KSKE 6 S 131/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/131/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200918 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200918.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: N.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, K. Č.. X, XXX XX W., zastúpený JUDr. Ivanom Vankom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2- P-162/2011 zo dňa 13.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach vydané pod č. ORPZ-KE-ODI1-P-658/2011 dňa 11.07.2011, ktorým tento rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2, písm. a/, písm. d/, písm. e/ s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím ho uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v tam uvedenom čase a na tam uvedenom mieste cúval s osobným motorovým vozidlom, pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla pri cúvaní narazil zadnou pravou časťou tohto vozidla do ľavej strany tam parkujúceho osobného motorového vozidla, ktoré ku pravému okraju parkoviska za zaparkované vozidlá odstavil vodič O. U., ktorý v čase nárazu sedel vo vozidle aj so svojím spolujazdcom. Žalobca takto spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej nedošlo k zraneniu osôb, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnením vozidiel. Požitie alkoholu u žalobcu nebolo zisťované z dôvodu jeho nezotrvania na mieste dopravnej nehody. Dopravnou nehodou bola spôsobená škoda na majetku vo výške cca. 2 100,- eur. Žalobca nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným O. U. (nespísal tlačivo o škodovej udalosti predpísané zákonom č. 8/2009 Z.z., výmena telefónnych čísel nestačí) , čiže nešlo o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., ale o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ cit. zákona. Žalobca na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 11.07.2011 si bol plne vedomý zavinenia dopravnej nehody, čo vlastnoručne podpísal. Konanie žalobcu nebolo konaním v krajnej núdzi, keďže neboli splnené všetky zákonné podmienky,

a to odvrátenie nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chránenému zákonom, následok konania v krajnej núdzi nesmie byť rovnako závažný alebo závažnejší ako ten, ktorý hrozil a najprv sa musia vyčerpať všetky možné prostriedky na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva. Podľa názoru žalovaného pod definíciu pojmu miestna komunikácia možno podriadiť aj parkovisko vo vlastníctve obce. To však neznamená, že iný priestor, kde je dovolené zastavenie a státie, riadne označený dopravnou značkou, ktorý ale nie je vo vlastníctve obce, nie je parkoviskom. Parkoviská pred obchodnými domami sú verejnosti prístupné, čiže sa jedná o miestnu komunikáciu. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženej sankcie, túto považuje žalovaný správny orgán s prihliadnutím na všetky okolnosti uvedené v ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za primeranú. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené jeho právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.10.2011.

Včas podanou žalobou zo dňa 26.10.2011, doručenou súdu v ten istý deň, sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.10.2011, č. KRPZ- KE-KDI2-P-162/2011 a rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky zo dňa 11.07.2011, č. ORPZ-KE- ODI1-P-658/2011 a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že k predmetnému priestupku došlo za iných okolností, aké sú uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov. Uvádza, že v čase spáchania priestupku nebol pod vplyvom alkoholických alebo iných návykových látok. Poškodený p. U., ako aj jeho spolujazdec sa k nemu správali agresívne a keďže sa obával, že bude z ich strany fyzicky napadnutý, dal im svoje telefónne číslo a opustil priestor pred OC X.. Vzhľadom na rozsah poškodenia spôsobený kolíziou, nebol povinný predmetnú udalosť ohlasovať. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán bral za pravdivé a jednoznačne preukázané iba výpoveď poškodeného a jeho spolujazdca napriek tomu, že sa diametrálne odlišovali od ním poskytnutého vyjadrenia. Správne orgány sa vôbec nezaoberali tým, že poškodený porušil ust. § 23 ods. 2, ako aj § 25 ods. 1 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z, ktoré v žalobe následne cituje. V tejto súvislosti žalobca konštatuje, že ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti zahliadnuť zle stojace auto poškodeného pri cúvaní. Žalobca s poukázaním na ust. § 64 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby správne orgány mohli vzniknutú situáciu vyhodnotiť ako dopravnú nehodu, pretože sa jednalo o škodovú udalosť, ktorú správne orgány nemali objasňovať. Ďalej žalobca ospravedlňuje svoje konanie avšak uvádza, že sankcie, ktoré mu boli uložené sú neprimerane prísne k povahe a následkom dopravnej nehody . V tejto súvislosti namieta nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného správneho orgánu s argumentom žalobcu spočívajúcom v jeho tvrdení o zlej kvalifikácii predmetnej udalosti ako dopravná nehoda . Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa jeho konania v krajnej núdzi, žalobca uvádza, že žalovaný správny orgán len všeobecne vyložil ustanovenie o krajnej núdzi, avšak neaplikoval toto ustanovenie na predmetný prípad.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2012 zaujal k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že žalobca sa pri cúvaní nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla a dával pozor, ako to sám uviedol, aby nenarazil do vedľa stojaceho vozidla a až potom si všimol naštartované vozidlo O. U., ktorý v ňom čakal v dostatočnej vzdialenosti tak, aby netvoril prekážku, až žalobca uvoľní parkovacie miesto. Dopravná nehoda vznikla v dôsledku nesprávneho cúvania. Šírka parkoviska je 16 metrov, preto ak by si žalobca včas všimol vozidlo O. U., k zrážke by nebolo došlo. Žalobca nezotrval na mieste na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa nedohodol s poškodeným - nevyplnil tlačivo o škodovej udalosti, a preto nešlo o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu. V prípade, ak nedôjde k dohode, je nevyhnutné privolať príslušníkov PZ, ktorí vec objasnia. To platí aj v prípade, ak mal žalobca, tak ako on tvrdí, strach o svoj život, prípadne zdravie. Keďže však žalobca nikomu neoznámil, čo sa udialo, ale sa vrátil domov, nemohol jeho konanie žalovaný správny orgán považovať za krajnú núdzu . Žalovaný ďalej uvádza, že žalobcovi bola za spáchaný priestupok uložená najnižšia možná sankcia a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z ďalej uvedených dôvodov.

Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmý nasledovný skutkový stav. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ORPZ-KE-ODI1-P-658/2011 zo dňa 11.07.2011 rozhodol, že žalobca dňa 02.05.2011 v čase o 17.40 hod. cúval po parkovisku s osobným motorovým vozidlom, pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla pri cúvaní narazil zadnou pravou časťou vozidla, ktoré viedol do ľavej strany tam parkujúceho osobného motorového vozidla, ktoré ku pravému okraju parkoviska za zaparkované vozidlá odstavil vodič O. U., ktorý v čase nárazu sedel vo vozidle aj so svojím spolujazdcom. Žalobca takto spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej nedošlo k zraneniu osôb, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnením vozidiel. Požitie alkoholu u žalobcu nebolo zisťované z dôvodu jeho nezotrvania na mieste dopravnej nehody. Dopravnou nehodou bola spôsobená škoda na majetku vo výške cca 2 100,- eur. Žalobca závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1, písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. e/ s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., čím bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo toto prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 06.05.2011 okrem iného vyplýva, že pri cúvaní z parkovacieho boxu dával pozor na prednú ľavú časť vozidla, aby nenarazil do vedľa stojaceho vozidla vľavo. Až potom sa žalobca pozrel do spätného zrkadla, kde zbadal, že za jeho vozidlom v smere cúvania stojí vozidlo zn. K. K. combi. Aj keď v tom okamihu začal s vozidlom brzdiť, zrážke sa mu už nepodarilo zabrániť a narazil do zadnej časti uvedeného vozidla zn. K.. Vo svojom vysvetlení ďalej uviedol, že dôvod prečo nezotrval na mieste nehody bol ten, že obidvaja účastníci z vozidla K. začali byť agresívni a keďže nechcel, aby medzi nimi došlo k roztržke, ako aj s vedomím spôsobenia malej škody na vozidlách, poskytol vodičovi K. telefónne číslo a ďalej chcel túto vec riešiť cez poisťovňu. Ako dôvod prečo sa nevrátil na miesto nehody neskôr, keď ho kontaktovala polícia uviedol, že v tom čase už bol doma a vypil jedno pivo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia vodiča vozidla zn. K. K. O. U., ako aj jeho spolujazdca Q. W. zo dňa 06.05.2011 vyplynulo, že vozidlo, v ktorom sa nachádzali, stálo kolmo na zaparkované autá v parkovacích boxoch tak, že netvorili iným vozidlám žiadnu prekážku, čiže tieto mali priestor pre jazdu. Takto čakali, kým sa uvoľní nejaké parkovacie miesto. Ďalej menovaní zhodne uviedli, že na žalobcovi, potom ako so svojím vozidlom narazil do vozidla, v ktorom sa oni nachádzali, bolo po vystúpení z neho zjavne vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Žalobca následne potom ako potvrdil p. O. U. požitie alkoholu, nasadol do svojho vozidla a odišiel na neznáme miesto. Po privolaní polície p. U. na miesto nehody, tento podal k vzniknutej udalosti vysvetlenie a podrobil sa dychovej skúške, výsledok ktorej bol negatívny. Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.05.2011 vyplýva, že nehoda sa stala na mieste (parkovisko) , kde nie je vyznačená prednosť; s neriadenou premávkou a táto vyplýva z pravidiel cestnej premávky.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak (§ 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) .

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto, okrem iného, ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol

alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (odkaz na ust. § 65 a § 66 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8.2009 Z.z.) .

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto, okrem iného, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300,- eur do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. A za priestupok podľa ods. 1 písm. e) , g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa ust. § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6

b) je vodič zúčastneného vozidla pod alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) a d) zákona o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, okrem iných povinností.

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) . Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za jej porušenie. Zároveň však

neupravuje postup v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj postup pri ukladaní sankcií za tieto priestupky. Práve na tento účel slúži zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutiami prvostupňového a následne aj žalovaného správneho orgánu bol žalobca postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. uznaný za vinného zo spáchania tam v rozhodnutí uvedených priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie - pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Pokiaľ ide o formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, citovaný zákon č. 372/1990 Zb. bližšie špecifikuje len obsahové náležitosti výroku rozhodnutia. V ostatných smeroch je potrebné vychádzať z pravidiel upravených zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý tu platí ako všeobecná právna norma, ktoré sa týkajú zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie a rozhodnutia ako takého. Správne orgány prvého, ako aj druhého stupňa (v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok) sú v konaní, ako aj v procese samotného rozhodovania povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania. Z toho vyplýva aj to, že správne orgány sú povinné náležitým spôsobom sa vyporiadať so všetkými námietkami, ktoré účastník konania predostrie. Preto aj súd musí hmotnoprávne posúdenie veci pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu rešpektovať vždy v celom rozsahu a v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

V danom prípade obsah riadneho opravného prostriedku navrhovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa v podstatných námietkach zhodoval s dôvodmi uvedenými v žalobe žalobcu.

Námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že prvostupňový správny orgán bral za pravdivé a jednoznačne preukázané iba výpoveď poškodeného a jeho spolujazdca napriek tomu, že sa diametrálne odlišovali od poskytnutého vyjadrenia samotného žalobcu súd nemohol akceptovať, pretože z plánu z miesta dopravnej nehody, ako aj záznamu dopravnej nehody, ktorú vypracovali po dopravnej nehode policajti, jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku nesprávneho cúvania žalobcu, ktorý sa nevenoval riadeniu vozidla, ak sa nepresvedčil, či môže cúvať pri šírke parkoviska 16 m, pretože ak by sa bol presvedčil, či priestor za vozidlom je voľný, musel by si všimnúť vozidlo poškodeného O. U., čakajúceho na uvoľnenie parkovacieho miesta na parkovisku.

Námietku žalobcu, že poškodený O. U. porušil ust. § 23 ods. 2, ako aj ust. § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov súd nepovažuje za opodstatnenú, pretože poškodený O. U. neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Neznemožnil ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho miesta ani nezastavil, ani nestál na takých miestach, kde zastavenie alebo státie mohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel, pretože poškodený O. U. len chcel zaparkovať svoje motorové vozidlo pred obchodným domom na parkovisku, ale keďže parkovisko bolo plné, čakal v primeranej vzdialenosti na uvoľnenie parkovacieho miesta tak, aby netvoril prekážku žalobcovi, ktorý pri cúvaní sa, žiaľ, na svoju ujmu nevenoval vedeniu motorového vozidla, čo aj sám uviedol v zázname zo 06.05.2011, kde uviedol, že dával pozor na prednú ľavú časť vozidla, aby nenarazil do vedľa stojaceho vozidla vľavo a až potom sa pozrel do spätného zrkadla, pričom zbadal, že za jeho vozidlom v smere jeho cúvania stojí vozidlo poškodeného, resp. zbadal jeho zadnú časť, ihneď začal brzdiť, no zrážke sa mu nepodarilo zabrániť a narazil zadnou časťou svojho vozidla do ľavej strany vozidla poškodeného. Zo zápisnice z ústneho pojednávania z 11.07.2011 vyplýva, že žalobca si je vedomý zavinenia dopravnej nehody a viac k tomu nemal čo uviesť. Súčasne prevzal poštové peňažné poukazy na zaplatenie pokuty a trov konania s tým, že uloženú sankciu zaplatí v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca namietal právne posúdenie a kvalifikovanie predmetnej udalosti žalovaným tvrdiac, že žalovaný mal incident kvalifikovať ako škodovú udalosť, tak túto námietku súd nemohol považovať za dôvodnú vzhľadom na jednoznačnosť právnej úpravy uvedenej vo vyššie citovanom v ust. § 64 a nasl. zákona o cestnej premávke, lebo za dopravnú nehodu jednoznačne treba považovať aj škodovú udalosť podľa ods. 2 písm. a) a d) ust. § 66 tohto zákona, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, lebo žalobca neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a nezdržal sa konania,

ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnil vozidlo, odišiel vozidlom domov, kde údajne požil alkoholický nápoj - pivo.

Pokiaľ žalobca namieta, že sa necíti byť vinníkom dopravnej nehody, aj keď uznáva, že z jeho strany išlo o nepozornosť a úprimne ľutuje celú vzniknutú situáciu, tak pokiaľ žalobca v tejto súvislosti považuje rozhodnutie žalovaného za prísnu sankciu vzhľadom na svoju osobu, potom treba konštatovať, že v danom prípade sankcia, ktorá bola uložená žalobcovi, bola na hranici dolnej sadzby sankcie, pod ktorú hranicu nebolo možné ísť, preto námietka žalobcu v tomto smere nemôže mať úspech napriek tomu, že išlo o prvú skúsenosť žalobcu s priestupkovým konaním, ale všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku nepostačovali na to, aby na nápravu žalobcu podľa názoru súdu postačovalo samotné prejednanie predmetného priestupku.

K námietke žalobcu, že konal v krajnej núdzi súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného o nepoužiteľnosti tohto inštitútu, pretože žalobcovi na základe aj jeho všeobecného tvrdenia o agresivite poškodeného a jeho spolujazdca nemohol ani žalovaný vyvodiť v konaní žalobcu odvracanie nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chránenému zákonom ani následok, ktorý by bol rovnako závažný alebo závažnejší ako ten, ktorý žalobcovi podľa jeho tvrdenia hrozil a žalobca sa ani nepokúsil vyčerpať všetky možné prostriedky na odvrátenie iba ním tvrdeného priamo hroziaceho nebezpečenstva, o ktorom tvrdil, že mu hrozilo ak práve z toho dôvodu údajne premiestnil vozidlo, nezotrval na mieste dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi a po odchode, ako vypovedal, vypil pivo a preto sa nemohol vrátiť na miesto dopravnej nehody bezprostredne po odstavení vozidla doma. Chovanie žalobcu po dopravnej nehode svedčí skôr tvrdeniu poškodeného a jeho spolujazdca o ich podozrení z požitia alkoholických nápojov u žalobcu, aj keď táto skutočnosť právne v dôsledku chovania sa žalobcu po dopravnej nehode nemohla byť ani potvrdená, ani vyvrátená. Práve na to bola do zákona o cestnej premávke ustanovená povinnosť účastníka dopravnej nehody zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a povinnosť nepremiestňovania vozidiel v zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke.

Ani námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že k dopravnej nehode došlo na parkovisku, ktoré je v súkromnom vlastníctve, nemožno uznať za dôvodnú a žalovaný sa s touto námietkou v žalovanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, ak poukázal na ust. § 5 ods. 6 vyhl. č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého informatívne prevádzkové značky skupiny IP poskytujú účastníkom cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu, ale slúžia na jeho orientáciu a spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy obmedzenia alebo príkazy a povinnosti. Dopravná značka IP 12 Parkovisko , ktorá označuje miesto alebo priestor, kde je dovolené zastavenie a státie vozidiel definuje pojem Parkovisko ako aj pojem Miestna komunikácia , za ktorú sa považuje aj parkovisko vo vlastníctve obce. Parkoviská sú verejnosti prístupné priestory a ak sú označené prevádzkovými značkami skupiny IP ide o priestory určené na parkovanie.

Preto na základe úplne a spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý stav umožnil správnym orgánom zistiť žalobca, vzhľadom na svoje chovanie po dopravnej nehode, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalovaný posúdil žalobcom tvrdený incident správne ako dopravnú nehodu, že zistenie stavu veci je dostatočné na posúdenie veci, ktoré zistenie je v súlade s obsahom spisov, rozhodnutie žalovaného obsahuje predpísané náležitosti a žalovaný v rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, v rozhodnutí uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotený dôkazov a prečo námietky žalobcu uvedené v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu nepovažoval za dôvodné, reagujúc pritom na jednotlivé námietky žalobcu, ktoré vytýkal žalobca prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Ak žalovaný obranu žalobcu v správnom konaní nepovažoval za dôvodnú z dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného, potom vychádzajúc zo všetkých okolností, najmä chovania žalobcu po dopravnej nehode je rozhodnutie žalovaného vydané v súlade so zákonom a dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.