KSKE 6 S 130/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/130/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200910 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200910.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu G. K., bývajúceho v E., Z. Č.. XX, prechodne bytom R.B. Č.. XXX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odboru pomoci v hmotnej núdzi, Špitálska č. 8, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 18.10.2011 č.j. AA/2011/16510-OPHN, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 18.10.2011 č.j. AA/2011/16510/ OPHN a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 78,20 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím z 18.10.2011 č. AA/2011/16510-OPHN zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v E., detašované pracovisko E. P.. zo dňa 25.08.2011 č. KE2/2011/21048/2, ktorým podľa § 2, § 5, § 7, § 10, § 11 a § 14 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o pomoci v hmotnej núdzi ) a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal dávku a príspevky.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu, v ktorej uviedol, že žalobca zamietol jeho odvolanie napriek tomu, že na dávky v hmotnej núdzi a jej príspevky má zo zákona nárok, pretože je bez akéhokoľvek príjmu od 29.07.2011 keď mu skončilo podporné obdobie práceneschopnosti a poberanie nemocenskej dávky, čo riadne preukázal vo svojej žiadosti o priznanie dávok v hmotnej núdzi v mesiaci august, september a október. Ďalej uviedol, že je naďalej práceneschopný bez príjmu, nemôže sa riadne liečiť, pretože nemá na základné životné potreby, stravu, platenie nájomného atď., aj napriek skutočnosti, že od prvého podania žiadosti na správny orgán prvého stupňa preukázal nové skutočnosti, na základe ktorých mu mala byť priznaná dávky v hmotnej núdzi a jej príplatky. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko v E., a vyslovil právny názor, že má nárok na dávku v hmotnej núdzi, a aby bola vyvodená zodpovednosť kompetentných pracovníkov žalovaného, ktorí nesprávne posúdili jeho životnú situáciu. Uviedol, že už je 4. mesiac bez prostriedkov na základné životné potreby a zdravotnú starostlivosť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28.11.2011 uviedol, že žalobca v čase konania o žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi nebol občanom v hmotnej núdzi a nespĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože jeho

príjem 235,60 eur (nemocenská dávka vyplatená v mesiaci júl 2011) presahoval životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu v sume 189,83 eur. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v dôsledku podaného odvolania zistil, že rozhodnutie je vecne správne, pretože sa žalobca nenachádzal v stave hmotnej núdze, nakoľko jeho príjem v mesiaci júl 2011, kedy bola žiadosť podaná, v sume 235,60 eur, prevyšoval sumu životného minima 189,83 eur stanovenú pre jednu plnoletú fyzickú osobu a nevznikol mu nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom oboch správnych orgánov a zistil tento skutkový stav.

Dňa 25.07.2011 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi. Žiadosť odôvodnil tým, že od 31.07.2010 je bez pracovného pomeru, dlhodobo práceneschopný, býva sám v byte u matky, kde platí všetky náklady spojené s prevádzkou bytu, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, a nemá žiaden príjem z nájmu a prenájmu. Dňa 31.07.2011 mu končí vyplácanie nemocenských dávok, ale ďalej je práceneschopný. K žiadosti pripojil okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdenie Okresného súdu E. II o prijatí návrhu na začatie konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva, že žalobca je neschopný pracovať z 30.07.2010. V spise sa nachádza potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky E. o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 30.07.2010 do 30.06.2011, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 18.07.2011 vyplatených za mesiac jún 2011 235,60 eur na dávkach nemocenského poistenia. Žalobca ďalej predložil správnemu orgánu potvrdenie o dopĺňaných vedomostiach, zručnosti v odbore očný optik a čestné prehlásenie matky žalobcu o tom, že ho ustanovila nájomcom svojho bytu v E., Z. Č.. XX s tým, že nájom bude užívať tak, že bude riadne platiť všetky výdavky spojené s užívaní tohto bytu, pretože v uvedenom byte sama už nebýva.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., detašované pracovisko E. P., S. Č.. XX, E. rozhodnutím z 25.08.2011 č. KE2/2011/21048/2 rozhodol podľa § 2, § 5, § 7, § 10, § 11, § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že žalobca nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. V odôvodnení rozhodnutia citoval uvedené ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona o životnom minime a ďalej konštatoval, že podkladom pre rozhodnutie boli doklady o príjmových a majetkových pomeroch, ktoré účastník konania predložil a ktoré si zaobstaral aj úrad v súlade so správnym konaním. Žiadateľ, žalobca je slobodný, od 30.07.2010 práceneschopný, poberá nemocenské dávky. Súčasťou žiadosti je potvrdenie Okresného súdu E. P. o prijatom návrhu na začatie konania v právnej veci o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca býva v byte u matky bez nájomnej zmluvy. Príjem žalobcu pozostáva z nemocenskej dávky v sume 235,60 eur.

Podľa § 2 zákona o životnom minime sa za životné minimum fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, považuje úhrn súm vo výške 189,83 eur mesačne, kde ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Správny orgán konštatoval, že žiadateľ nie je občanom v hmotnej núdzi, pretože jeho príjem presahuje životné minimum a nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.

Žalobca podal proti rozhodnutiu sťažnosť, ktorá vzhľadom na jej obsah bola považovaná za odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie správneho orgánu, že poberá nemocenskú dávku vo výške 235,60 eur, pretože túto dávku už nepoberá od 29.07.2011. Tiež sa nezakladá na pravde skutočnosť, že nepredložil nájomnú zmluvu, pretože túto doručil osobne na detašované pracovisko E. P. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde predložil tiež potvrdenie o vzdelávaní a doplňovaní si vedomostí v odbore očnej optiky pre priznanie aktivačného príspevku.

Žalovaný rozhodnutím z 18.10.2011 č. AA/2011/16510-OPHN odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v E.P., detašované pracovisko E. P. z 25.08.2011 č. KE2/2011/21048/2 potvrdil. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca je práceneschopný od 30.07.2010,

nemocenské dávky za mesiac jún 2011 v sume 235,60 eur mu boli vyplatené dňa 18.07.2011 na výzvu žalobca predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky E. o poberaní nemocenských dávok za obdobie od 30.07.2010 do 08.09.2011, ktoré sa vyplácali žalobcovi v období od 01.08.2010 do 28.07.2011. Podporné obdobie žalobcovi skončilo dňa 28.07.2011 a od 29.07.2011 je bez nároku na nemocenské dávky. Súčasťou žiadosti je aj potvrdenie Okresného súdu E. P. o prijatom návrhu na začatie konania v právnej veci o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný tiež konštatoval, že žalobca býva v byte u matky. Pretože príjem žalobcu v mesiaci júl 2011 tvoria nemocenská dávka v sume 235,60 eur, žalovaný dospel k záveru, že druhostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, preto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 47 ods.1 zákona č. 72/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) . Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovná s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného vzhľadom na žalobnú námietku žalobcu, že spĺňa podmienky pre priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevky, lebo je od 29. júla 2011 bez akéhokoľvek príjmu, je nepreskúmateľné pre nedostatok právnych dôvodov. V rozhodnutí žalovaný neuviedol základnú podmienku pre posúdenie práva na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, t.j. tú právnu skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie práva žalobcu na dávku v hmotnej núdzi a príspevky. Neuvedie tejto základnej podmienky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 6 zákona o hmotnej núdzi má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok právnych dôvodov, tým skôr, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v čase, keď žalobca už nárok na výplatu nemocenských dávok nemal.

Rozhodnutia správnych orgánov mali byť riadne, úplne a presvedčivo odôvodnené, a tak aby boli zrozumiteľné pre účastníkov konania, o ktorých právach a povinnostiach sa rozhoduje. Pretože preskúmavacie konanie nie je pokračovaním správneho konania, súd nie je oprávnený doplňovať dôvody rozhodnutia, pretože tak by nahrádzal činnosť správnych orgánov. Preto súd z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je v rozhodnutí potrebné doplniť dôvody, pre ktoré žalobcovi nebola priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky.

Podľa § 250j ods.7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, si uplatnil náhradu trov konania, ktorá pozostáva z náhrady cestovného osobným motorovým vozidlom ŠPZ XBX XX-XX typ B. XX benzín 8x z obce R. okres F. - E. a späť. Jedna cesta v úseku 217 km pri spotrebe 8,3 l/100 km predstavuje spotrebu 26,144578 l (vzdialenosť R. - E. 217 km) x cena za 1 liter benzínu 95 pri cene 1,495 eur, predstavuje sumu 39,1 eur. Žalobca už si uplatnil celkovú sumu za 8 ciest 312,689 eur z 8,5 %-ným úrokom od podania žaloby do zaplatenia.

Súd priznal žalobcovi náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 23.02.2012 R. - E. a späť v sume 78,20 eur. Ďalšie uplatnené náhrady cestovného súd neuznal za dôvodné, pretože sa týkali ciest na iný súd, resp. na správny orgán. Uplatnenie úrokov žalobcom nie je dôvodné, pretože správny orgán nie je s platením trov v omeškaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.