KSKE 6 S 165/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/165/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201024 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201024.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a z členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: Q. B., O. T.. S. XX, S. právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zbrojničná ul. č. 12, Košice proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta 8 a10, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. novembra 2011, č. 51043-2/2011- BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.11.2011 podanou na poštovú prepravu dňa 18.11.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 51043-2/2011-BA zo dňa 07.11.2011, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 20470-14/2011-KEM zo dňa 15.08.2011 vo veci nepriznania nároku žalobcovi na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 08.06.2010.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo vyslovené, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorú mal zistenú dňa 08.06.2010 na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 28.10.2010 a žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 07.12.2010. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa 28.10.2010 posudzujúcim lekárom MUDr. Vargom, podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo hodnotené položkou č. 61 - porucha sluchu z hluku počtom 400 bodov. Lekársky posudok bol v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. predložený na kontrolu bodového hodnotenia posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Kontrolou vykonanou posudkovým lekárom bolo audiometrickým vyšetrením v septembri 2010 bola nameraná celková strata sluchu u žalobcu podľa Fowlera 45,30 %, čo zodpovedá iba stredne ťažkej nedoslýchavosti. Posudkový lekár si vyžiadal z KPLaKT vyjadrenie, nakoľko takto zistená strata sluchu nezodpovedala zákonným kritériám pre priznanie choroby z povolania. V lekárskom posudku uvedená položka 61 - poruchu sluchu z hluku patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu, pričom v danom prípade išlo o stredne ťažkú nedoslýchavosť. Správny orgán prvého stupňa poukázal na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17.06.2011, ktoré k spornej otázke hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri profesionálnom poškodení sluchu uviedol, že stredne ťažké

poruchy, prípadne hraničné sluchové poruchy, (celková strata sluchu 50% podľa Fowlera) nie je dôvodné hodnotiť na účely sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko ich nemožno zaradiť v súlade s Prílohou č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. do položky č. 61 - ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku. Pretože podľa tejto položky je možné hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia len pri stavoch, ktoré sa rovnajú ťažkej nedoslýchavosti až hluchote, kde je potrebný pokles sluchu viac ako 80 % podľa Fowlera, je hodnotenie poškodenia sluchu podľa položky č. 61 nesprávne.

Žalovaná v napadnutom rozhodnutí doručenom žalobcovi dňa 12.11.2011 uviedla, že v súvislosti s podaním odvolania žalobcu posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhotovila dňa 04.11.2011 kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej v časti "Výsledok kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie (zdôvodnenie) uviedla: " Posudková lekárka SPÚ konštatuje, že strata sluchu u posudzovaného je na úrovni stredne ťažkého postihnutia, čo nezodpovedá prílohe č. 1 v bode IV. pol. č. 61, čo mu bolo podrobne vysvetlené. Posudková lekárka SPÚ sa zhoduje s posudkom posudkového lekára SP, pobočka Košice, z 22.2.2011". V časti "Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia" je uvedené: "Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasíme s posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.10.2010." K tvrdeniam žalobcu ako odvolateľa žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené uviedla, že jeho námietky sú neopodstatnené a nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že nedostatkom rozhodnutia žalovanej je nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom výklade a neprípustnom porovnávaní dvoch vzájomne neporovnateľných príloh, a to prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia; tzv. všeobecné ochorenie) a prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. (ktorou sa stanoví výška bodového hodnotenia pre jednotlivé poškodenia na zdraví samostatne pre pracovné úrazy a samostatne pre choroby z povolania; tzv. profesionálne ochorenie) . V prípade poškodenia sluchu sa osobe priznáva tzv. profesionálne ochorenie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. pri dosiahnutí veku 50 rokov a 50 % podľa Fowlera. Žalobca ďalej uviedol, že je diskriminovaný, mnoho rokov pracoval v ťažkom priemysle, kde sa bežne prekračovali hodnoty hluku aj cez 120 dB, pričom za takéto poškodenie sluchu iné osoby boli odškodnené. V tejto súvislosti uviedol, že je to dôkaz porušenia zásady "v rovnakých veciach rovnako, v podobných veciach podobne". Uviedol, že správny orgán v prípade pochybností o správnosti vystaveného lekárskeho posudku mal v tejto veci ustanoviť znalca na zodpovedanie odbornej otázky, zvlášť za situácie, keď posudkoví lekári sú v zmluvnou vzťahu so správnym orgánom, a preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti (R 62/2006) . Už túto samotnú skutočnosť považoval za dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/41/2011 zo dňa 25.08.2011 a navrhol, aby pred rozhodnutím vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie, aby bol vo veci hodnotenia vypracovaného lekárskeho posudku odstránený rozpor, pričom spochybňovanie je na strane správneho orgánu, a aby na základe vykonaného odborného znaleckého posúdenia bolo vydané nové rozhodnutie. Zároveň v tejto súvislosti poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cz 9/72 (R 55/1973) , podľa ktorého, ak má súd pochybnosti o správnosti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ustanoví v konaní na súde znalca, alebo vyžiada posudok vedeckého ústavu alebo inej inštitúcie. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaná svojim výkladom znemožnila žalobcovi plnenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, znemožnila aj to, aby žalobca mohol získať úžitky zo svojho vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalovaná zasiahla do sféry jeho majetkových práv a do jeho práva na pokojné užívanie majetku. Vydané rozhodnutia považoval za nezákonné aj z dôvodu, že tvrdenia žalovanej odvolávajúce sa na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR sú zo strany žalovanej zavádzajúce, pretože nemôžu byť v rozpore s odbornými poznatkami prezentovanými hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre choroby z povolania doc. MUDr. Legáthom, CSc.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15. decembra 2011 navrhla žalobu zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako ich uviedla v napadnutom rozhodnutí. K žalobcom namietaným dôvodom uviedla, že žalobca

nesprávne vytýka vydaným rozhodnutiam nedostatok spočívajúci v porovnaní prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z., nakoľko z rozhodnutí je zrejmé, že k takémuto porovnaniu nedošlo a ani nemôže dôjsť nakoľko príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je prílohou s názvom " Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov" a príloha č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. sa týka bodového hodnotenia poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania. Ďalej uviedla, že činnosť posudkových lekárov sociálnej poisťovne je objektívna a nestranná, na vysokej profesionálnej úrovni, ktorú získali osobitnou odbornou spôsobilosťou v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri svojej činnosti vychádzajú z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov. K návrhu doplnenia znaleckého dokazovania uviedla, že podľa stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 8. júna 2011 a 17. júna 2011 budú lekári špecializovaných pracovísk so špecializáciou v špecializovanom odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia (ďalej len "KPL a KT") informovaní o potrebe vypracovávať posudky v súlade so súčasne platnými právnymi predpismi, najmä s prílohou č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. a klasifikáciou porúch sluchu podľa WHO. Uvedené stanovisko dokazuje, že postup KLP a KT v tomto konkrétnom prípade nebol správny. Ostatné námietky žalobcu žalovaná považuje za neopodstatnené a právne irelevantné.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovanej a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bola dňa 28.10.2010 hlásená choroba z povolania u žalobcu s tým, že dátumom prvého zistenia choroby z povolania je 08.06.2010. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného už uvedenou klinikou pracovného lekárstva dňa 28.10.2010 bola u žalobcu porucha sluchu zvuku hodnotená v rozsahu 400 bodov.

Podľa zápisnice o kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťažené spoločenské uplatnenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach z 22.02.2011 posudkový lekár sociálneho poistenia nesúhlasil s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu, že u žalobcu ide o chorobu - porucha sluchu z hluku, pričom ide o celkovú stratu sluchu podľa Fowlera 45,30 %, čiže ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť. Položka 61 IV. časti prílohy č.1 zákona č. 437/2003 Z. z. podľa posudkového lekára patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu, pričom v danom prípade ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť.

Rovnaké stanovisko k posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.10.2010 zaujala aj posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia zo dňa 04.11.2011.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Un. L.Pasteura v Košiciach v stanovisku zo dňa 04.05.2011 uviedla, že žiadna z kliník pracovného lekárstva pri hlásení chorôb z povolania nevychádza z prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. platnej pre posudzovanie invalidity. Preto, ak posudkoví lekári Sociálnej poisťovne tvrdia, že pri celkovej strate sluchu nad 50 % podľa Fowlera nejde o ťažkú poruchu sluchu z hluku, pacienta teda nie je možné odškodniť a má za to, že ide o nesúlad medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 437/2004 Z. z.

Žalovaný vo svojom usmernení zo dňa 16.05.2011 konštatuje, že svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1980 hodnotí sluchové poruchy výpočtom zo straty sluchu vo frekvenciách 500, 1000 a 2000 Hz vyjadrenú v dB (decibel) a výsledok hodnotí takto: normálny sluch 0 až 25 dB, ľahká nedoslýchavosť 26 až 40 dB, stredná nedoslýchavosť 41 až 55 dB, stredne ťažká nedoslýchavosť 56 až 70 dB, ťažká nedoslýchavosť 71 až 90 dB, veľmi ťažká nedoslýchavosť nad 91 dB, hluchota

100 dB. Profesionálne poškodenie sluchu sa odškodňuje formou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 61 - ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku ( 400 až 800 bodov) časť IV. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Znamená to, že ak stupeň poškodenia sluchu nedosiahol ťažký stupeň alebo nebola dokázaná hluchota, nie je možné súhlasiť s návrhom bodového hodnotenia pri ľahkých, stredne a stredne ťažkých poruchách sluchu. Posudkoví lekári v prípadoch pri vykonávaní kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzajú z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorá je určená na posudzovanie invalidity, ale táto príloha spĺňa kritéria svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) .

Sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR vo svojom stanovisku zo dňa 08.06.2011 konštatuje, že uvedený záver Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pri hodnotení poruchy sluchu bol nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z., pričom postup smeroval jednoznačne v prospech pacienta. Preto sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR usmerní lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia o potrebe vypracovávať posudky v súlade so súčasne platnými právnymi predpismi, najmä s prílohou č.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a klasifikáciou porúch sluchu podľa WHO.

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.1 v II. a IV. časti. Podľa časti IV. prílohy č.1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku sa hodnotí v rozsahu 400 až 800 bodov (položka č. 61) .

Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v konaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola dňom 28.10.2010 priznaná choroba z povolania - porucha sluchu z hluku podľa položky č. 38 zoznamu chorôb z povolania (príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z.) na základe audio vyšetrenia - celková strata sluchu 45,30 % podľa Fowlera. Spornou otázkou bolo, či poruchu sluchu z hluku v uvedenom rozsahu poškodenia sluchu možno bodovo ohodnotiť podľa IV. časti prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. a následne aj túto chorobu z povolania odškodniť vo forme náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa položky č. 61 IV. časti prílohy č.1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. možno bodovo hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia iba pri ťažkej nedoslýchavosti až hluchote, a to v rozsahu 400 až 800 bodov. Príloha č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. v položke č. 61 neklasifikuje ťažkú nedoslýchavosť a hluchotu. Preto je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z klasifikácie sluchových porúch uznávanej svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) . Podľa tejto klasifikácie ťažkej nedoslýchavosti zodpovedá strata sluchu vyjadrená v decibeloch 71 až 90 dB, veľmi ťažkej nedoslýchavosti strata sluchu nad 91 dB a hluchote strata sluchu v rozsahu 100 dB. Klasifikácia straty sluchu podľa svetovej zdravotníckej organizácie bola prevzatá do prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., kapitola VII., oddiel B - sluch. Pre ťažkú nedoslýchavosť v zmysle kapitoly VII. oddiel B, položka č.4 je predpokladom pre konštatovanie ťažkej nedoslýchavosti celková strata sluchu 80 % podľa Fowlera, praktická hluchota, resp. úplná hluchota predpokladajúca celkovú stratu sluchu 85 % až 90 % podľa Fowlera, resp. 100 % podľa Fowlera. Pretože celková strata sluchu u žalobcu nedosiahla úroveň 80 % podľa Fowlera a viac, nebolo možné poškodenie sluchu chorobu z povolania z hluku hodnotiť na úrovni ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty. Z už uvedených zápisníc posudkových lekárov sociálneho poistenia o kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nevyplýva, aby posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia vychádzali z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Preto ako nedôvodnú súd hodnotí žalobnú námietku žalobcu, ktorý namietal použitie prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení pre účely bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia .

V tejto súvislosti súd dodáva, že časť IV. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. neklasifikuje stupne - intenzitu poškodenia sluchu, len používa pojmy: ťažká nedoslýchavosť a hluchota.

Súd nemohol akceptovať návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania súdom, pretože tento procesný postup súdu neumožňuje ustanovenie § 250i ods.2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia súd môže vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O. s. p. len v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 O.s.p.) alebo rozhodol o uložení sankcie. V danom prípade o takúto vec nešlo. Podľa názoru súdu ani v správnom konaní nebol dôvod na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotení bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 až 4 (poškodený, zodpovedná osoba alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Rozpor medzi lekárskym posudkom zo dňa 28.10.2010 a bodovými hodnoteniami posudkových lekárov spočíval nie v posudzovaní odborných otázok, ale v právnom posúdení veci. Intenzita poškodenia sluchu u žalobcu zistená odborným lekárskym vyšetrením - audio vyšetrenie v rámci hospitalizácie žalobcu na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie bola nesporná. Rozpory medzi lekárskym posudkom a bodovým hodnotením posudkových lekárov sociálneho poistenia spočívali iba v posúdení otázky, či pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia možno bodovo hodnotiť aj poruchu sluchu nedosahujúcu intenzitu ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty.

Nepriznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania nedošlo k zásahu do majetkových práv navrhovateľa a do jeho práva na pokojné užívanie majetku, ako to žalobca namietal v podanej žalobe. Pokiaľ žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej náhrad nevzniklo mu právo na jej priznanie ako aj na jej výplatu.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods.1 O.s.p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.