoločníkom spoločnosti H. Y.. V tomto prípade uplatnenie práva na odpočítanie dane u žalobcu bolo podmienené jednak dodaním tovaru od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM s.r.o., kedy by vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a použitie tohto plnenia na uskutočnenie svojich plnení, v tomto prípade by to bolo dodanie tovaru odberateľovi spoločnosti FAFÉMTEK Bt. Správca dane v rámci vykonanej kontroly spochybnil uskutočnenie deklarovanej dodávky tovaru, ktorá bola predmetom spornej faktúry, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami uskutočnenie tohto plnenia dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM s.r.o. Dôkazné prostriedky, ktoré žalobca predložil správcovi dane (dodávateľské faktúry, výdavkové a príjmové pokladničné doklady, hlavná kniha, záznamy dokladov pre daň z pridanej hodnoty, skladová evidencia zásob guľatina smrek , nájomné zmluva o prenájme skladových priestorov so spoločnosťou BARAVIN s.r.o.) neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie v prípade takto personálne spojených spoločností. Žalobca počas kontroly nepreukázal skutočnosti, ktoré by potvrdili deklarované plnenie, konkrétne v reťazci FUFRA - František Fürdös - Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. - žalobca - spoločnosť FAFÉMTEK Bt. Žalobca nemal žiadnych vlastných zamestnancov, pričom nepredložil doklady potvrdzujúce vykonávanie prác spojených s manipuláciou guľatiny a triedením dreva brigádnikmi (napríklad zoznamy brigádnikov, obdobie kedy boli vykonávané práce, zaplatenie poskytnutých služieb) . Nepreukázal evidenciu hmotného investičného majetku, v súvislosti so skladovaním tovaru nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o. v zmysle zmluvy o prenájme. Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa 22.09.2010 č. 738/320/22433/2010/Hvi, doručená 08.10.2010 na predloženie dôkazov preukazujúcich prepravu tovaru od Mikuláša Varehu - VENIKOM s.r.o. prostredníctvom Františka Fürdösa - FUFRA, žalobcovi ako aj podanie informácií ohľadom kvality dodávaného tovaru a zdôvodnenie nižšej predajnej ceny ako bola kúpna cena. Žalobca tiež nepreukázal prepravu tovaru odberateľovi maďarskej spoločnosti FAFÉMTEK Bt. Žalovaný konštatoval, že tovar, ktorý je predmetom sporných faktúr, sa nachádzal v reťazci dodávateľov a odberateľov, v ktorých je konateľom a spoločníkom tá istá fyzická osoba H. Y., ktorý konal za tieto obchodné spoločnosti a vykonával aj všetky činnosti súvisiace

s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bolo preto jeho povinnosťou vysvetliť samotnú existenciu a pohyb tovaru medzi týmito spoločnosťami a predložiť dôkazné prostriedky k týmto tvrdeniam, ktorú povinnosť si nesplnil. Žalovaný poukázal na to, že deklarované obchody neboli uskutočňované za obvyklých obchodných podmienok, čo potvrdzuje postup žalobcu v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskej spoločnosti FAFÉMTEK Bt., keď deň intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je zároveň aj dňom intrakomunitárneho dodania toho istého tovaru tými istými dopravnými prostriedkami z Maďarska na Slovensko pre spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., v ktorej konateľom je tiež H. Y.. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že predajná cena guľatiny je nižšia ako nákupná cena (vo vzťahu Mikuláš Vareha - VENIKOM - žalobca a vo vzťahu žalobca - FAFÉMTEK Bt.) , čo tiež spochybňuje ekonomický účel tohto obchodu. Za obvyklých obchodných podmienok je táto variácia možná napríklad v prípade záujmu udržania si klienta, ale v tomto prípade v uvedenom reťazci v podstate ceny určoval sám H. Y.. Uvedené skutočnosti preukazujú podľa názoru žalovaného preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu ide o umelo vytvorené transakcie, ktorým absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a boli uskutočnené len za účelom získania daňovej výhody, t.j. odpočítania dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho právneho súdu Českej republiky z 27.11.2008 č. Afs61/2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú, a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočet dane v zmysle § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

K námietke žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora RS C 454/98, ako aj posudzovanie obchodných spoločností prepojených H. Y. ako samostatných právnických osôb spôsobilých robiť právne úkony vo vlastnom mene, žalovaný poukázal na článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Táto zásada je premietnutá do ustanovenia § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade pri ich predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť, podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu. Ustanovenie § 71 ods.6 hovorí o faktúre alebo inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry, ktorých predmet neodráža skutočnosť.

Žalovaný nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku, podľa ktorej súbežným vykonávaním daňových kontrol daňových subjektov prepojených osobou H. Y. došlo k porušeniu zásady proporcionality. Konštatoval, že spoločnosti majetkovo a personálne prepojené osobou H. Y. pravidelne vykazovali v daňových priznaniach nadmerný odpočet (správca dane bol povinný tento nadmerný odpočet daňovému subjektu vrátiť) , preto u týchto spoločností správca dane vykonal kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že H. Y. bol konateľ, prípadne splnomocneným zástupcom vo viacerých spoločnostiach, pričom za každú spoločnosť konal sám, a to nielen ako konateľ, ale zabezpečoval realizáciu obchodných operácií v rámci celého reťazca, pre splnenie účelu kontroly v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vykonal súbežne viaceré kontroly. Nebolo zámerom správcu dane zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené osobou H. Y. vyžadovaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane, ako aj jeho povinnosťou, bolo dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zo situácie, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje, (maximálne zaťaženie žalobcu) sa podľa žalovaného dostal daňový subjekt sám, založením väčšieho množstva spoločností, pričom v každej z týchto spoločností bol konateľom a z toho titulu prevzal na seba aj povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov za jednotlivé spoločnosti, ako aj vykonávanie všetkých procesných úkonov voči správcovi dane.

Žalovaný neakceptoval ani žalobnú námietku, podľa ktorej daňová kontrola za príslušné zdaňovacie obdobie bola vykonaná nezákonným spôsobom, pretože ju uskutočňovali zamestnanci, ktorí neboli organizačne začlenení ako zamestnanci Daňového úradu F. M., ktorý bol príslušným správcom dane. Uviedol, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009 bola u žalobcu začatá doručením upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 16.07.2009 č. 738/320/13090/2009/Vik s uvedením dátumu začatia daňovej kontroly. Upovedomenie bolo vystavené miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom F. M. a podpísané riaditeľom daňového úradu, teda jeho zamestnancom, preto kontrola bola začatá v súlade s ustanovením §

3 zákona č. 511/1992 Zb. Vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci E. Y. (do 30.09.2009) a od 01.10.2009 A.. G. P. a A.. J. Č., ktorí v čase výkonu kontroly mali podľa služobnej zmluvy ako miesto výkonu štátnej služby určený Daňový úrad F. II. Po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.09.2010 č.k. 6S/16327/2010, ktorým súd zakázal Daňovému úradu F. M. pokračovať vo výkone daňovej kontroly na základe poverení na výkon kontroly zo dňa 16.07.2009 č. 738/320/13089/2009/Vik a zo dňa 30.09.2009 č. 738/320/17359/2009/Vik správca dane rešpektujúc rozhodnutie súdu poverenie zrušil listom zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/26728/2010/Blá. Daňové riaditeľstvo SR, ktoré ako zamestnávateľ zamestnancov daňových orgánov bolo kompetentné konať v oblasti štátno-zamestnaneckých a pracovno-právnych vzťahov sa dohodlo so zamestnancami A.. H. L. a A.. Y. P. na dodatkoch k služobným zmluvám, ktorých obsahom je preloženie na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad F. M.. Následne bolo vydané nové poverenie na vykonanie kontroly zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/26731/10/Blá A.. H. L. a A.. Y. P. už ako zamestnancom Daňového úradu F. M.. Preložením zamestnancov na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad F. M. bol rešpektovaný právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v náleze sp. zn. II.ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, ako aj rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/16327/2010.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods.1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.) .

Podľa § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z. ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

Podľa § 15 ods.1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 29.12.2010 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Podľa § 15 ods.1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 30.12.2010 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.

Podľa § 29 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 30 ods.3 citovaného zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods.6 citovaného rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou žalobcu, že kontrolné zistenia na základe daňovej kontroly neboli získané v súlade so zákonom, pretože daňovú kontrolu nevykonávali zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Z toho dôvodu nebolo možné na základe získaných kontrolných zistení vydať dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2010.

V súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod č. 6S/16327/2010 rozsudkom zo dňa 16.09.2010 zakázal Daňovému úradu F. M. ako miestne príslušnému správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľov, medzi ktorými bol aj žalobca, na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, a to na základe poverení na výkon kontroly, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Medzi označenými povereniami na výkon daňovej kontroly je uvedené aj poverenie na výkon daňovej kontroly zo dňa 16.07.2009 č. 738/320/13089/2009/Vik. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly po doručení rozsudku krajského súdu správca dane zrušil poverenia na výkon daňovej kontroly listom z 25.11.2010 č. 738/320/26728/2010/Blá pre kontrolórov A.. G. P. a A.. J. Č. a následne bolo vydané nové poverenie na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/2671/10/Blá A.. H. L. a A.. Y. P., s ktorými Daňové riaditeľstvo SR dohodlo dodatky k služobným zmluvám, ktorých obsahom bolo preloženie na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad F. M.. Daňová kontrola bola začatá dňa 31.07.2009 doručením upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 16.07.2009 č. 738/320/13090/2009/Vik s uvedením dátumu začatia daňovej kontroly, ktoré bolo vyhotovené miestne príslušným správcom dane Daňovým úradom F. M. a podpísané riaditeľom daňového úradu. Protokol o daňovej kontrole bol so žalobcom prerokovaný a doručený v zmysle ustanovenia § 15 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. dňa 14.12.2010 a tento deň je dňom ukončenia daňovej kontroly.

Podľa názoru súdu z nálezu Ústavného súdu SR z 10.12.2009 č. IIÚS 118/08-61 ani z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky z 26.01.2012 č.k. 5Sžf/21/2011 a z 23.02.2012 č.k. 5Sžf/68/2011) nevyplýva, že pôsobenie externých kontrolórov v časti prebiehajúcej daňovej kontroly by mal za následok absolútne nezákonný stav, ktorý by neumožňoval využiť poznatky z takejto daňovej kontroly pre rozhodovaciu činnosť daňových orgánov. Žalovaný a správca dane po doručení spomínaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly, vykonali zmenu obsadenia kontrolnej skupiny, ktorá pokračovala vo vykonávaní daňovej kontroly, ktorú následne zákonným spôsobom ukončila. Žalobcovi bol doručený protokol o daňovej kontrole, pričom proti obsahu protokolu nevzniesol žiadne námietky. Z týchto dôvodov súd je toho názoru, že správca dane zákonným spôsobom začal vo veci vyrubovacie konanie a vydal dodatočný platobný výmer, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2009.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a že jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby H. Y. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí je toho názoru, že majú všetky náležitosti v zmysle § 30 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Obidve správne orgány vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vyhodnotili zistený dôkazný stav a vyvodili z neho správne právne závery. V rozhodnutiach uvádzali dôkazy predložené žalobcom a tiež tie, ktoré

správca dane zabezpečil na preverenie deklarovaných obchodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa zaoberal tiež všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní.

Správca dane na základe výsledkov kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 7.280,42 eur v zdaňovacom období máj 2009 z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o., Malá Tŕňa 125 za dodanie guľatiny smrek v celkovom objeme 391 m3 v jednotkovej cene 98,-- eur/m3. Obchod bol uskutočnený v reťazci spoločností FUFRA - František Fürdös, Poľná 15, Kežmarok - Mikuláš Vareha - VENIKOM, s.r.o. - žalobca - maďarská spoločnosť FAFÉMTEK Bt. Mikoháza - MIMIX SK s.r.o. Správca dane vykonal preverenie dodávky a zistil, že spoločnosť FUFRA potvrdila dodávku tovaru Mikulášovi Varehovi - VENIKOM s.r.o., ale miesto dodania tovaru (uskutočňoval prepravu pre Mikuláša Varehu - VENIKOM s.r.o.) uviedol R. X. L.. Podľa H. Y. miestom dodania guľatiny bol hospodársky dvor R. H., kde mal prenajaté skladovacie priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o. na základe nájomnej zmluvy z 01.11.2008. V júli 2009 bola guľatina vyvezená do Maďarska spoločnosťami STAVIVÁ PLUS Trebišov s.r.o. a LOGIMEX s.r.o. V oboch spoločnostiach konateľ H. Y. síce potvrdil prepravu tovaru, ale nevedel identifikovať vodičov, nepredložil správcovi dane záznamy o prevádzke motorových vozidiel. Na základe medzinárodného dožiadania správca dane zistil, že maďarská obchodná spoločnosť FAFÉMTEK Bt. v deň dodania tovaru predala guľatinu spoločnosti MIMIX SK s.r.o. a tovar bol prepravený na Slovensko tými istými obchodnými spoločnosťami LOGIMEX s.r.o. a STAVIVÁ PLUS Trebišov s.r.o. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal také skutočnosti, ktoré by potvrdili deklarované plnenie. Žalobca totiž nemal žiadnych vlastných zamestnancov a nepredložil ani doklady potvrdzujúce vykonávanie prác spojených s manipuláciou guľatiny a triedením dreva brigádnikmi, nepreukázal evidenciu hmotného investičného majetku, v súvislosti so skladovaním tovaru nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o., na výzvu správcu dane žalobca nezdôvodnil nižšiu predajnú cenu ako bola kúpna cena guľatiny, nedoložil žiadne doklady o kvalite dodávaného tovaru, nepreukázal prepravu tovaru odberateľovi maďarskej spoločnosti FAFÉMTEK Bt. Žalobca teda žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o fiktívnosti deklarovaných obchodov. Závery, ku ktorým dospel správca dane a žalovaný, sú vzhľadom na zistené dôkazy v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania.

Námietky žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok súd považuje za nedôvodné vzhľadom na ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré sa vzťahuje aj na tie faktúry, ktorých predmet neodráža skutočnosť.

Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady proporcionality, súd ani túto nepovažuje za dôvodnú, pretože H. Y., ktorý bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom vo viacerých spoločnostiach a za každú spoločnosť konal sám nielen ako konateľ, ale zabezpečoval aj realizáciu obchodných operácií, sa do situácie, na ktorú poukazuje v žalobe, dostal sám založením viacerých obchodných spoločností, ktorých je konateľom a z toho dôvodu je povinný predkladať dôkazné prostriedky za jednotlivé spoločnosti a vykonávať všetky úkony voči správcovi dane. Súd z obsahu spisu nezistil, že by správca dane požadoval od konateľa žalobcu neodôvodnené, prípadne nepotrebné doklady, ktoré by nemali vplyv na zistenie tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav vo veci súd z dôvodov uvedených v tomto rozsudku rozhodol v súlade s ustanovením § 250j ods.1 O.s.p. tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.