KSKE 6 S 25/2007 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/25/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806207493 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806207493.9

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej v R., Č. Č.. X, zastúpenej advokátom JUDr. Slavomírom Dubjelom, Košice, Štefánikova č. 26, proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, Rožňava, Šafárikova č. 112, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. októbra 2006 č. AA/2006/085853, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde v R. dňa 28.12.2006 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16.10.2006 č. AA/2006/085853 o skončení v jej štátno- zamestnaneckého pomeru a tvrdila, že týmto rozhodnutím bolo porušené ustanovenie § 159a ods.1 - 4 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o štátnej službe ) . V podrobnostiach odkázala na svoje odvolanie zo 14.06.2006 podané proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedla, že jej štátno-zamestnanecké miesto nebolo zrušené, pretože celú jej agendu na úseku dávok v hmotnej núdzi prevzala a tú istú činnosť vykonáva novo prijatá pracovníčka p. I. a takú istú agendu vykonávajú aj ďalšie štyri pracovníčky v 4. platovej triede. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 159a ods.1 - 4 zákona o štátnej službe žiadala preskúmať, kedy došlo k preradeniu pracovníkov do 4. triedy cez výplatné listiny porovnať tarifné platy a z akého dôvodu. Poukázala tiež na to, že napriek tomu, že jej odvolaniu proti rozhodnutiu o ukončení štátno-zamestnaneckého pomeru k 01.03.2006 bolo rozhodnutím z 2. mája 2006 č. 1770106 vyhovené, znova zamestnávateľ s ňou ukončil štátno-zamestnanecký pomer, čím porušil zákon, pretože jej nebolo ponúknuté iné miesto, aj keď vedenie úradu prosila, že vo svojom veku ťažko nájde v mieste bydliska iné zamestnanie.

Po postúpení veci miestne a vecne príslušnému krajskému súdu bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vád svojho podania - v žalobe neuvádzala dôvody nezákonnosti rozhodnutia, konečný návrh a nebola zastúpená advokátom. Na žiadosť žalobkyne bol podľa § 30 O.s.p. uznesením krajského súdu zo 16.05.2007 č.k. 6S/25/2007-35 žalobkyni ustanovený právny zástupca z radov advokátov, prostredníctvom ktorého žalobkyňa doručila súdu dňa 12.07.2007 doplnenie žaloby, v ktorom navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie vedúcej služobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. zo 16.10.2006 č. AA/2006/085853, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. z 01.06.2006 č. AA/2006/040883-OSU a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že jej štátno- zamestnanecké miesto nebolo zrušené, preto bol s ňou štátno-zamestnanecký pomer skončený v rozpore s ustanovením § 39 ods.1 písm.a) a § 40 ods.2 písm.a) zákona o štátnej službe. Poukázala

na nedostatky v rozhodnutí prvostupňového orgánu (výrok neobsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal, čo je v rozpore s ustanovením § 47 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, výrok o poskytnutí náhrady vo výške 3-násobku funkčného platu je formulovaný do minulosti) , pre ktoré malo byť v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie zrušené. Druhostupňovému rozhodnutiu vytýkala porušenie ustanovenia § 138 ods.6 zákona o štátnej službe, pretože zo spisu nie je zrejmé, či rozhodnutiu o odvolaní predchádzalo pre rokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii a ustanovenie § 138 ods.3 zákona o štátnej službe, podľa ktorého odvolací orgán mal rozhodnúť o odvolaní žalobkyne bezodkladne. Poukázala na to, že ustanovením § 126, 138 ods.1 bolo porušené jej právo zakotvené v článku 12 ods.1 a článku 36 písm.b) Ústavy SR, a to z toho dôvodu, že o skončení zamestnaneckého pomeru a o odvolaní rozhoduje tá istá osoba - vedúci služobného úradu. Nechala na zváženie súdu, či je potrebné v tomto prípade konanie prerušiť a podať návrh na súlad týchto ustanovení zákona o štátnej službe s Ústavou SR.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.05.2008 opäť doplnila žalobu z dôvodu zmeny štatutárneho zástupcu žalovaného a dôvody žaloby doplnila o tvrdenie, že na jej štátno- zamestnaneckom mieste, ktoré nebolo zrušené, pracuje iná osoba, ale v inej platovej triede a že jej v súlade s ustanovením § 77 ods.5, 52 ods.1 písm.a) zákona o štátnej službe v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia napadnutého žalobou, nebolo umožnené doplniť si vzdelanie, pričom zákon stanovuje lehotu doplnenia vzdelania až do 31.12.2010. Poukázala na skoršie skončenie jej štátno- zamestnaneckého pomeru, ktoré bolo zrušené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a vyslovila domnienku, že aj následné rozhodnutie o skončení jej štátno-zamestnaneckého pomeru nie je výsledkom racionalizácie štátnej správy, ale osobnej nevraživosti vedúcej úradu.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania. Uviedol, že na základe schválenej systemizácie k 01.02.2006 došlo u neho k zníženiu štátno-zamestnaneckých miest v platovej triede 4 a k navýšeniu štátno-zamestnaneckých miezd v platovej triede 6. Táto zmena bola nevyhnutná, pretože bolo treba riešiť rozhodovací proces, kde prípravu a vydávanie rozhodnutí v I. stupni môže vykonávať len zamestnanec zaradený do platovej triedy 6, teda štátny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním. Žalobkyňa túto podmienku nespĺňala, a ani v súčasnosti nespĺňa. Návrh systemizácie predložil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v R. v decembri 2005 na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a dňa 19.12.2005 bol prerokovaný so zástupcami odborov. Na organizačnom útvare, kde bola pracovne zaradená žalobkyňa, t.j. na Odbore sociálnych vecí, Oddelení pomoci v hmotnej núdzi boli realizované organizačné zmeny týkajúce sa platovej triedy 4, kde boli štátno- zamestnanecké miesta znížené o jedno miesto a namiesto tohto štátno-zamestnaneckého miesta mal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v R. schválené na tomto oddelení jedno miesto v platovej triede 6. Na oddelení pomoci v hmotnej núdzi k 01.02.2006 bolo v rámci systemizácie schválených celkom 9 štátno-zamestnaneckých miest, ale štátnych zamestnancov so stredoškolským vzdelaním, ktorí mohli zostať zaradení na týchto miestach, bolo 10. Na schválené štátno-zamestnanecké miesto v platovej triede 6 v rámci tohto oddelenia nemohol byť nikto z týchto 10 zamestnancov preložený, pretože ani jeden z nich nespĺňal podmienku vzdelania (vysokoškolské vzdelanie I. alebo II. stupňa) . Podmienky výberu zamestnanca, s ktorým bude skončený štátno-zamestnanecký pomer, bol prejednaný so zástupcami odborov a uskutočnil sa formou otestovania vedomostí štátnych zamestnancov o právnych predpisoch, ktoré pri svojej činnosti používali. Na základe vyhodnotenia bolo určené, že na oddelení pomoci v hmotnej núdzi bude ukončený štátno-zamestnanecký pomer so žalobkyňou, ktorá získala v komplexnom hodnotení najnižší počet bodov. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa po vyhodnotení informovaná. Námietky ohľadne náležitostí rozhodnutia prvého stupňa, lehoty na rozhodnutie, zriadenie odvolacej poradnej komisie a vyplatenie náhrady vo výške 3-násobku funkčného platu nepovažoval žalovaný za opodstatnené, pretože zákonný postup bol dodržaný. V poslednej žalobnej námietke, v ktorej žalobkyňa poukázala na možné porušenie jej ústavného práva zakotveného v článku 12 ods.1 a článku 36 písm.b) Ústavy SR, žalovaný uviedol, že novela zákona o štátnej službe účinná od 01.06.2006 zmenila odvolací orgán vo veciach štátno-zamestnaneckého pomeru a odvolacím orgánom je vedúci služobného úradu, ktorý rozhodne na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s administratívnym spisom a rozsudkom z 26. júna 2008 č.k. 6S/25/2007-62 žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Podľa názoru súdu bolo preukázané zníženie počtu štátno-zamestnaneckých miest s platovou triedou 4 o jedno miesto rovnako zníženie počtu štátno-zamestnaneckých miest s platovou triedou 5 na základe schválenej zmeny systemizácie. Bolo vecou zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom a s kým skončí štátno-zamestnanecký pomer. Spôsob výberu (písomné testy) žalobkyňa namietala až na pojednávaní, na čo súd nemohol prihliadať vzhľadom na uplynutie 2-mesačnej lehoty (§ 250h ods.1 O.s.p.) . Z tých istých dôvodov neprihliadal na námietky uvedené v doplneniach žaloby.

Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že sa krajský súd nezaoberal jej námietkou, že jej štátno-zamestnanecké miesto nebolo zrušené. Na jej miesto boli prijaté, resp. preložené iné osoby v inej platovej triede, preto jej miesto nemohlo byť zrušené. Navrhla, aby súd postupoval podľa § 109 ods.1 písm.b) O.s.p. a podal návrh na Ústavný súd SR na súlad ustanovenia zákona o štátnej službe s Ústavou SR.

Najvyšší súd SR rozsudkom z 2. apríla 2009 č.k. 8Sžo/203/2008-95 rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že krajský súd postupoval správne, keď v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom. Samotná skutočnosť, že žalobkyni bol ustanovený advokát až po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 250b ods.1 O.s.p.) nemôže byť dôvodom, aby mohol súd prihliadnuť k rozšíreniu rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia, pretože mu v tom bráni ustanovenie § 250h ods.1 veta druhá O.s.p. Druhostupňový súd preto nepochybil, ak sa nezaoberal namietanými skutočnosťami uvedenými v podaniach žalobkyne zo dňa 12.07.2007 a 27.05.2008. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne, pokiaľ namietala, že krajský súd mal postupovať ohľadne novely zákona o štátnej službe - zákon č. 231/2006 Z.z. podľa § 109 ods.1 písm.b) O.s.p., pretože rozhodnutie preruší konanie a podá návrh Ústavnému súdu SR, aby rozhodol o tom, či je všeobecne záväzný právny predpis v rozpore s Ústavou SR, patrí výlučne do pôsobnosti súdu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa ústavnú sťažnosť, v ktorej namietala porušenie jej základných práv podľa článku 35 ods.1 a 3, článku 36 a článku 46 ods.1 Ústavy SR a podľa článku 36 a článku 37 ods.1 a 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa článku 6 ods.1 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa článku 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a právach podľa článku 1 Dohovoru o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) .

Ústavný súd SR nálezom č. IV. ÚS 187/2011-40 zo dňa 28. júla 2011 vyslovil, že základné právo žalobkyne na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a podľa článku 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa článku 37 ods.2 Listiny základných práv a slobôd v spojení so základným právom na rovnosť v konaní podľa článku 37 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžo/203/2008 a jeho rozsudkom z 2. apríla 2009 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/203/2008 z 2. apríla 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 254,88 eur, ktorú zaviazal Najvyšší súd SR uhradiť na účet jej právneho zástupcu a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd uviedol, že právny záver Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého v konaní, v ktorom je vyžadované povinné zastúpenie žalobcu, ktorý nemá právnické vzdelanie, advokátom, 2-mesačná lehota podľa § 250b ods.1 O.s.p., ktorej môže žalobca podľa § 250h ods.1 O.s.p. rozšíriť obsah napadnutia správneho rozhodnutia, plynie bez ohľadu na to, či súd na žiadosť ustanovil žalobcovi advokáta, popiera účel povinného zastúpenia advokátom v správnom súdnictve, resp. účel základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa článku 37 ods.2 Listiny základných práv a slobôd a vzhľadom na to vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, (predovšetkým jeho § 250b ods.1 a § 250h ods.1) .

Ústavný súd SR sa nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR, že s ohľadom na dispozičnú zásadu súd ani nemôže preskúmať zákonnosť žalobcom napadnutého rozhodnutia nad rámec vymedzených žalobcom v žalobe, a tak z vlastnej iniciatívy jeho prejav nahradzovať a sám vyhľadávať právne chyby žalobcom napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na to, že Najvyšší súd SR mal zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa formulovala svoju žalobu v danej veci bez právneho zástupcu. Zároveň vyslovil, že nie je možné akceptovať postup súdu, ak v situácii, keď mu zákon výslovne ukladá povinnosť vyžiadať si administratívny spis žalovaného správneho orgánu, sa odvolá na dispozičnú zásadu a v nadväznosti na to sa nevysporiada so skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 14. júna 2006, a ktoré v návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov priložila s tým, že súd sa môže zaoberať iba s námietkami vymedzenými žalobcom v žalobe.

Najvyšší súd SR ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28. júla 2011 sp. zn. IV.ÚS 187/2011-40 prejednalo odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 a § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušiť podľa § 221 ods.1 písm.f) O.s.p. a podľa § 221 ods.1 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Názor krajského súdu, ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, že vzhľadom na uplynutie 2-mesačnej lehoty (§ 250h ods.1 O.s.p.) nemohol prihliadať na námietky uvedené v doplnení žaloby (doplnenie žaloby podané na krajský súd dňa 12. júla 2007) nie je v súlade so záverom Ústavného súdu SR vysloveným v spomínanom náleze, preto pokiaľ v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne ako procesné i hmotné námietky žalobkyne, zahŕňajúce aj jej námietky vznesené v odvolaní zo dňa 14. júla 2006 proti rozhodnutiu žalovaného o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru a v doplnení žaloby zo dňa 12. júla 2007, podľa názoru odvolacieho súdu týmto postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý a riadny súdny proces podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať aj s námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní zo dňa 14. júna 2006 proti rozhodnutiu žalovaného o skončení štátno- zamestnaneckého pomeru a v doplnení žaloby zo dňa 12. júla 2007 a znova o nej rozhodnúť.

Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, a tiež v odvolaní žalobkyne zo 14.06.2006 a v doplnení žaloby z 12.07.2007, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie vedúcej služobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. zo 16.10.2006 spisové č.: AA/2006/085853, ktorým bolo odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu vedúcej služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. z 01.06.2006 spisové č. AA/2006/040883-OFU, ktorým bol štátno-zamestnanecký pomer žalobkyne skočený dňa 02.06.2006 odvolaním podľa § 39 ods.1 písm.a) , § 40 ods.2 písm.a) a § 126 zákona o štátnej službe zamietnuté a rozhodnutie vedúcej služobného úradu ÚPSVaR v R. z 01.06.2006 sp. č. AA/2006/040883-OFU potvrdené. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úrad postupoval na základe schválenej systemizácie platnej k 01.02.2006, ktorou bolo zrušené štátno-zamestnanecké miesto v platovej triede 4 a nahradené štátno-zamestnaneckým miestom v platovej triede 6, na ktoré sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie I. alebo II. stupňa na Oddelení pomoci v hmotnej núdzi, kde žalobkyňa pracovala. Žalobkyňa nespĺňala kvalifikačný predpoklad a služobný úrad nemal žiadne iné voľné štátno-zamestnanecké miesto v platovej triede 4, ani v platovej triede 5. K odvolacej námietke, že na miesto žalobkyne bola prijatá nová zamestnankyňa, žalovaný uviedol, že táto vykonáva štátnu službu na Oddelení v hmotnej núdzi od 03.10.2005 v platovej triede 6, do ktorej bola vymenovaná na základe úspešného absolvovania výberového konania. K námietke, že úrad nedodržal ustanovenie § 159a ods.1 a 4 zákona o štátnej službe, žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola pôvodne zamestnaná na Okresnom úrade v R., Odbore sociálnych vecí, a na základe zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli práva a povinnosti zo štátno-zamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti sociálnych vecí od 01.01.2004 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v R.. Žalobkyňa však nikdy nemala udelenú výnimku zo vzdelania a na úrad prešla zaradená v platovej triede 4.

Z administratívneho spisu vyplýva, že návrh zmeny v zmene systemizácie k 01.01.2006, bol prerokovaný so zástupcami odborov dňa 19.12.2005. V tomto zázname sa okrem iného konštatuje, že vedenie úradu po dôkladnej analýze systemizácie v štátnej službe rozhodol požiadať o zmenu v systemizácii štátnej služby tak, aby boli zabezpečené všetky činnosti vyplývajúce z organizácie práce na úrade. V súvislosti s tým je potrebné zabezpečiť na všetkých úsekoch rozhodovací proces, čo môžu realizovať len zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním vo funkčnom zaradení samostatný radca, platová trieda 6. Na Oddelení pomoci v hmotnej núdzi, kde bola zamestnaná žalobkyňa, sa malo znížiť jedno miesto v platovej triede 4 a jedno miesto v platovej triede 5 a zvýšiť dve miesta v platovej triede 6. Zástupcovia odborov k predloženým návrhom nemali žiadne pripomienky.

V administratívnom spise sa tiež nachádza systemizácia žalovaného platná od 01.02.2006, ktorá bola schválená vedúcou služobného úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe vykonanej analýzy zaťaženosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a po zohľadnení lokálnych potrieb jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V novej systemizácii boli zapracované tiež požiadavky žalovaného na zmenu systemizácie týkajúce sa zvýšenia platových tried. Z pripojenej tabuľky je zrejmé, že na Oddelení pomoci v hmotnej núdzi došlo k zníženiu štátno-zamestnaneckých miezd v platovej triede 4 z 10 na 9, a platovej triede 5 zo 4 na 3 štátno-zamestnanecké miesta a navýšeniu počtu štátno-zamestnaneckých miest v platovej triede 6 zo 6 na 8 miest.

V súvislosti so schválenou systemizáciou k 01.02.2006 vedúca služobného úradu bol dňa 07.02.2006 prerokovaný postup ukončenia štátno-zamestnaneckého pomeru prerokovaný so zástupcami odborov, s ktorými boli dohodnuté kritériá na výber zamestnancov, s ktorými bude ukončený štátno-zamestnanecký pomer. Jedným z kritérií bolo posúdenie ovládania predpisov formou vypracovaných testov a druhým kritériom bolo služobného hodnotenie štátneho zamestnanca za rok 2005. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa dosiahla v tomto hodnotení najnižší počet bodov, a preto bola jednou z troch zamestnancov v 4. platovej triede, s ktorou bol skončený štátno-zamestnanecký pomer z dôvodov uvedených v § 39 ods.1 písm.a) , § 40 ods.2 písm.a) zákona o štátnej službe. Žalobkyňa sa proti rozhodnutiu odvolala. Poradná odvolacia komisia navrhla vedúcej služobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. rozhodnutie o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru potvrdiť a odvolanie zamietnuť.

Podľa § 39 ods.1 písm.a) zákona o štátnej službe štátno-zamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátno-zamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods.1 - 3.

Podľa § 40 ods.2 písm.a) zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátno-zamestnanecký pomer odvolaním z dôvodov zrušenia jeho štátno- zamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátno-zamestnaneckého miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods.5, alebo služobný úrad nemá voľné štátno- zamestnanecké miesto, alebo voľné štátno-zamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tomto prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške 2-násobku jeho funkčného platu, a ak štátno-zamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako 2 roky, poskytne sa mu náhrada vo výške 3-násobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods.2 písm.c) .

Podľa § 138 ods.1, 4 odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie, odvolanie a v poradnej odvolacej komisii.

Súd žalobkyninu námietku, že jej štátno-zamestnanecké miesto nebolo zrušené, a preto bol s ňou skončený štátno-zamestnanecký pomer v rozpore so zákonom o štátnej službe, súd nepovažuje za dôvodnú. Bolo preukázané, že schválenou zmenou v systemizácii bol počet štátno-zamestnaneckých miest s platovou triedou 4 na Oddelení pomoci v hmotnej núdzi znížený o jedno miesto a o jedno miesto bol znížený aj počet štátno-zamestnaneckých miest s platovou triedou 5. Je vecou zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom uskutoční výber zamestnancov, s ktorými skončí štátno-zamestnanecký

pomer. Podľa názoru súdu spôsob výberu, ktorý zvolil žalovaný - písomné testy na overenie odborných vedomostí a služobné hodnotenie - nie je v rozpore so zákonom. Súd nie je oprávnený overovať správnosť tohto výberu.

Žalobkyňa nevykonávala činnosť, ktorá by vyžadovala vysokoškolské vzdelanie, a preto nemala udelenú výnimku zo vzdelania podľa § 159a ods.1 zákona o štátnej službe, preto ani táto námietka, že žalovaný vo vzťahu k nej porušil toto ustanovenie, nie je opodstatnená. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v odvolaní, že iní zamestnanci žalovaného mali udelenú výnimku zo vzdelania, pričom povinnosť začať štúdium do 31. decembra 2005, nesplnili, a preto s nimi mal žalovaný skončiť štátno-zamestnanecký pomer, a nie preradiť do nižšej platovej triedy, súd uvádza, že ani na túto námietku nemôže prihliadať, pretože predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, a nie posudzovanie trvania štátno-zamestnaneckého pomeru s ostatnými zamestnancami žalovaného.

Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie prvého stupňa neobsahuje vo výroku označenie orgánu, ktorý ho vydal. Totiž namietala, že výrok rozhodnutia správneho orgánu nemôže pôsobiť spätne, preto v rozhodnutí nemalo byť uvedené, že jej bola poskytnutá náhrada vo výške 3-násobku funkčného platu.

Záhlavie prvostupňového rozhodnutia obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a preto námietka žalobkyne nie je dôvodná. Pokiaľ ide o výrok o poskytnutí náhrady vo výške 3-násobku funkčného platu tento výrok zodpovedá skutočnosti, pretože táto náhrada bola v čase vydania rozhodnutia už poskytnutá na základe rozhodnutia z 20.02.2006 č. AA/2006/013170-OSU-1, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené, ale vzhľadom na vykonateľnosť tohto rozhodnutia bola náhrada žalobkyne vyplatená. Pretože dňa 02.06.2006 žalovaný opätovne začal správne konanie vo veci skončenia štátno- zamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, nežiadal od žalobkyne vrátenie vyplatenej náhrady.

Skutočnosť, že o odvolaní žalobkyne žalovaný nerozhodol bezodkladne, nemá za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. K prieťahu v rozhodovaní došlo v dôsledku novely zákona o štátnej službe, podľa ktorej sa odvolacím orgánom stal vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Aj táto poradná odvolacia komisia bola zriadená, o čom žalobkyňa mala vedomosť, a preto jej žalobná námietka, že žalovaný rozhodol bez stanoviska poradnej komisie, nie je dôvodná.

Súd vychádzajúc z prezumpcie ústavnosti právnych noriem nevyhovel návrhu žalobkyne na postup podľa § 109 ods.1 písm.b) O.s.p., pretože v konkrétnej preskúmavanej veci nedospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť a postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.