KSKE 6 S 33/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 S 33/2012

KS v Košiciach, dátum 17.05.2012, sp.zn. KSKE 6 S 33/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200206 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200206.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčinovej v právnej veci žalobcu L.. G. Z. O.. X. X. XXXX, V. E., H.. X. U. Č.. X, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, ul. Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2- P-211/2011 zo dňa 30.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p. sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-211/2011 zo dňa 30.1.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave č. ORPZ-RV-ODI2-SK-296/2011 z 23.9.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) , j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pre porušenie povinností uvedených v ustanoveniach § 16 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. d) , § 123 ods. 5 a § 137 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 600 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Žalobca sa priestupku mal dopustiť tak, že dňa 19.7.2011 v čase o 11.52 hod. viedol po štátnej ceste I. triedy č. 50 v smere jazdy Rožňava - Moldava nad Bodvou osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X6 evidenčného čísla E. - XXXBF, pričom na vozidle nemal vpredu osadenú tabuľku s evidenčným číslom a súčasne pri vedení uvedeného motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy 90 km/hod. o 70 km/hod. Cestným laserovým rýchlomerom typu Ultra Lyte LTY 20-20 100 LR, číslo súpravy 08-048-01 bola hliadkou Špeciálneho dopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR nameraná rýchlosť vozidla 160 km/hod.

Správne orgány oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali preukázanie spáchania priestupku žalobcom a dôvodnosť uložených sankcií.

II.

V žalobe z 22. 2. 2012 žalobca označil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 30. 1. 2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie z 23.9.2011 ako nezákonné. Tvrdil, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré nepostačuje pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na procesnú zásadu materiálnej pravdy, ktorou sa má riadiť správne konanie a tvrdil, že v správnom konaní mi žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom bezpochýb nepreukázal, že priestupkov, ktoré sa mi kladú za vinu som sa mal dopustil práve ja. Žalovaný vychádzal len z výpovede policajtov, ktorí priestupok objasňovali s odôvodnením, že nemá dôvod pochybovať o ich výpovediach, nakoľko si plnia svoje služobné povinnosti. Fakt, že títo policajti v zmysle ustanovenia § 69 ods. 2 zákona o policajnom zbore vyhotovili o celom priebehu môjho údajného protiprávneho konania zvukovoobrazový záznam, ktorý mal slúžiť ako dôkaz, avšak tento z nepochopiteľných dôvodov a navyše v rozpore so zákonom zničili, žalovaného žiadnym spôsobom nepresvedčil o pravdivosti mojich tvrdení a pri voľnom hodnotení dôkazov na toto závažné porušenie žiadnym spôsobom neprihliadal . Ďalšie výhrady voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného z 30.1.2012 žalobca formuloval nasledovne:

Policajt objasňujúci priestupok je v zmysle § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch povinný pripojiť k správe o výsledku objasňovania priestupku všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku, čo sa však nestalo. Žalovaný sa namiesto kompletného zvukovo obrazového záznamu o priebehu priestupku uspokojil z 1 ks čiernobielej fotografie, z ktorej však nie je žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že sa jedná práve o moje osobné motorové vozidlo (ďalej len OMV) , nakoľko je toto OMV bez evidenčného čísla (ďalej len EČ) a že práve ja som viedol toto OMV. Tvrdím, že OMV na fotografii nie je moje a jedná sa o iné OMV, ktoré ma v danom čase predbehlo. Žalovaný však túto závažnú a podľa môjho názoru rozhodujúcu skutočnosť žiadnym spôsobom neodstránil, pričom postačovalo aspoň porovnať moje OMV s vozidlom na fotografii, z čoho by bolo zrejmé, že sa nejedná o moje OMV, čím by došlo k odstráneniu pochybností. Taktiež bolo nutné vo veci vypočuť svedkov, ktorí v danom čase jazdili po štátnej ceste I. triedy č. 50, ktorí by mohli dosvedčiť prítomnosť totožného OMV rovnakej značky a farby bez EČ jazdiaceho tým istým smerom vysokou rýchlosťou. Žalovaný však takéto dokazovanie nevykonal, čím jeho zistenie skutkového stavu veci nedostačuje na posúdenie a tým pádom je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Obdobne postupoval žalovaný aj pri ostatných mojich námietkach a vyhodnotil ich len za účelové v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Avšak na druhej strane všetky tvrdenia policajtov objasňujúcich priestupok považoval za pravdivé, o ktorých nie je dôvod pochybovať. V správnom konaní sa predsa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správneho orgánu. Správny orgán je povinný zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov nachádza svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán nezhodnotí všetky dôkazy, ich hodnotenie odporuje zásadám logiky, alebo skutkové závery vôbec neodpovedajú vykonaným dôkazom, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, alebo podanie protestu prokurátora, ako aj zrušenie rozhodnutia pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu súdom. Základom hodnotiaceho postupu pri rozhodovaní správneho orgánu vo veci by mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Hodnotenie dôkazov správnym orgánom je myšlienkový postup zamestnanca správneho orgánu, v ktorom sa posudzuje komplex informácii získaných vykonaním jednotlivých dôkazov. Správny orgán sa musí vysporiadať najmä s vierohodnosťou správy získanej z jednotlivého dôkazu. Z logiky veci jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by som na svojom OMV jazdil bez riadne pripevneného EČ, policajt by musel konať zákonným spôsobom v zmysle ust. § 123 ods. 5 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého sa OMV bez pripevneného EČ nesmie používať v cestnej premávke, ba dokonca ani nechať stáť na ceste. V takom prípade je policajt povinný odobrať držiteľovi takéhoto vozidla technický preukaz, čo sa však nestalo. Na svoju obranu si policajti vymysleli, že som EČ pripevnil bližšie nezisteným spôsobom, čomu však celkom dobre nerozumiem, nakoľko boli obaja policajti po celý čas prítomní pri OMV a teda logicky museli vidieť ako resp. akým spôsobom som mal EČ na moje OMV pripevniť bez použitia náradia. O tomto úkone si mali v danom prípade policajti vyhotoviť obrazový záznam. Taktiež skutočnosť, že policajti obrazovo zvukový záznam vyhotovený práve

za účelom zdokumentovania priestupku vymažú a nepredložia ho do spisového materiálu ako dôkaz je zarážajúca. Tento dôkaz mohol vyvrátiť všetky pochybnosti a domnienky o spáchaní priestupku, avšak domnievam sa, že bol zničený práve z dôvodu dokázania mojej neviny v danej veci. Z uvedeného dôvodu mám za to, že aj samotná absencia tohto dôkazného materiálu v spise žalovaného zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

V neposlednom rade poukazuje na nezákonné rozhodnutie zo strany žalovaného v časti, v ktorej neakceptoval dôvody môjho odvolania ohľadne nezákonne zadržaného vodičského preukazu a túto skutočnosť vyhodnotil za zákonnú, hoci v zmysle ust. § 70 ods. 5 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke je orgán Policajného zboru do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu povinný vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré však do dnešného dňa vydané vôbec nebolo! Pritom je orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú, resp. pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený podľa ust. § 70 ods. 4 z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Záverom poukazujem na prieťahy v konaní, keď odo dňa zadržania môjho vodičského oprávnenia došlo k rozhodnutiu žalovaného po uplynutí viac ako 6 mesiacov. Žalovaný bezdôvodne predlžoval lehotu na rozhodnutie o odvolaní, o čom ma upovedomil dňa 09.01.2012, avšak v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o správnom konaní ma neinformoval o dôvodoch predĺženia lehoty, ako ani o predpokladanom termíne rozhodnutia tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o správnom konaní.

Poukazujúc na článok 2 ods. 2 a článok 152 ods. 4 Ústavy SR žalobca tvrdil, že jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorým sa vyznačuje právny štát a ktorému nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Dané ústavnoprávne princípy boli podľa názoru žalobcu v konaní správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci porušené. Navrhol preto zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa § 250j ods. 2 písm. c) , d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a súčasne ho zaviazať k úhrade trov konania.

III.

V písomnom vyjadrení z 27.3.2012 žalovaný poukázal na výsledky administratívneho konania, pričom k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:

- K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, cit.: V správnom konaní mi žalovaný

žiadnym hodnoverným spôsobom bez pochýb nepreukázal, že priestupkov, ktoré sa mi kladú za vinu som sa mal dopustiť práve ja. Žalovaný vychádzal len z výpovede policajtov, ktorý priestupok objasňovali s odôvodnením, že nemá dôvod pochybovať o ich výpovediach, nakoľko si plnia svoje služobné povinnosti. Fakt, že títo policajti v zmysle ustanovenia § 69 ods. 2 zákona o policajnom zbore vyhotovili o celom priebehu môjho údajného protiprávneho konania zvukovo obrazový záznam, ktorý mal slúžiť ako dôkaz, avšak tento z nepochopiteľných dôvodov a navyše v rozpore so zákonom zničili, žalovaného žiadnym spôsobom nepresvedčil o pravdivosti mojich tvrdení a pri voľnom hodnotení dôkazov na toto závažné porušenie žiadnym spôsobom neprihliadal. Policajt objasňujúci priestupok je v zmysle § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch povinný pripojiť k správe o výsledku objasňovania priestupku všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku, čo sa však nestalo. Žalovaný sa namiesto kompletného zvukovo obrazového záznamu o priebehu priestupku uspokojil z 1 ks čiernobielej fotografie, z ktorej však nie je žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že sa jedná práve o moje osobné motorové vozidlo (ďalej len OMV) , nakoľko je toto OMV bez evidenčného čísla (ďalej len EČ) a že práve ja som viedol toto OMV. Tvrdím, že OMV na fotografii nie je moje a jedná sa o iné OMV, ktoré ma v danom

čase predbehlo. Žalovaný však túto závažnú a podľa môjho názoru rozhodujúcu skutočnosť žiadnym spôsobom neodstránil, pričom postačovalo aspoň porovnať moje OMV s vozidlom na fotografii, z čoho by bolo zrejmé, že sa nejedná o moje OMV, čím by došlo k odstráneniu pochybností. Taktiež bolo nutné vo veci vypočuť svedkov, ktorí v danom čase jazdili po štátnej ceste I. triedy č. 50, ktorí by mohli dosvedčiť prítomnosť totožného OMV rovnakej značky a farby bez EČ jazdiaceho tým istým smerom vysokou rýchlosťou. Žalovaný však takéto dokazovanie nevykonal, čím jeho zistenie skutkového stavu veci nedostačuje na posúdenie a tým pádom je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov , odvolací správny orgán uvádza, že s uvedenou námietkou sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí o odvolaní (str. 6) , kde uviedol, cit.:....odvolací správny orgán uvádza, že spáchanie skutku L.. G. Z. bolo preukázané, správou o výsledku objasňovania priestupku, fotodokumentáciou z cestného laserového rýchlomera, ktorým bol priestupok zaznamenaný ako aj záznamom o podaní vysvetlenia hliadky PZ, ktorá daný priestupok zistila a zadokumentovala. Odvolací správny orgán taktiež považuje za potrebné uviesť, že nemá dôvod pochybovať o výpovediach policajtov plniacich si svoje služobné povinnosti a zároveň dáva do pozornosti, že členovia hliadky PZ sú pri vykonávaní služobných povinností viazaní služobnou prísahou, riadia sa ústavou, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbajú na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby, ako aj svoju, preto nie je dôvod pochybovať o ich výpovedi. Zo záznamov o podaní vysvetlenia hliadky PZ taktiež vyplýva, že L.. G. Z. viedol uvedené motorové vozidlo bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, pričom L.. G. Z. po upozornení hliadkou PZ na uvedenú skutočnosť, zavadu na mieste odstránil tým, že z kufra motorového vozidla vybral tabuľku s evidenčným číslom a pripevnil na vozidlo. Z uvedeného dôvodu nebolo hliadkou PZ L.. G. Z. zadržané osvedčenie o evidencii vozidla, nakoľko osadením tabuľky s evidenčným číslom na vozidlo došlo k zániku protiprávneho stavu a uvedené motorové vozidlo znova nadobudlo technickú spôsobilosť. Odvolací správny orgán má za to, že pokiaľ L.. G. Z.M. viedol motorové vozidlo bez riadne pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, nemohlo byť meračom rýchlosti na fotodokumentácií zaznamenané motorové vozidlo, ktoré viedol L.. G. Z. s evidenčným číslom. V tejto súvislosti odvolací správny orgán taktiež poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 23.09.2011, kde mal L.. G. Z. možnosť k využitiu práv ustanovených v ustanoveniach § 3 ods. 2, § 33 ods. 1, 2, zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, pričom po poučení, ktorému porozumel a po oboznámení sa so spisovým materiálom uviedol, cit.: V predmetnej veci by som chcel uviesť, že ja svoje motorové vozidlo BMW X používam často, preto si presne nepamätám, či som uvedené vozidlo viedol aj dňa 19.07.2011.

- K námietke, cit.: Žalovaný však túto závažnú a podľa môjho názoru rozhodujúcu

Skutočnosť žiadnym spôsobom neodstránil, pričom postačovalo aspoň porovnať moje OMV z vozidlom na fotografii, z čoho by bolo zrejmé, že sa nejedná o moje OMV, čím by došlo k odstráneniu pochybností, odvolací správny orgán uvádza, že dodatočne porovnanie motorového vozidla BMW X6, evidenčného čísla RV-666BF s fotodokumentáciou z merača rýchlosti považoval tak prvostupňový, ako aj odvolací správne orgán za neúčelné a skresľujúcu, nakoľko na základe logického a racionálneho predpokladu správneho orgánu by vozidlo L.. G. Z. po výzve polície na zabezpečenie zadokumentovania a následného stotožnenia komparatívnou metódou, bolo už s veľkou pravdepodobnosťou opatrené s evidenčným číslom, resp. by na vozidle mohli byť L.. G. Z. vykonané účelové úpravy, ktoré by neumožnili objektívne stotožnenie vozidla obvineného s vozidlom na snímke z merača rýchlosti.

- K námietke L.. G. Z. uvedenej v žalobe, cit.:

V neposlednom rade poukazujem na nezákonné rozhodnutie zo strany žalovaného v časti, v ktorej neakceptoval dôvody môjho odvolania ohľadne nezákonného zadržania vodičského preukazu a túto skutočnosť vyhodnotil za zákonnú, hoci v zmysle ust. § 70 ods. 5 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke je orgán Policajného zboru do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu povinný vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré však do dnešného dňa vydané vôbec nebolo! Pričom je orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú, resp. pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený podľa ust. § 70 ods. 4 z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, odvolací správny orgán uvádza, že s uvedenou námietkou žalobcu sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-KE-KDI2-

P-211/2011 zo dňa 30.01.2012, kde uviedol (str.8) , cit.: odvolací správny orgán uvádza, že ustanovenia § 70 ods. 4 zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného a platného v čase spáchania priestupku znie, cit.: Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. Na základe vyššie uvedeného odvolací správny orgán zastáva názor, že vyššie citované ustanovenie zákona nestanovuje, že má byť vodičský preukazu bezodkladne vrátený, keď nebolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ale potom, keď dôvody zadržania nie sú alebo pominuli. Keďže v zmysle ustanovenia čl. 2 prvej hlavy, prvého oddielu Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemohol prvostupňový správny orgán vodičský preukaz vrátiť, nakoľko by konal nad rámec zákona. Odvolací správny orgán považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu má vlastné zákonné podmienky, vedie sa o ňom samostatné konanie, a teda nepredchádza konečnému rozhodnutiu s obdobným hmotnoprávnym obsahom. V tejto súvislosti odvolací správny orgán považuje za potrebné taktiež poukázať na ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V uvedenom prípade obvinený L.. G. Z. sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) , j) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) citovaného zákona sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j) citovaného zákona sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto iným spôsobom ako je uvedené v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. d) , m) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa odseku 1 písm. h) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov a podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Odvolací správny orgán zastáva názor, že v uvedenom prípade zákonné dôvody zadržania vodičského preukazu nepominuli, nakoľko za obe skutkové podstaty priestupkov, zo spáchania ktorých bol L.. G. Z. podozrivý a v tomto konaní obvinený, bolo možné uložiť správnym orgánom zákaz činnosti vedenia motorového vozidla a zákaz činnosti aj uložený obvinenému L.. G. Z. bol. V tejto súvislosti odvolací správny orgán považuje za potrebné taktiež poukázať na ustanovenie § 14 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého sa do zákazu činnosti započíta čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Odvolací správny orgán k uvedenej námietke taktiež uvádza, že zadržaním vodičského preukazu sa z jazykovo - gramatického, ako i logického výkladu rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste podľa § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a 6 citovaného zákona až do jeho následného vrátenia, resp. do pominutia dôvodov, pre ktoré bol zadržaný. Odvolací správny orgán má za to, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len následne deklaruje skutočnosť, ktorá nastala v minulosti. Takéto rozhodnutie sa o merite veci iba záväzne vyslovuje a nemení jeho podstatu. Z toho dôvodu má charakter procesno-právnej skutočnosti vytvárajúcej procesné vzťahy založené záväzným výrokom správneho orgánu o hmotných subjektívnych právach, ktoré trvali, resp. vznikli už pred vyhlásením rozhodnutia a ktoré majú z toho dôvodu účinky ex tune .

- K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, cit.: Záverom poukazujem na prieťahy

v konaní, keď odo dňa zadržania môjho vodičského oprávnenia došlo k rozhodnutiu žalovaného po uplynutí viac ako 6 mesiacov. Žalovaný bezdôvodne predlžoval lehotu na rozhodnutie o odvolaní,

o čom ma upovedomil dňa 09.01.2012 avšak v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o správnom konaní ma neinformoval o dôvodoch predĺženia lehoty, ako ani o predpokladanom termíne rozhodnutia, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o správnom konaní, odvolací správny orgán uvádza, že k námietke týkajúcej sa prieťahov v konaní odvolací správny orgán uvádza, že aj s uvedenou námietkou sa odvolací správny orgán vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní (str. 9,10) . K námietke týkajúcej sa bezdôvodného predlžovania lehoty na rozhodnutie o odvolaní, odvolací správny orgán uvádza, že odvolanie L.. G. Z.Ö. spolu so súvisiacim materiálnom bolo odvolaciemu správnemu orgánu doručené dňa 02.12.2011. Vzhľadom na vysokú rozpracovanosť pridelených spisov, ako aj iných písomností bola dňa 30.12.2011 v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní vedúcej oddelenia predložená žiadosť o predlženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní vo veci preskúmania rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-RV-ODI2-SK-296/2011 vydaného okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave. V uvedenej žiadosti odvolací správny orgán okrem iného uviedol, cit: Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o rozsiahly spisový materiál nebude možné preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu žiadam o predĺženie lehoty do 60 dní. Spisový materiál bude ukončený do 02.02.2012. O uvedenej skutočnosti bol žalobca upovedomený upovedomením zo dňa 30.12.2012, ktoré prevzal dňa 09.01.2012, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke.

- K ostatným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe odvolací správny orgán uvádza, že

tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní a preto máme za to, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa správny orgán podrobne zaoberal každou námietkou L.. G. Z. uvedenou v odvolaní, a žiadny jeho dôkaz uvedený v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku neostal zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia.

Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Košice na záver uvádza, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že L.. G. Z. svojim konaním porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods. 2, § 123 ods. 5 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. d) , m) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) , j) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Poukazujúc na uvedené stanovisko žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.) , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného a priestupkového spisu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. orgánu objasňujúceho priestupok, žalobca v podstate v administratívnom konaní tvrdil, že vozidlo továrenskej značky BMW X6, ktoré bolo dňa 19. 07.2011 v čase o 11.52. hod. zamerané laserovým radarom na štátnej ceste I. triedy č. 50 v smere jazdy Rožňava - Moldava nad Bodvou bez evidenčného čísla osadeného na prednej časti vozidla, nie je jeho vozidlom, uvedeného dňa ho neriadil a tým ani nemohol porušiť právne povinnosti vytýkané mu v priestupkovom konaní, t.j. rýchlosť jazdy a riadenie motorového vozidla po štátnej ceste bez evidenčného čísla. Spochybnil v tejto súvislosti aj vierohodnosť výpovedí príslušníkov policajného zboru, ktorí priestupok na mieste zdokumentovali. Na ústnom pojednávaní dňa 23.09.2011 pred prvostupňovým správnym orgánom žalobca v tejto súvislosti tvrdil nasledovné: V predmetnej veci by som chcel uviesť, že ja svoje motorové vozidlo BMW X6 používam často, preto si presne nepamätám, či som uvedené vozidlo viedol aj dňa 19.7.2011. Pamätám si, že som niekedy v júli bol zastavený služobným motorovým vozidlom polície, pričom si pamätám, že vystúpení z vozidla som sa riadne legitimoval a predložil som službukonajúcim príslušníkom všetky doklady potrebné k prevádzke vozidla na pozemných komunikáciách. Nepamätám si, že by mi na vozidle chýbala predná tabuľka s evidenčným číslom. Nie som si vedomý prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti jazdy, nakoľko ma v tom čase na uvedenom úseku cesty predbiehalo iné motorové vozidlo takej istej značky myslím BMW X6, veľkou rýchlosťou, ktoré malo takú istú značku ako aj farbu ako moje vozidlo, preto sa domnievam, že príslušníci polície museli zamerať toto motorové vozidlo. Na mieste mi bolo navrhnuté riešenie priestupku v blokovom konaní, čo som odmietol, nakoľko som si z uvedených dôvodov nebol vedomý priestupku. Službukonajúci policajt mi následne dal podpísať nejaké tlačivo a tiež potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu. V potvrdení mi povolil ďalšiu jazdu do 19.7.2011 do 24.00 hod. Hoci spáchania priestupku v rozsahu akom sa mi kladie za vinu si nie som vedomý, do dnešného dňa som nepodal žiadne písomné podanie pre nezákonnosť postupu službukonajúcich policajtov, som názoru, že v predmetnej veci sa jedná o omyl v skutkových zisteniach, pričom nežiadam vykonanie nových dôkazov, žiadam správny orgán, aby konanie o priestupku voči mojej osobe zastavil, pričom súčasne žiadam aj vrátenie vodičského preukazu, nakoľko nie sú zákonné dôvody na jeho zadržanie. Iné k veci uviesť neviem.

Podľa názoru súdu obsah a výsledky správneho konania, teda dôkazy zhromaždené v priestupkovom konaní a právne závery vyvodené správnymi orgánmi oboch stupňov zo skutkových zistení zdokumentovaných v administratívnych spisoch jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalobcu v priestupkovom konaní, ako aj v súdnom preskúmavacom konaní.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sž-o-KS 92/2004, ZSP 78/2006) .

Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Sž-o-KS 126/2006, ZSP 46/2007) .

Ako to ďalej vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá z ústavnoprávneho hľadiska nadväzuje na ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR, činnosť Policajného zboru Slovenskej republiky je upravená zákonom a príslušníci Policajného zboru konajú v právnych medziach zákona, teda spôsobom, ako aj rozsahom kompetencií, ktoré im zákon zveruje. Policajt je pri výkone svojej právomoci viazaný Ústavou, zákonmi, ako aj právnymi normami nižšej právnej sily a tiež služobnou prísahou, pričom s porušením zákonných povinností a oprávnení policajta spájajú právne predpisy závažné právne dôsledky v oblasti personálnej a trestnoprávnej. Aj správny súd pri preskúmavaní rozhodnutí vydaných týmito orgánmi opiera svoje právne úvahy o dané východiskové

právne hľadiská a bez zistenia konkrétnych skutočností, ktoré by nabúravali dôveryhodnosť a dôvodnosť postupu príslušníkov Policajného zboru nemá žiaden dôvod pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti znižovať dôkaznú váhu zdokumentovaných policajných zistení, úradných záznamov, výpovedí službukonajúcich policajtov a podobne.

Na konanie o priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa okrem uvedeného zákona vzťahujú aj všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení) , t.j. zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 uvedeného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 citovaného zákona) .

Podľa § 34 ods. 5 uvedeného zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 citovaného zákona) .

V odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci, podľa názoru súdu vecne a miestne príslušné policajné orgány vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotili skutkový stav veci a vyvodili z neho správne právne závery. V právnom kontexte obsahu vykonaného dokazovania súd rovnako ako správne orgány oboch stupňov považuje za kľúčové technické zdokumentovanie dopravnej situácie dňa 19.07.2011 v čase o 11.52 hod. na ceste I. triedy č. 50 v smere jazdy Rožňava - Moldava nad Bodvou cestným radarom, ktorý zaznamenal vozidlo riadené žalobcom porušujúce dopravné predpisy o rýchlosti jazdy a povinnom označením vozidla evidenčným číslom v dôkaznej súvislosti s obsahom záznamov o podaní vysvetlenia z 21. 09. 2011 spísaných O.. L.. D. Z. a podaných O.. L. T. a práp. V.. B. E., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Z výpovedí týchto príslušníkov Špeciálneho dopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru SR, ktorí dňa 19.07.2011 vykonávali službu na hore označenom dopravnom úseku, súd považoval za preukázané, že po nameraní prekročenej rýchlosti vozidlom zn. BMW X6 označení príslušníci PZ naštartovali služobné motorové vozidlo bez toho, aby zamerané vozidlo BMW stratili z vizuálneho kontaktu, pričom na uvedenom úseku sa v tom čase žiadne iné motorové vozidlo nenachádzalo. Vozidlo riadené žalobcom bolo následne zastavené s použitím zvukovo-svetelného výstražného znamenia a zo sledovaného motorového vozidla následne po zastavení vystúpil žalobca, ktorý bol upovedomený o spáchaní priestupku prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy a vedením vozidla bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom. Súčasťou administratívneho spisu je aj správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 19. 07. 2011 vypracovaná npor. L. T., ktorú vlastnoručne podpísal žalobca, bez toho, aby sa k priestupku písomne vyjadril.

Pokiaľ ide o dôkazné návrhy žalobcu na stotožnenie jeho vozidla zn. BMW X6 s vozidlom, ktoré je zaznamenané v administratívnom spise na fotodokumentácii, súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vykonanie dôkazu tohto druhu nie je potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu veci.

Súd zároveň dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa náležite v odôvodnení svojich rozhodnutí zaoberali otázkou druhu a výšky uložených sankcií za spáchaný priestupok.

Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov súd v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.