KSKE 6 S 3/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224477 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1111224477.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: M. Z. V. U. V. G., trvale bytom Č. XXXX/XX, G., proti žalovaná: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. júla 2011 č. 37967-2/2011-BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/12003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) , zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, č. 5343-2/2011-HE zo dňa 28. apríla 2011, ktorým táto rozhodla, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia cituje ustanovenia § 104 ods. 1, 7 zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 1 písm. j/, čl. 11 ods. 1, čl. 61 ods. 1 a 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Uviedla, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa predloženého formuláru U1 (osvedčeného príslušnou inštitúciou) , ktorý osvedčuje obdobia, počas ktorých bol žalobca poistený na území členského štátu Európskej únie, potvrdeného príslušnou zahraničnou inštitúciou, že bol v posudzovanom období poistený v nezamestnanosti na území Českej republiky (od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, t. j. 1096 dní) . Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Českej republiky do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, ako napríklad dĺžka a trvalosť prítomnosti (od roku 2003 do roku 2010) , ako aj stabilita zamestnania na území Českej republiky (pracovný pomer trvajúci od 1. decembra 2003 do 31. decembra 2010) , frekvencia návratov na územie Slovenska (4-krát ročne) spolu s jeho rodinnou situáciou (počas pracovného pomeru žila žalobcova manželka s ním na území Českej republiky) poukazujú na existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na

území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Českej republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 základného nariadenia. Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje žalovanej povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Na základe takto zisteného skutkového stavu, dospela žalovaná k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 37967-2/2011-BA zo dňa 4. júla 2011 aj pobočky žalovanej č. 5343-2/2011-HE zo dňa 28. apríla 2011 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že o dávku v nezamestnanosti požiadal na základe skutočnosti, že skončil pracovný pomer dňa 31. decembra 2010 v spoločnosti Kaufland Česká republika, kde pracoval od 1. decembra 2003 do 31. decembra 2010. Zopakoval dôvody, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Uviedol, že tlačivo mu pomáhali vypĺňať pracovníci žalovanej, pričom žiadne iné informácie od neho nikto nežiadal. Dobrovoľne sa poistil u žalovanej, ako to vyplýva z priloženého oznámenia žalovanej zo dňa 24. júna 2008. Zároveň sa prihlásil do druhého piliera o čom predložil aj výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného v Allianz SDSS, a.s. k 31. decembru 2009, čo považuje za dôkaz o tom, že nestratil pevné väzby so Slovenskou republikou. Ďalším dôkazom je skutočnosť, že v G. v októbri 2010 zakúpil byt, aby nemusel byť viazaný v rodinnom dome svojich rodičov. Zároveň pevné väzby na Slovenskú republiku preukazuje aj pravidelnými kontrolami manželky u jej gynekológa, ktorého si zvolila v G., keďže v auguste 2010 vedela, že nielen ona, ale aj celá rodina zostane na území Slovenskej republiky. Skutočnosti, že v posudzovanom období mal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, že sa pravidelne vracal do svojho bydliska a nikdy sa z neho neodsťahoval a že nepožiadal o občianstvo v Českej republike dostatočne na preukazujú pevnosť väzieb so Slovenskou republikou. Na záver uviedol, že sám dobrovoľne ukončil pracovný pomer v Českej republike dohodou, čo považuje taktiež za dôkaz, že mal pevné väzby na Slovenskú republiku.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zaujala k veci nemenné stanovisko a ďalej uviedla, že zachovanie väzieb žalobcu na území SR je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, ako aj centrum záujmov dotknutej osoby. Z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení ako aj čl. 61 ods. 1,2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 je zrejmá zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia dosiahnutých na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Nakoľko v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky nepreukázal a na území iného členského štátu Európskej únie ktorú dosiahol, bolo v konaní o dávke v nezamestnanosti potrebné zohľadniť aj príslušné ustanovenia základného nariadenia. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní bolo potrebné posúdiť, či si žalobca zachoval centrum záujmov na zemí Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v Českej republike. Zo skutočností, ktoré žalobca uviedol jednak vo svojej žiadosti ako aj odvolaní i žalobe proti rozhodnutiu žalovanej nie je možné preukázateľne konštatovať záver, že u žalobcu boli zachované väzby so Slovenskou republikou počas trvania jeho pracovného pomeru v Českej republike. Preto vzhľadom na skutočnosť, že počas posledného zamestnania v členskom štáte európskej únie žalobca nemal bydlisko na území Slovenskej republiky a na skutočnosť, že pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Českej republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti, a preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovanej je zrejmý nasledovný skutkový stav. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., Detašované pracovisko O., č. k. MI/2011/07914-6 zo dňa 23.2.2011 bol žalobca s účinnosťou od 01.01.2011, zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z vyhlásenia žalobcu ako žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 27. apríla 2011, vyplývajú informácie, podľa ktorých bol žalobca zamestnaný v Českej republike s uvedeným miestom výkonu práce - Kaufland Česká republika, v.o.s., Pod Višňovkou 25, Praha 4 v dobe od 1.12.2003 do 31.12.2010. Slovenskú republiku navštevovala pravidelne 4 krát ročne, vlastní tu nehnuteľnosť - byt (od 22.12.2010 je s manželkou spoluvlastníkom bytu - T.) a dôvodom jeho presťahovania sa na územie SR boli rodinné dôvody. Manželka počas zamestnania žalobcu v Českej republike mala bydlisko v Českej republike. Podľa údajov uvedených vo formulári U1 zo dňa 14.2.2011 doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné bol žalobca zamestnaný v Českej republike v období od 1.12.2003 do 31.12.2010.

Podľa § 104 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Z toho je zrejmá aj základná zásada, že pri zohľadňovaní dôb poistenia dosiahnutých na území iného členského štátu pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky je skutočnosť, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Len vo výnimočných prípadoch možno zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie ak je dosiahnutá ako posledná, keď žiadateľ si zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Takýmto prípadom je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

Ako to vyplýva z formulára U1, zo dňa 14. februára 2011 žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti na území Českej republiky v trvaní od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010. Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t. j. pred 1. januárom 2011) dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o dávke v nezamestnanosti potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia.

Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu európskej únie je možné zohľadniť aj v prípade uvedenom v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. v prípade, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm.

j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia z čoho vyplýva, že žalovaná mala z dôvodu rozhodovania o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu posúdiť, či si žalobca zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu zamestnanca na území Českej republiky.

Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky žalovaná posudzovala na základe všetkých dostupných informácii a to jednak z predloženého formulára U1 zo dňa 14. februára 2011, ako aj z ďalších skutočností, ktoré žalobca uviedol. Z obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobca sa na území Českej republiky zdržiaval od 1. decembra 2003 do 31. decembra 2010, pričom bol zamestnaný u zamestnávateľa Kaufland Česká republika, v.o.s.. a jeho pracovný pomer bol ukončený na základe dohody, z čoho vyplýva, že jeho zamestnanie bolo stabilné. Na území Českej republiky bol počas výkonu zamestnania so svojou manželkou, a na Slovensko sa vracal za účelom návštev rodičov približne štyri krát ročne. Na území Slovenskej republiky od 22.12.2010 je spoluvlastníkom bytu v G. a v Českej republike, kde si plnil daňové povinnosti býval spolu s manželkou v podnájme.

Na základe uvedených skutočností aj súd dospel k záveru, že bydlisko žalobcu počas jeho pracovného pomeru v Českej republike nebolo zachované na území Slovenska. Tento názor podporuje aj Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 17. februára 19777, C76-76-Z. A. proti Office national de l´emploi, v zmysle ktorého pojem členský štát, v ktorom pracovník býva, musí byť obmedzený na štát , v ktorom pracovník aj napriek tomu, že je zamestnaný v inom členskom štáte, má naďalej svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných záujmov. Je jednoznačné, že žalobca mal na území Českej republiky stabilné zamestnanie, ktoré bolo ukončené z jeho podnetu a kde počas výkonu zamestnania býval so svojou manželkou až do decembra 2010. Uvedené skutočnosti ako aj skutočnosť, že pred odchodom do Českej republiky bol len tri roky (v porovnaní so siedmimi rokmi absencie) poistený v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, poukazujú na odôvodnený záver, že žalobca nemal zachované väzby so Slovenskou republikou, ale naopak začal vytvárať väzby s členským štátom, kde vykonával svoje zamestnanie. V Českej republike bol zamestnaný sedem rokov, preto sa dá povedať, že išlo o stabilné zamestnanie, tú si plnil daňové povinnosti z čoho je zrejmé, že Českú republiku považoval za štát svojho bydliska.

Námietku žalobcu, že počas výkonu zárobkovej činnosti na území Českej republiky sa jeho manželka zdržiavala na území Slovenskej republiky s dieťaťom a on ich pravidelne navštevoval považuje súd za neopodstatnenú z dôvodu, že manželka s ním bývala v Českej republike do decembra 2010 a dieťa sa im narodilo až 7. apríla 2011 na Slovensku po skončení jeho pracovného pomeru, a preto nemožno tieto skutočnosti považovať za preukazujúce zachovanie jeho väzieb so Slovenskou republikou počas trvania pracovného pomeru. V roku 2005 žalobca si založil vlastnú rodinu a spolu s manželkou pracovali a bývali v podnájme v Českej republike, a preto táto rodinná väzba je silnejšia a prioritnejšia ako rodinná väzba s rodičmi, ktorých 4x v roku navštevoval v Slovenskej republike, kde mal trvalý pobyt.

V týchto súvislostiach sa súd stotožňuje s názorom žalovanej, že ďalšie uvádzané skutočnosti týkajúce sa žalobcových pomerov ako vlastníctvo nehnuteľnosti, dobrovoľné dôchodkové poistenie trvajúce necelé dva mesiace, starobné dôchodkové poistenie sa javia v porovnaní so stabilitou zamestnania a najbližšou rodinnou väzbou -strediskom životných záujmov ako menej významné.

V súvislosti s námietkou žalobcu , že počas výkonu činnosti zamestnanca na území iného členského štátu mal naďalej zachovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky súd uvádza, že pojem "trvalý pobyt" a pojem "bydlisko" nie je možné stotožňovať. V súlade s už citovaným čl. 1 písm. j) základného nariadenia je "bydlisko" miesto, kde osoba zvyčajne býva, pričom tento pojem je nutné vykladať v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, kde sa okrem iného uvádza, že ide o miesto, kde sa nachádza centrum záujmov dotknutej osoby.

Je nesporné, že žalobca v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. pred 1. januárom 2011 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, čím nesplnil základnú zákonnú podmienku, ktorá sa vyžaduje na priznanie tejto dávky.

Podľa § 250 j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej a postupu v rozsahu dôvodov žaloby dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.