KSKE 6 S 23/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200126 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200126.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu L.. Ľ. Z. Ó. Z. B. R. , M. Č.. XX, právne zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova č. 4, Košice, proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Košiciach, Južná trieda č. 82, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného z 09.12.2010 č. k.: Co 17/2010/Be-9, takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.12.2010 č. k.: Co 17/2010/Be-9 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania 66,- eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 05.10.2010 č. C 26/2010/Kap. a odvolanie žalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia okrem iného, citujúc ustanovenia § 46 a 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) uviedol: Dňa 28.10.2009 bol komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim doručený návrh Ľ. Z., bytom M. XX, na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení. Navrhovateľ žiadal, aby správa katastra rozhodnutím potvrdila v katastrálnom území M. vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení o dedičstve D 1494/92 a D 3132/93 v prislúchajúcom podiele. V prílohe žiadosti boli predložené:

- výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/1948, zo dňa 13.06.1948

- výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/1948, zo dňa 18.06.1948

- fotokópia osvedčenia o dedičstve D 1494/92, D not 86/94,

- fotokópia osvedčenia o dedičstve D 3132/93, D not 87/94.

V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Podanie doručené komisii pre konanie ROEP dňa 28.10.2009 obsahovalo označenie dedičských uznesení č. D 1494/92 a D 3132/93, avšak z podania nebolo zrejmé, ktoré údaje odporujú skutočnostiach, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, a ktoré notárske osvedčenie alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva je napádaný.

Komisia príslušná pre konanie ROEP na svojom zasadnutí dňa 09.02.2010 predmetný návrh posúdila a z dôvodu, že podanie nemalo podľa § 19 Správneho poriadku predpísané náležitosti (žiadosť neobsahuje predmet návrhu, nebola konkrétne označená listina, na základe ktorej bolo právo osvedčené, resp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu) vyzvala Ľ. Z. na doplnenie podania v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Dňa 26.03.2010 bolo komisii príslušnej pre konanie doručené doplnenie podania Ľ. Z.. V podaní sa uvádza, že prídelové parcely vo výmere o vlastníctve pôdy vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR nadobudol účastník na základe právoplatnej dedičskej listiny. Účastník konania nedoplnil predmet návrhu a neuviedol žiadne nové skutočnosti. Komisia príslušná pre konanie ROEP predmetný návrh posúdila na svojom zasadnutí dňa 14.04.2010 a so svojím stanoviskom k veci, a to, že nedoporučuje správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutia vlastníctva , predložila správnemu orgánu na vydanie rozhodnutia. K predmetu konania je potrebné uviesť, že konanie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení je špeciálnym správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci konania podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Správny orgán môže rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo právo osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, príp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu o prechode vlastníctva veci štátu na obec. Ide o osobitný procesný postup, ktorý má za následok, že listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť. Konanie sa začína návrh, ktorý musí mať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 Správneho poriadku a navrhovateľ musí podľa § 12 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom preukázať právny záujem o vydanie rozhodnutia; návrh sa podáva komisii. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, komisia pomôže výzvou účastníkovi konania nedostatky odstrániť. Napriek výzve komisie príslušnej pre konanie žiadosť neobsahuje predmet návrhu. Správny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosti dodržať určité náležitosti týkajúce sa formy podania. Z podania musí byť zrejmé ak veci sa týka a čo sa navrhuje, musí byť zrejmý petit. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán nemôže takéto podanie odmietnuť. Konanie podľa § 12 citovaného zákona je návrhové a pri vydaní rozhodnutia je správny orgán viazaný návrhom. Z predmetného návrhu ani z jeho doplnenia nie je zrejmé, ktoré údaje odporujú skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, a ktoré notárske osvedčenie alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva je napádaný. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, alebo potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Predmetom konania podľa § 12 citovaného zákona sú aj pozemky a právne vzťahy k nim u ktorých je založený LV.

Skutočnosti dotknuté týmto konaním sú:

1) Notárska zápisnica osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.

2) Notárska zápisnica osvedčenia pre držiteľa nehnuteľnosti, príp. dediča držiteľa nehnuteľnosti podľa § 2 zák. č. 293/21992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

3) Poľnohospodárske a nepoľnohospodárske pozemky, ktoré prešli do vlastníctva príslušnej obce 25. júnom 1992 podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ak:

a) boli vo vlastníctve obce k 31.07.1949 a 01.01.1950 prešli do vlastníctva štátu podľa zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení NV,

b) boli vo vlastníctve SR (nie federácie) k 25.06.1992,

c) neboli z prechodu vylúčené (§ 15c ods. 1) alebo ak sa obec svojho práva nevzdala (§ 15c ods. 2) .

4) Neknihované pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce prešli 01.09.1995 do vlastníctva obcí, ak boli k 01.09.1995 vo vlastníctve SR. Ak sa neknihované pozemky nachádzali mimo zastavaného územia obce, ostali vo vlastníctve Slovenskej republiky a správa majetku štátu prislúcha SPF. Účastník konania Ľ. Z. v prvostupňovom konaní nepreukázal, ktoré údaje odporujú skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, a ktoré notárske osvedčenie alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva je napádaný. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia . Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2010.

Včas podanou žalobou zo dňa 08.02.2011, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach v ten istý deň sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby uviedol, že už zo samotného návrhu, jeho doplnenia, predložených listín aj súvisiacej petície viacerých občanov je nesporné, že sa domáha usporiadania vlastníctva v katastrálnych operátoch k nehnuteľnostiam, ktoré do vlastníctva nadobudli rodičia žalobcu predchodcovia C. Z. a K. Z. na základe Výmerov o vlastníctve pôdy XXXX/XX zo dňa 13.06.1948 a 18.06.1948 a č. XXXXX/XX zo 06.12.1947 Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave a ktoré žalobca nadobudol dedením po nich podľa D 1494/92 a D 3132/93. Tieto listiny žalobca predložil a je nesporné, o ktoré nehnuteľnosti evidované v pozemkovej knihe išlo. Aj keď neboli tieto nehnuteľnosti stotožnené s novou evidenciou, v súčasnosti s katastrom nehnuteľností, pretože to správa katastra stále odmietala len preto, že sa ako vlastník neoprávnene nechala zapísať obec M. titulom delimitácie od štátu, vlastníctvo žalobcu bolo zapísané len na hluchom liste vlastníctva. Z archívu boli predložené overené mapové podklady s presným rozpisom prídelov v pozemkoknižnom stave, čo nemôže byť problém stotožnenia so súčasným stavom. Nie je pravdou, že nie je jasné, ktorá listina by mala stratiť platnosť týmto rozhodnutím. Za nezákonný považuje žalobca záznam do katastra nehnuteľností na základe žiadosti obcí o zápis delimitácie aj týchto pozemkov zo štátu na obec, na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak správa katastra vyhovela návrhu obce a záznamom zapísala aj predmetné pozemky do vlastníctva obce, nepostupovala správne a zákonným spôsobom. O ktoré nehnuteľnosti ide je nesporné z návrhu, doplnenia, aj z uvedených výmerov rozhodnutí v dedičských konaniach, zo založeného hluchého listu vlastníctva č. XXXX všetko v kat. území M., ako aj zo zápisu v katastri nehnuteľností z LV č. XXX k. ú. M., prípadne iných, že aj k týmto parcelám je vedená obec M. titulom delimitačného protokolu o prechode vlastníctva štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Štát na základe výmerov a prídelového konania stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli konfiškované a vlastnícke právo nadobudli prídelcovia. Originálne výmery o pridelení pozemkov do vlastníctva, sú nesporným zákonným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a aj t. č. pri stotožnení dokonca riadnou záznamovou listinou. Predchodcovia žalobcu, prídelci, ako vlastníci začali tieto pozemky užívať a užívali ich až do doby, kým neboli združené do užívania JRD, ktoré ich ďalej užívalo, štát preto ani nebol vlastníkom a ani tieto pozemky nemal v správe, také dôkazy nie sú, a preto je vylúčený prechod vlastníckeho práva na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. Delimitačný protokol len ako evidenčná pomôcka nebol vydaný dôvodne a bol v rozpore so zákonom, nedôvodný bol návrh obce na záznam vlastníckeho práva zo dňa 15.03.1996 z 724/96 a iné. Takýto záznam v prospech obce je nezákonný.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobcu podaním zo dňa 09.03.2011, v ktorom argumentuje zhodne ako v dôvodoch svojho rozhodnutia, pričom navyše poukazuje na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., a teda v podstate z tých istých dôvodov navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť s tým, že súhlasí, aby súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby a administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dňa 02.02.2012, konajúc bez nariadenia pojednávania za súhlasu účastníkov konania (§ 250f O.s.p.) dospel k záveru, že žalované rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a preto žalobe v časti žalovaného druhostupňového rozhodnutia vyhovel z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 1 zákona v konaní o obnove evidencií niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním (ďalej len konanie ) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k ním a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len register ) .

Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou 1) , ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len pozemok ) , ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

Na konanie podľa tohto zákona podľa sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy 9) (§ 5 ods. 1 zákona)

Ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní 26) alebo o zápise za vlastníka 27) alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec 28) , správny orgán môže na návrh rozhodnutím

a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,

b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,

a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť (§ 12 ods. 1 zákona) .

Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2) . Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie (§ 12 ods. 2 zákona) .

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že návrhom doručeným komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k ním sa žalobca podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z., domáhal potvrdenia vlastníctva k pozemkom, ktoré však v tomto návrhu nijako neidentifikoval.

Zo zápisu zo zasadnutia komisie ROEP v obci M. konaného dňa 09.02.2010 vyplýva, že okrem iných aj žalobca bol vyzvaný na doplnenie podania o označenie listiny podľa § 12 ods. 1 zákona, ktorá odporuje skutočnostiam, v lehote 30 dní od doručenia. Žalobca bol zároveň vyzvaný, aby v prípade ak zistil údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, aby uviedol označenie konkrétnej listiny, ako aj to v čom vidí konkrétny rozpor s údajmi v nej uvádzanými (výzva žalobcovi zo dňa 25.02.2010) .

V podaní označenom ako doplnenie námietky zo dňa 26.03.2010 žalobca uviedol, že podľa registra EKN je na základe právoplatnej listiny dedičstva vlastníkom prídelovej parcely na výmere o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR a má ju vedenú na hluchom liste vlastníctva.

Následne komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k ním listom zo dňa 30.04.2010 upovedomila žalobcu o tom, že na jej zasadnutí konanom dňa 14.04.2010 táto neodporučila správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutie vlastníctva, pretože nie je zrejmý predmet podania.

Správa katastra Košice - okolie ako prvostupňový správny orgán dňa 05.10.2010 vydala rozhodnutie č. C-26/2010/Kap., ktorým návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o potvrdení, že pozemky sú vo

vlastníctve inej osoby podaného v zmysle § 12 ods. 2 zákona na rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 zákona nevyhovela. Svoje rozhodnutie odôvodnila nasledovne.

Dňa 28.10.2009 bol komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim doručený návrh Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., v ktorom žiada, aby správa katastra v zmysle § 12 ods. 1 písm. b) zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom rozhodnutím potvrdila v katastrálnom území (ďalej len k. ú.) M. vlastníctvo k parcelám podľa prílohy v podiele. V prílohe žiadosti boli:

- výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/1948, zo dňa 13.06.1948

- výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/1948, zo dňa 18.06.1948

- fotokópia osvedčenia o dedičstve D 1494/92, D not 86/94,

- fotokópia osvedčenia o dedičstve D 3132/93, D not 87/94.

Komisia príslušná pre konanie na svojom zasadnutí dňa 09.02.2010 predmetný návrh posúdila a z dôvodu, že podanie nemalo podľa § 19 Správneho poriadku predpísané náležitosti (žiadosť neobsahuje predmet návrhu, nebola konkrétne označená listina, na základe ktorej bolo právo osvedčené, resp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu) vyzvala Ľ. Z. na doplnenie podania v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Dňa 26.03.2010 bolo komisii príslušnej pre konanie doručené doplnenie podania Ľ. Z.. Menovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, nedoplnil predmet návrhu. Komisia príslušná pre konanie predmetný návrh posúdila na svojom zasadnutí dňa 14.04.2010 a so svojím stanoviskom k veci, a to, že nedoporučuje správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutia vlastníctva , predložila správnemu orgánu na vydanie rozhodnutia. Správny orgán sa oboznámil s obsahom podania, príslušnými podkladmi a stanoviskom komisie. Správny orgán po preskúmaní podkladov pre rozhodnutie zistil nasledovné: Ľ. Z. osvedčením o dedičstve D 3132/93, D not 87/94 po nebohej K. Z., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX nadobudol v k. ú. M. podiel 1 v pomere k dedičstvu a k podielu poručiteľa v pomere k celku k nehnuteľnosti zapísanej vo Výmere o vlastníctve pôdy č. 1698/49, a to k parcelám č. 27/19 - záhrada o výmere 6968 m2, č. 508/15 - roľa o výmere 10049 m2, č. 506/11 - roľa o výmere 5044 m2 a č. 517/6 - roľa o výmere 8850 m2. Citované nehnuteľnosti boli prejednané aj osvedčením o dedičstve D 149492, D not 86/94 po nebohom C. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX. Nehnuteľnosti o. i. nadobudol aj Ľ. Z. v podiele 1 v pomere k dedičstvu a k podielu poručiteľa v pomere k celku k nehnuteľnosti. Parcely boli v oboch citovaných osvedčeniach neidentifikovateľné so stavom KN. Z uvedeného dôvodu bol pri zápise citovaných osvedčení do katastra založený hluchý list vlastníctva (ďalej len HLV ) č. XXXX, t. j. časť A HLV (majetková podstata) je bez parciel a v časti B HLV (vlastníci) sú zapísaní vlastníci v zmysle príslušných listín, t. j. Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M. v podiele 1/8, titulom D 3132/93 a v podiele 1/8, titulom D 1494/92. Konanie podľa § 12 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je špeciálnym správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci konania podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Správny orgán môže rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo právo osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, príp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu o prechode vlastníctva veci štátu na obec. Ide o osobitný procesný postup, ktorý má za následok, že listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť. Konanie sa začína na návrh, ktorý musí mať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 Správneho poriadku a navrhovateľ musí podľa § 12 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom preukázať právny záujem o vydanie rozhodnutia; návrh sa podáva komisii. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, komisia pomôže výzvou účastníkovi konania nedostatky odstrániť. Napriek výzve komisie príslušnej pre konanie žiadosť neobsahuje predmet návrhu. Správny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosti dodržať určité náležitosti týkajúce sa formy podania. Z podania musí byť zrejmé akej veci sa týka a čo sa navrhuje, musí byť zrejmý petit. Ak podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán nemôže takéto podanie odmietnuť. Konanie podľa § 12 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je návrhové a pri vydaní rozhodnutia je správny orgán viazaný návrhom. Podľa § 12 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán

môže na návrh rozhodnutím potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, alebo potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Predmetom konania podľa § 12 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú aj pozemky a právne vzťahy k nim, u ktorých je založený LV.

Skutočnosti dotknuté týmto konaním sú:

1) Notárska zápisnica osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.

2) Notárska zápisnica osvedčenia pre držiteľa nehnuteľnosti, príp. dediča držiteľa nehnuteľnosti podľa § 2 zák. č. 293/21992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

3) Poľnohospodárske a nepoľnohospodárske pozemky, ktoré prešli do vlastníctva príslušnej obce 25. júnom 1992 podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ak:

b) boli vo vlastníctve obce k 31.07.1949 a 01.01.1950 prešli do vlastníctva štátu podľa zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení NV,

c) boli vo vlastníctve SR (nie federácie) k 25.06.1992,

d) neboli z prechodu vylúčené (§ 15c ods. 1) alebo ak sa obec svojho práva nevzdala (§ 15c ods. 2) .

4) Neknihované pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce prešli 01.09.1995 do vlastníctva obcí, ak boli k 01.09.1995 vo vlastníctve SR. Ak sa neknihované pozemky nachádzali mimo zastavaného územia obce, ostali vo vlastníctve Slovenskej republiky a správa majetku štátu prislúcha SPF. Správa katastra ako príslušný správny orgán prerokoval podklady pre vydanie rozhodnutia a vzhľadom na to, že nie je zrejmé, ktorá listina by mala stratiť právoplatnosťou rozhodnutia platnosť, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia .

Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalobca podal odvolanie zo dňa 23.11.2010 doručené Správe katastra Košice - okolie dňa 24.11.2010, kde namietal, že Nepovažujem napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné, navyše je pre nedostatok a nejasnosť dôvodov nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Citovaným rozhodnutím nebolo vyhovené môjmu návrhu, že uvádzané nehnuteľnosti sú v mojom vlastníctve. Celé napadnuté rozhodnutie je zdôvodnené jedinou polvetou na strane 3 ods. 2 ... a vzhľadom na to, že nie je zrejmé, ktorá listina mala stratiť právoplatnosťou rozhodnutia platnosť, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. To je celé zdôvodnenie nevyhovujúceho rozhodnutia, ktoré je úplne nepreskúmateľné a je v rozpore s tvrdeným zisteným skutkovým stavom a citovanými právnymi predpismi. Už zo samotného návrhu, jeho doplnenia, predložených listín aj súvisiacej petície viacerých občanov je nesporné, že som sa domáhal usporiadania vlastníctva v katastrálnych operátoch k nehnuteľnostiam, ktoré do vlastníctva nadobudli moji predchodcovia C. Z. a K. Z., rod. X. na základe Výmerov o vlastníctve pôdy 3298/48 zo dňa 13.06.1948 a 18.06.1948 Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave a ktoré som nadobudol dedením po nich podľa D 1494/92 a D 3132/93. Tieto listiny som predložil a je nesporné, o ktoré nehnuteľnosti evidované v pozemkovej knihe išlo. Aj keď neboli tieto nehnuteľnosti stotožnené s novou evidenciou, v súčasnosti s katastrom nehnuteľností, pretože to správa katastra stále odmietala len preto, že sa ako vlastník neoprávnene nechala zapísať obec M. titulom delimitácie od štátu, moje vlastníctvo bolo zapísané len na hluchom liste vlastníctva, neznamená to, že práve teraz v rámci o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov to nie je možné vykonať. Dokonca z archívu boli predložené overené mapové podklady s presným rozpisom prídelov v pozemkoknižnom stave, čo nemôže byť problém stotožnenia so súčasným stavom. Nie je pravdou, že nie je jasné, ktorá listina by mala stratiť platnosť týmto rozhodnutím. Za nezákonný považujem záznam do katastra na základe žiadosti obce o zápis delimitácie aj týchto pozemkov zo štátu na obec, na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak správa katastra vyhovela návrhu obce a záznamom zapísala aj predmetné pozemky do vlastníctva obce, nepostupovala správne a zákonným spôsobom. Štát na základe výmerov a prídelového konania stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli konfiškované

a vlastnícke právo nadobudli prídelcovia. Aj keď nie úplne presne som uvádzal, že išlo o právny režim osobného užívania, v skutočnosti moji predchodcovia, prídelci, ako vlastníci začali tieto pozemky užívať a užívali ich až do doby, kým neboli združené do užívania JRD. Družstvo ich ďalej užívalo, štát preto ani nebol vlastníkom a ani tieto pozemky nemal v správe, také dôkazy nie sú, preto je vylúčený prechod vlastníckeho práva na obec podľa zák. č. 138/1991 Zb. Delimitačný protokol len ako evidenčná pomôcka nebol vydaný dôvodne a bol v rozpore so zákonom, nedôvodný bol návrh obce na záznam vlastníckeho práva zo dňa 15.03.1996 z 724/96 a iné. Takýto záznam v prospech obce je nezákonný a to požadujem túto protiprávnosť napraviť. Z týchto dôvodov nepovažujem vydané rozhodnutia za zákonné a žiadam, aby bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konania. Všetky listiny a tvrdené skutočnosti vyplývajú zo spisu Správy katastra Košice - okolie, ktorý navrhujem pripojiť .

Aj keď podľa ust. § 12 ods. 1 zákona sa v danom prípade jedná o návrhové správne konanie, v ktorom môže správny orgán rozhodnúť len dvomi tam uvedenými spôsobmi a to tak, že buď potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním určitou - konkrétnou osobou alebo potvrdí vlastnícke právo štátu alebo určitej osoby k pozemkom, tak v preskúmavanom prípade správny orgán prvého stupňa ak rozhodol tak, že návrhu žalobcu nevyhovel, súd sa len domnieva, že túto formu rozhodnutia zvolil preto, že ešte nepristúpil k posudzovaniu samotného merita veci a z formálnych dôvodov rozhodol tak, že návrhu žalobcu nevyhovel. Pretože zákon v ust. § 5 ods. 1 odkazuje, že sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, je potrebné vychádzať zo Správneho poriadku. Aj keď z citovaného ust. § 12 ods. 1, 2 zákona vyplýva, že ten, kto sa návrhom domáha potvrdenia nadobudnutia vlastníctva, musí jednoznačne opísať skutkový stav tak, aby správny orgán nemal žiadne pochybnosti, v čom navrhovateľ vidí údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec a tiež musí jednoznačne formulovať petit svojho návrhu, tak vzhľadom na použitie Správneho poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach v § 3 koncipuje základné zásady správneho konania, súd má za to, že tieto neboli dodržané, najmä nebolo dodržané ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

Podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Z tejto základnej zásady Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán s osobami uvedenými v § 3 ods. 2 Správneho poriadku má napomáhať otvorenosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov v právnej praxi. Porušenie tejto zásady môže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.

Aj keď je pravdou, že žalobca, pokiaľ ide o opísanie skutočností, z ktorých žalobca vychádzal a čoho sa domáhal svojím návrhom, bolo v tomto konkrétnom prípade jednoznačne zrejmé až z odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, v ktorom podľa názoru súdu žalobca ako odvolateľ vo vyššie citovanom obsahu svojho odvolania označil dostatočne a zrozumiteľne údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol a zoznam o prevode vlastníctva veci na obec, tak žalobcovi v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom nebola poskytnutá taká pomoc, ktorá by bola pre žalobcu ako účastníka prvostupňového správneho konania zrozumiteľná na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, ktorý zo žalobcom predložených listín mohol vyvodiť vzhľadom na aj predvídateľnosť rozhodovania v právnej praxi o čo v skutočnosti žalobcovi ide, teda čoho sa mieni domáhať svojím návrhom doručeným na Obecný úrad M. 28.10.2009, ku ktorému pripojil výmer o vlastníctve pôdy, osvedčenie o dedičstve po C. Z., osvedčenie o dedičstve po K. Z.Z., svojich právnych predchodcoch, ktorí výmerom o vlastníctve pôdy č. 3298/48 (ktorého originál sa nachádza v Štátnom archíve v Košiciach ako to konštatuje C.. O. v stanovisku z 11.01.2010, ktoré stanovisko sa nachádza v obsahu administratívneho spisu odporcu ako podklad pre rozhodnutie odporcu) ako právni predchodcovia žalobcu nadobudli tam uvedené nehnuteľnosti, ktoré následne žalobca nadobudol dedením podľa dedičských rozhodnutí.

Ak by aj prvostupňovému správnemu orgánu nebolo jasné čoho sa žalobca domáha, pretože neuviedol vo svojom návrhu ani v doplnku návrhu výslovne slovne čoho sa domáha, tak potom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 23.11.2010 tieto skutočnosti už jednoznačne vymedzil, a preto odvolaciemu orgánu v správnom konaní muselo byť známe čoho sa žalobca domáha, ako aj ktoré údaje odporujú skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol a zoznam o prevode vlastníctva vecí štátu na obec. Z obsahu žalovaného rozhodnutia nemožno zistiť ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pretože len strohé odôvodnenie, že žalobca nepreukázal, ktoré údaje odporujú skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie, vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva vecí štátu na obec a ktoré notárske osvedčenie alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva je napádaný, nemožno považovať za dostatočné . V obsahu žalovaného druhostupňového správneho rozhodnutia absentuje vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu, a preto toto rozhodnutie súd považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Druhostupňový správny orgán sa vôbec nevenuje odvolacím námietkam žalobcu, aj keď ich sčasti v obsahu svojho rozhodnutia cituje a jeho argumenty sú totožné s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu.

Pretože žalovaný druhostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s ust. § 59 Správneho poriadku a preto, že nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu s prihliadnutím na základné zásady správneho konania, najmä na zásadu uvedenú v ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu pomerom hlasov 3 : 0 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade so Správnym poriadkom ani zo zákonom, a preto ho žalovanému súčasne vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude posudzovať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nielen po právnej stránke, ale aj po stránke skutkovej a vysporiadať sa dôsledne s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré žalobca namietal najmä vo svojom odvolaní zo dňa 23.11.2010 a vychádzať z dokumentov pripojených k návrhu žalobcu, resp. doplnku návrhu žalobcu. Odvolací orgán v zmysle ust. § 59 Správneho poriadku je nakoniec oprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, resp. zopakovať už vykonané dôkazy a brať do úvahy odvolacie námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a v prípade, že ich bude považovať za neodôvodnené, zaujať k nim svoje vlastné právne závery s poukazom na skutkovú stránku veci. Nepostačuje, aby v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu tento argumentoval len tými istými argumentami ako argumentoval prvostupňový správny orgán a aby vôbec nereagoval na odvolacie námietky žalobcu. Následne žalovaný podľa vlastného zistenia v rámci svojej preskúmacej právomoci ako odvolací orgán potom môže postupovať buď podľa ust. § 59 ods. 2 alebo ods. 3 Správneho poriadku.

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) .

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p., a preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vyplývali zo spisu súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.