KSKE 6 S 17/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200070 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200070.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu D. F., bývajúceho v Y., F. Š. Č.. X, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30.11.2011 č. 54461-2/2011-BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako odvolací orgán zmenil vo výrokovej časti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Y. z 24.08.2011 č. 704-3440122911-GC09/11-376 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustil text: zamestnancovi D. F. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004 a doplnil text: zamestnancovi D. F. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004 u zamestnávateľa V.. &. X. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, F. XX, H.. V ostatnom rozhodnutie potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a) eventuálne aj písm.d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca konštatoval, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, kde namietal rozporuplnosť a nesúlad použitého právneho predpisu s právnym poriadkom. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, lebo samotné oznámenie jeho zamestnávateľa - uvedený evidenčný list dôchodkového poistenia nemohol spôsobiť zánik jeho pracovného pomeru, a následne zánik jeho povinného poistenia, pretože toto nespĺňa náležitosti ani jedného zo spôsobov predpokladaných Zákonníkom práce týkajúceho sa skončenia pracovného pomeru. Tento následok nemohla spôsobiť ani nečinnosť zamestnávateľa, resp. neposkytnutie jeho súčinnosti, či porušenie právnej povinnosti voči žalovanému alebo iným orgánom, napríklad príslušnému daňovému úradu, alebo priznanie čiastočného invalidného dôchodku, pretože jeho zdravotný stav mu umožňoval naďalej vykonávať prácu pre zamestnávateľa na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že k zániku jeho povinného poistenia došlo v zmysle ustanovenia § 20 písm.a) zákona č. 461/2003 Z.z. až ku dňu 06.05.2011, kedy došlo k platnému skončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 69 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, t.j. na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. K zániku povinného poistenia teda nemohlo dôjsť ku dňu 24.06.2004 ako to určil žalovaný, pretože k tomuto dňu až do

06.05.2011 jeho pracovný pomer u zamestnávateľa nepretržite trval. Žalovaný nemal v konaní za preukázané, žeby ku skončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa došlo dňom 24.06.2004 na základe nejakého iného taxatívne určeného spôsobu zakotveného v § 59 Zákonníka práce. Napriek tomu rozhodol rozporuplne medzi aplikovaným právnym predpisom a konštatovaným skutkovým stavom. Ďalej poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ďalšie ním riadne a včas predložené listinné dôkazy, a ani nezdôvodnil, prečo sa týmito v ďalšom konaní riadne nezaoberal a nevykonal žiadne dokazovanie. Neurobil tak ani žalovaný ako odvolací orgán, ktorý sa zároveň jeho odvolacími dôvodmi vôbec nezaoberal. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného uvažuje z týchto dôvodov za zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia žalovaného, žalobcovi nie je jasné, v čom ostatnom žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, pretože toto rozhodnutie obsahovalo len napadnutý výrok. Poukázal tiež na ustanovenie § 109 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nemožno na zamestnanca prenášať zodpovednosť (negatívny dopad za neplnenie si povinností druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu) . Má za to, že v priebehu konania žalovanému predložil všetky jemu dostupné listinné dôkazy a poskytol požadovanú súčinnosť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobným námietkam uviedol, že z ustanovení § 4, 7 a 20 zákona č. 461/2003 Zb. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné sociálne poistenie fyzickej osoby ako zamestnanca je podmienené existenciou pracovného pomeru. Pokiaľ trvá pracovný pomer, trvá aj povinné sociálne poistenie zamestnanca.

Existenciu pracovného pomeru, resp. vznik povinného nemocenského poistenia fyzickej osoby, zamestnanca, preukazuje zamestnávateľ tak, že túto osobu prihlási do systému Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu FO - prihlášky (ďalej len prihláška ) a v prípade ukončenia pracovného pomeru a tým aj zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca odhlási zamestnanca odovzdaním Registračného listu FO - odhlášky (ďalej len odhláška ) . V prípade, že dátum vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia je sporný, je pobočka Sociálnej poisťovne, na základe § 178 ods.1 písm.a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. oprávnená rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia.

V súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, pobočka Y. zistila sporné skutočnosti týkajúce sa trvania poistného pomeru žalobcu a pristúpila k prešetreniu trvania tohto poistného pomeru.

Žalobca bol registrovaný ako zamestnanec spoločnosti V. &. X. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, F. XX, H. od 01.11.1994 na základe prihlášky poistenca na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie zo 07.11.1994.

Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočky Y. zamestnávateľ v roku 2004 prestal plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 461/2003 Z.z., predovšetkým prestal predkladať mesačné výkazy poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové sporenie v súlade s § 231 ods.1 písm.f) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a tým prestal plniť aj svoju odvodovú povinnosť.

Z uvedeného dôvodu sa dňa 06.05.2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Y. obrátila na zamestnávateľa za účelom zistenia, či pracovný pomer so žalobcom v súčasnosti trvá. Rovnako vyzvala zamestnávateľa, že ak nezamestnáva žalobcu ani žiadnych iných zamestnancov, je potrebné doložiť odhlášku za tie fyzické osoby, s ktorými pracovný pomer ukončil. Zásielka sa pobočke Sociálnej poisťovne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Zároveň prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce vznik, trvanie, resp. zánik jeho pracovného pomeru. Žalobca najprv telefonicky oznámil, že pracovný pomer trvá, a že prebieha súdny spor so zamestnávateľom, ale žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia nepredložil. Až dňa 04.05.2011 sa žalobca osobne dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka Y., kde čestne prehlásil, že pracovný pomer ukončil dňa 06.05.2011.

Sociálna poisťovňa, pobočka Y. sa za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v súvislosti s registráciou žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa obrátila aj na príslušný daňový úrad, z ktorého odpovede vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu platil daň na dani z príjmov zo závislej činnosti od 25.01.1995 do 17.01.2000. Zároveň správca dane oznámil, že u daňového subjektu neeviduje žiadnych zamestnávateľov.

Posledným dokladom, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne disponuje, a ktorý preukazuje trvanie pracovného pomeru, a tým aj povinného sociálneho poistenia žalobcu, je evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 11.06.2004, podľa ktorého za kalendárny rok 2004 bolo obdobie dôchodkového poistenia žalobcu od 01.01. do 24.06. daného kalendárneho roka.

Keďže nebolo preukázané, že žalobcovi ako zamestnancovi pracovný pomer trvá, a teda že mu trvá aj jeho povinné sociálne poistenie, prvostupňový orgán v súlade s § 178 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobcovi, ako zamestnancovi, zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu nie je rozhodnutím o zániku pracovno-právneho vzťahu, t.j. pracovného pomeru žalobcu už zamestnávateľa.

K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Y. pri vydaní prvostupňového rozhodnutia nevychádzala len z evidenčného listu dôchodkového poistenia, ale z ďalších skutočností (výzva adresovaná zamestnávateľovi aj žalobcovi, dožiadanie Daňového úradu Bratislava I., nepreukázanie trvania pracovného pomeru zo strany žalobcu, nespolupráca zo strany zamestnávateľa) , na základe ktorých vydala rozhodnutie o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu. Tieto skutočnosti sú uvedené v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí, ktoré spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu tvoria jeden celok. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu pozmení len z dôvodu formálneho nedostatku, a v ostatnom rozhodnutie potvrdil, čo znamená, že potvrdil skutočnosť, že žalobcovi ako zamestnancovi zaniklo povinné sociálne poistenie dňa 24.06.2004. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a sú dostatočne zrozumiteľné. Napokon žalovaný poukázal na to, že žalobca mohol kedykoľvek na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočky Y. zo dňa 03.06.2010, ako aj v priebehu odvolacieho konania predložiť dôkaz o tom, že je zamestnancom zamestnávateľa, no neurobil tak. Žalobca spolu s odvolaním predložil doklad preukazujúci okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom. Táto zásielka adresovaná zamestnávateľovi sa však žalobcovi vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie tento dôkaz žalobcu nepovažovala za dostatočne hodnoverný. Konštatoval, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru možno zo strany žalobcu považovať za účelové vzhľadom na to, že podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Y. rozhodnutím z 24.08.2011 č. 704-3440122911-GC09/11-376 rozhodla podľa § 178 ods.1 písm.a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci zániku sociálneho poistenia tak, že zamestnancovi D. F. (žalobcovi) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004. V odôvodnení okrem citácie ustanovení § 14 ods.1 písm.a) , § 15 ods.1 písm.a) , § 19 ods.1 a § 20 písm.a) zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004 na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia odovzdaného do Sociálnej poisťovne, pobočka Y. 11.06.2004 zamestnávateľom V. &. X. G., Z..G.., G. G. F. XX, H. V.: XX XXX XXX, kde je uvedené obdobie dôchodkového poistenia do 24.06.2004.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli naplnené zákonné dôvody, pretože v zmysle § 20 písm.a) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 27.12.2004 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. V ustanovení § 59 Zákonníka práce sú taxatívne uvedené spôsoby skončenia pracovného pomeru, z čoho vyplýva, že pracovný pomer môže byť platne skončený len na základe právneho úkonu urobeného zákonom predpísanou formou niektorého z účastníkov pracovného pomeru, alebo na základe právnej udalosti. Iný spôsob skončenia pracovného pomeru právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že jeho pracovný pomer zamestnávateľa bol založený písomnou pracovnou zmluvou č. 01/94 dňa 01.11.1994 v jej znení č. 1A/95 zo dňa 03.11.1995 na dobu neurčitú. Základná mzda bola v zmysle Dohody o mzde č. 01/94 zo dňa 01.11.1994 dohodnutá vo výške 10.000,-- Sk s účinnosťou od 01.11.1994) a s účinnosťou od 01.05.2000 vo výške 15.000,-- Sk na základe dohody č. 1 o zmene pracovnej zmluvy č. 1A/95 uzavretej dňa 18.05.2000. Ku platnému skončeniu jeho pracovného pomeru zamestnávateľa došlo v súlade s ustanovením § 69 ods.1 písm.b) Zákonníka prác s poukazom na ustanovenie § 38 ods.3 a 4 Zákonníka práce, a to dňom 06.05.2011. Z týchto dôvodov teda vyplýva, že len samotné oznámenie jeho zamestnávateľa - evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý bol Sociálnej poisťovni, pobočka Y. doručený 11.06.2004, nemôže samo o sebe spôsobiť zánik jeho pracovného pomeru, a následne zánik jeho povinného poistenia, pretože toto nespĺňa náležitosti ani jedného zo spôsobov predpokladaných Zákonníkom práce týkajúceho sa skončenia pracovného pomeru. Ďalej namietal zmätočnosť rozhodnutia a nedostatky v odôvodnení, ktoré neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Predovšetkým z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, z akého dôvodu sa správny orgán nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré riadne správnemu orgánu predložil, a z akého dôvodu nevykonal ďalšie dokazovanie. Poukázal tiež na ustanovenie § 109 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého nemožno na zamestnanca prenášať zodpovednosť (negatívny dopad) za neplnenie si povinností druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu.

Žalovaný rozhodnutím z 30.11.2011 č. 54461-2/2011-BA zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že ho upresnil o výslovné uvedenie zamestnávateľa žalobcu, a v ostatnom rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca uzavrel so zamestnávateľom dňa 01.11.2004 pracovnú zmluvu č. 01/94 na dobu určitú do 31.10.1995 a dohodu o mzde č. 01/94. Sociálna poisťovňa, pobočka Y. dňa 09.11.1994 prijala prihlášku poistenca do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového zo 07.11.1994, ktorou zamestnávateľ prihlásil žalobcu do povinného sociálneho poistenia.

Dňa 03.11.1995 zamestnávateľ a žalobca uzavreli pracovnú zmluvu č. 1A/95 na dobu neurčitú. Dňa 18.05.2000 zamestnávateľ a účastník konania uzavreli dohodu č. 1 o zmene pracovnej zmluvy 1A/95, v ktorej je uvedené, že sídlo zamestnávateľa je I. S. XX, H., žalobca bude vykonávať prácu v pobočke na Č. X, Y. a ďalej bola dohoda o základnej mzde a o nároku na odstupné.

Dňa 11.06.2004 Sociálna poisťovňa, pobočka Y. prijala evidenčný list dôchodkového poistenia, v ktorom zamestnávateľ uviedol, že žalobcovi trvalo obdobie dôchodkového poistenia do 24.06.2004.

Sociálna poisťovňa, pobočka v dňoch 27.07.2004 až 29.07.2004 vykonala u zamestnávateľa kontrolu odvodu poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, za obdobie od 01.11.1994 do 31.10.2004, na základe ktorej dňa 29.04.2004 vypracovala protokol o kontrole odvodu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Konateľ zamestnávateľa sa na prerokovanie protokolu nedostavil. Podľa protokolu o vykonanej kontrole za obdobie október 1998 až november 1999, október 2000 a november 2000, zamestnávateľ predložil nulové mesačné výkazy poistného. Za obdobie apríl 2001 až október 2003 zamestnávateľ neodovzdal mesačné výkazy poistného; vymeriavací základ za toto obdobie bol určený na základe odovzdaných prihlášok a odhlášok zamestnancov zo sociálneho poistenia. Za kontrolované obdobie bolo na poistenie prihlásených 19 zamestnancov. Zamestnávateľ si neplnil včas oznamovaciu povinnosť.

Podľa potvrdenia o účasti na poistení a výške vymeriavacích základov zo 14.04.2011 žalobca bol zúčastnený na poistení Sociálnej poisťovne, pobočka Y. od 01.11.1994. Za obdobie od januára 2004 zamestnávateľ nepredkladal mesačné výkazy poistného. Žalobca okamžitým zrušením pracovného pomeru z 29.04.2011 oznámil zamestnávateľovi, že jeho pracovný pomer okamžite končí z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac február 2011 v lehote jej splatnosti, t.j. do konca kalendárneho mesiaca marec roku 2011. Zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru sa žalobcovi vrátila z dôvodu adresát neznámy . Skončenie pracovného pomeru so zamestnávateľom žalobca preukazoval čestným vyhlásením zo 04.05.2011.

Pobočka Sociálnej poisťovne, Y. žiadala žalobcu z dôvodu, že nie je odhlásený zo sociálneho poistenia u zamestnávateľa, aby predložil originál a fotokópie pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru alebo zápočtového listu, alebo čestného vyhlásenia o skončení pracovného pomeru, na ktorom bude pravosť podpisu úradne overená. Súčasne žiadala zamestnávateľa, aby podal písomnú informáciu, či jeho pracovný pomer so žalobcom trvá. Zásielka zaslaná na správne sídlo zamestnávateľa sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Podľa listu Daňového úradu Bratislava I. zamestnávateľ platil daň na dani z príjmov zo závislej činnosti od 25.01.1995 do 17.01.2000. Správca dane neeviduje žiadnych zamestnancov daňového subjektu (zamestnávateľa žalobcu) .

Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Y. žalobca dňa 24.06.2004 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý mu bol s týmto dátumom priznaný. Žalobca na výzvu Sociálnej poisťovne najprv tvrdil, že jeho pracovný pomer so zamestnávateľom trvá a že prebieha súdny spor, ale žiadny doklad svedčiaci o existencii pracovného pomeru nepredložil.

Žalovaný konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Keďže podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktorý Sociálna poisťovňa, pobočka Y. prijala 11.06.2004, obdobie dôchodkového poistenia účastníka konania trvalo do 24.06.2004 a účastník konania nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz o trvaní pracovného pomeru so zamestnávateľom od roku 2004 do 06.05.2011, Sociálna poisťovňa, pobočka Y. rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia účastníka konania v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Administratívny spis obsahuje tie listinné dôkazy, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.

Na pojednávaní žalobca tvrdil o tom, že nebol povinne poistený, sa dozvedel až v súvislosti s podanou žiadosťou o starobný dôchodok. Zamestnávateľovi dvakrát posielal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, ale zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá. Konštatoval, že doteraz nikto okrem neho v konaní nepredložil dôkaz o skončení jeho pracovného pomeru so zamestnávateľom. Uviedol, že základnú otázku, a to či od roku 2004 až do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru trval jeho pracovný pomer so zamestnávateľom, nemôže riešiť žalovaný, pretože to nespadá do jeho kompetencie.

Podľa § 4 ods.1 písm.a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je zamestnanec podľa tohto zákona fyzická osoba v pracovnom pomere.

Podľa § 7 ods.1 písm.a) citovaného zákona je zamestnávateľom podľa tohto zákona pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere.

Podľa § 20 písm.a) citovaného zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca zaniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 14 ods.1 písm.a) citovaného zákona povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neobsahuje inak.

Podľa § 15 ods.1 písm.a) citovaného zákona povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20 písm.a) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 178 ods.1 bod 1 citovaného zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Z dokazovania vykonaného v správnom konaní je nepochybné, že povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo žalobcovi od 01.11.1994 na základe prihlášky poistenca. Ďalším listinným dôkazom o existencii, resp. trvaní povinného sociálneho poistenia bol evidenčný list dôchodkového zabezpečenia z 11.06.2004, podľa ktorého za kalendárny rok 2004 bolo obdobie dôchodkového poistenia žalobcu od 01.01. do 24.06.2004. Týmto dňom bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok.

Je tiež nepochybné, že zamestnávateľ žalobcu od roku 2004 prestal plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 231 zákona o sociálnom poistení, predovšetkým predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové sporenie a vtedy si prestal plniť aj svoju odvodovú povinnosť. Zamestnávateľ žalobcu na výzvu správneho orgánu nereagoval a príslušný správca dane zamestnávateľa žalobcu oznámil, že správca u daňového subjektu (zamestnávateľa) neeviduje žiadnych zamestnancov, pričom zamestnávateľ platil daň na dani z príjmov zo závislej činnosti od 25.01.1995 do 17.01.2000.

Žalobcove oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo vrátené s poznámkou pošty adresát neznámy . Za tejto dôkaznej situácie podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24.06.2004, je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď v spornom prípade o trvaní povinného sociálneho poistenia rozhodol na podklade nepochybných dôkazov a neprihliadal na čestné prehlásenie žalobcu o trvaní pracovného pomeru so zamestnávateľom, eventuálne na jeho oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, keďže zamestnávateľ na adrese podľa oznámenia pošty je neznámy. Rozhodnutie žalovaného sa týka iba zániku povinného sociálneho poistenia a nie je rozhodnutím o zániku pracovno-právneho vzťahu žalobcu so zamestnávateľom, preto jeho námietka, že žalovaný prekročil svoju právomoc, nie je opodstatnená. V prípade, že žalobca preukáže, že jeho pracovný pomer so zamestnávateľom trval aj po dátume 24.06.2004, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení vydá nové rozhodnutie o zániku povinného sociálneho poistenia.

Námietka žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, rovnako nie je opodstatnená, pretože tento nedostatok napravil žalovaný svojím rozhodnutím, a keďže rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu s prvostupňovým rozhodnutím tvorí jeden celok, tak ani túto námietku súd nemohol považovať za právne významnú.

Pretože žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.