KSKE 6 S 35/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200211 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200211.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, Ul. T.. C. Č.. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, Ul. M. Gorkého č. 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-219/2011 zo dňa 05.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.01.2012 č. KRPZ- KE-KDI2-P-219/2011 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 165,64 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI2-P-459/2011 zo dňa 18.10.2011, ktorým tento rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným porušil § 22 ods. 2, § 66 ods. 2, písm. a/, písm. d/, písm. e/ a písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 31.05.2011 v čase o 15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo, továrenskej značky Š. Y., EČ M.-XXXCB v M. na parkovisku ulice A. pri predajni potravín COOP Jednota, s ktorým cúval, pričom počas cúvania narazil zadnou ľavou časťou vozidla do zadnej ľavej časti tam zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky Š. Y., EČ M.-XXXBA, ktoré mal na uvedenom parkovisku zaparkované vodič B. Y., čím došlo k zrážke vozidiel a tým k dopravnej nehode. Žalobca týmto konaním spôsobil dopravnú nehodu, pričom si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody a z miesta nehody odišiel preč. U vodiča Y.Í. bola vykonaná dychová skúška na zistenie požitia alkoholických nápojov s negatívnym výsledkom. Žalobca sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov v ten istý deň o 16.45 hod., pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,03 mg/l alkoholu v krvi. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Ma motorových vozidlách vznikla podľa predbežného odhadu škoda vo výške približne 650,- eur. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku postupoval v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb., pričom v odôvodnení rozhodnutia o priestupku podrobne rozpísal dôkazový materiál, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal,

pričom žalobca bol s obsahom spisového materiálu oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom. Správny orgán dospel k záveru, že ku skutku došlo tak, ako je to vyššie uvedené, a to na základe výpovedí účastníkov dopravnej nehody, výpovede svedka, záznamu dopravnej nehody, ohliadky miesta dopravnej nehody, náčrtku, plánku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody. Žalobcovi bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia, pričom prvostupňový správny orgán druh a výšku uloženej sankcie v rozhodnutí o priestupku odôvodnil a vzal pri tom do úvahy tak priťažujúce ako aj poľahčujúce skutočnosti. Určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti. Skutočnosť, že si žalobca nebol vedomý, aby pri cúvaní poškodil vozidlo poškodeného, ešte neznamená, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo. Záznam o podaní vysvetlenia svedka T.. P. zo dňa 15.06.2011 tvorí súčasť spisového materiálu, s ktorým bol žalobca oboznámený, a preto nie je dôvod citovať celú výpoveď tohto svedka. Svedok P. bol poučený aj o následkoch úmyselne podanej nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede a odvolací orgán nemá dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede, nakoľko táto je len jeden z dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že žalobca dopravnú nehodu zavinil. Zoznam, ohliadka, náčrtok a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody sú súčasťou spisového materiálu. Tieto dôkazy boli zadokumentované povereným príslušníkom PZ po príchode na miesto dopravnej nehody a keďže žalobca z miesta dopravnej nehody odišiel, nemohol byť prítomný pri prvotných a neopakovateľných úkonoch, vykonávaných príslušníkom PZ. Žalobca bol nahliadnuť do spisového materiálu v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011. Dňa 12.06.2011 sa záznam o podaní vysvetlenia svedka T.. P. ešte v spisovom materiáli nemohol nachádzať, pretože tento svedok bol vypočutý až dňa 15.06.2011 a dňa 19.09.2011, kedy bol žalobca opätovne nahliadnuť do spisového materiálu (a nie v mesiaci október 2011, ako on tvrdí) sa tam už tento záznam o podaní vysvetlenia nachádzal. Žalobca svojím konaním porušil hore uvedené ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Včas podanou žalobou zo dňa 01.03.2012 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.01.2012, č. KRPZ-KE-KDI2-P-219/2011 a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že nebola jednoznačne a nepochybne vyriešená základná a podstatná okolnosť vo vzťahu k jeho vine, teda či on ako vodič kritického dňa motorovým vozidlom EČ M.-XXXCB pri cúvaní narazil ľavou časťou vozidla do zadnej ľavej časti vozidla, ktoré je vo vlastníctve poškodeného a tým spôsobil dopravnú nehodu, po ktorej z miesta nehody odišiel. Napadnuté rozhodnutie je založené iba na domnienkach a predpokladoch, opiera sa o výpoveď poškodeného, odkazuje na fotodokumentáciu zachytávajúcu časti vozidiel v miestach, kde malo medzi nimi dôjsť k stretu, avšak kľúčovým dôkazom, o ktorý sa opiera napadnuté rozhodnutie, je výpoveď svedka T.. P., ktorá je však plná rozporov a nevysvetliteľných súvislostí, objasnenie ktorých bolo nevyhnutne potrebné pre úplné vyšetrenie celej veci. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal vidí žalobca v tom, že neboli zabezpečené a obstarané všetky potrebné podklady na spoľahlivé zistenie skutkového stavu tak, aby vydané rozhodnutie bolo presvedčivé. Fotodokumentácia z miesta nehody je len v prefotenej kópii a nie je z nej zreteľne jasné akékoľvek poškodenie vozidla poškodeného. K uvedenej fotodokumentácii je v spise záznam, z ktorého vyplýva, že pre technickú príčinu nebolo možné spracovať fotodokumentáciu na počítači, v ktorom boli fotografie uložené. Na základe toho potom nie je žalobcovi jasné, na základe čoho boli fotografie vo fotodokumentácii zabezpečené a z čoho boli fotokópie fotografií vyhotovené, čo vážne spochybňuje zákonnosť postupu pri zabezpečovaní tohto dôkazu, ako aj dôkaznú silu tejto fotodokumentácie ako dôkazu na preukázanie viny žalobcu. Svedecké tvrdenie T.. P. vyplývajúce zo záznamu o podaní vysvetlenia považuje žalobca za pochybné a ako dôkaz nepoužiteľné, pretože ak svedok tvrdí, že sa veľmi ponáhľal, a preto nechal u predavačky vedľa stojacej predajne COOP Jednota evidenčné číslo vozidla, ktoré nehodu zavinilo, tak by potom nemohol pozorovať nehodový dej, vystúpenie z vozidla vodiča, ktoré nehodu zavinilo a ešte 5 minút pozorovať tohto vodiča a následne napísať na papierik údaje o vozidle a odovzdať ho predavačke. Priestupkový orgán sa mal svedka T.. P. opýtať, kde stál a z akého miesta dej pozoroval, prečo nepristúpil k vodičovi, ktorý nehodu zavinil a neupozornil ho, aby neodchádzal, prečo nenechal predavačke aj svoje údaje pre potrebu svedectva. Ďalej sa mal priestupkový orgán opýtať svedka aj na samotný nehodový dej, lebo svedok hovorí iba o náraze zadnou časťou vozidla do zaparkovaného vozidla, nehovorí však do ktorej časti, akým spôsobom, akým smerom. Bolo potrebné vyhotoviť aj grafický plánok parkoviska s priestorovým

rozmiestnením minimálne vozidla, ktoré viedol žalobca a vozidla poškodeného, ale aj ďalších vozidiel, ktoré sa nachádzali na parkovisku a ktoré na grafickom plánku zachytené nie sú. Ďalej bolo podľa žalobcu potrebné zistiť, ako svedok T.. P. zistil, ktorá osoba je poškodený a z akého dôvodu ako nezainteresovaný občan zisťoval poškodeného vodiča, keďže nemohol vedieť, či vec sa už neobjasňuje a potrebné skutočnosti už nie sú aj zistené. Tento svedok neobjasnil, ako zistil, kto je poškodeným a ako konkrétne s ním kontakt nadviazal. Zároveň bolo potrebné požiadať o svedectvo aj predavačku v potravinách COOP Jednota, či skutočne neznámy muž, ktorým mal byť svedok T.. P. nechal u nej nejaký oznam, prípadne čo sa na ňom nachádzalo. Žalobca zároveň namieta aj postup prvostupňového správneho orgánu, pretože v jeho spise sa nachádzajú záznamy, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou. Uvádza, že podľa záznamu bol študovať spisový materiál dňa 14.06.2011 a 19.09.2011, čo však nie je pravda, nakoľko ani v jeden z týchto dní spis študovať nebol. Ani dňa 12.06.2011 nebol študovať spis, hoci to vyplýva zo záznamu, ktorý urobil poverený príslušník PZ prvostupňového orgánu, nakoľko tento deň bola nedeľa. Uvádza, že študovať spis bol dňa 20.07.2011, o čom sa však v spise záznam nenachádza, avšak záznam o výpovedi svedka T.. P., ktorá je datovaná ku 15.06.2011 tam vtedy nenašiel.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2012 zaujal k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že zavinenie dopravnej nehody žalobcom nebolo preukázané len výpoveďou svedka T.. P. zo dňa 15.06.2011, ale aj samotným žalobcom, čo vyplýva zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 31.05.2011. Okrem toho svedok T.. P. nemal žiaden pomer k veci, k samotnému žalobcovi ani k majiteľovi vozidla T.. Y.. Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody obsahuje sedem kusov fotografií v originálnom farebnom vyhotovení zachytávajúcich tak miesto dopravnej nehody, ako aj vozidlo žalobcu a vozidlo poškodeného. V žiadosti o predĺženie lehoty na objasnenie priestupku poverený policajt PZ uviedol, že žiada o predĺženie lehoty k priestupkovému spisu č. ORPZ-ODI1-P-DN-136/2011, kde lehota na objasňovanie končí dňa 30.06.2011 z dôvodu, že z neznámej príčiny nebolo možné spracovať fotodokumentáciu na počítači, v ktorom bola fotodokumentácia k predmetnej dopravnej nehode uložená. O tom, že sa fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody podarilo spracovať svedčí aj skutočnosť, že na jednotlivých fotografiách sa nachádza dátum ich vyhotovenia a tým je deň 31.05.2011, t. j. deň kedy došlo k dopravnej nehode. Žalobca vo svojej výpovedi do zápisnice z ústneho pojednávania dňa 18.10.2011 nenamietal a ani neuviedol, že fotodokumentácia je len fotokópia, nakoľko ani nebola a v spisovom materiáli sa nachádzala farebná fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody. Žalobca bol oboznámený s obsahom celého spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj výpoveď svedka T.. P. a mal možnosť v ktoromkoľvek štádiu konania na podporu svojich tvrdení navrhovať dôkazy, ktoré mu boli známe, čo však neurobil. Zo záznamov spísaných povereným príslušníkom PZ, ktorý dopravnú nehodu objasňoval a ktoré tvoria súčasť spisového materiálu žalovaného správneho orgánu vyplýva, že žalobca sa na oddelenie výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach dostavil dňa 12.06.2011 a 19.09.2011 za účelom nahliadnutia do spisového materiálu. Keďže svedok T.. P. bol vypočutý až dňa 15.06.2011, dňa 12.06.2011 sa záznam o podaní vysvetlenia T.. P. v spisovom materiáli ešte nemohol nachádzať. Nachádzal sa tam však už dňa 19.09.2011, kedy bol žalobca opätovne nahliadnuť do spisového materiálu a nie ako on tvrdí v mesiaci október 2011. Aj keď deň 12.06.2011 bol dňom pracovného pokoja, nie je to prekážkou toho, aby žalobca mohol nahliadnuť do spisu, nakoľko poverený policajt pracuje podľa plánu služieb aj v dňoch pracovného voľna a pokoja. Žalovaný správny orgán nemá dôvod pochybovať o skutočnostiach, ktoré poverený policajt uviedol do záznamu dňa 12.06.2011 a dňa 19.09.2011, nakoľko sa jednalo len o nahliadnutie do spisového materiálu.

Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, konajúc v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu (§ 250g ods. 2 O.s.p.) , oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmý nasledovný skutkový stav. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ORPZ-MI-ODI2-P-459/2011 zo dňa 18.10.2011 rozhodol, že žalobca dňa 31.05.2011 v čase o 15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo, s ktorým cúval, pričom počas cúvania narazil zadnou ľavou časťou tohto vozidla do zadnej ľavej časti zaparkovaného osobného

motorového vozidla, ktoré tam mal zaparkované vodič B. Y., čím došlo k zrážke vozidiel a tým k dopravnej nehode. Žalobca týmto konaním spôsobil dopravnú nehodu. Nesplnil si povinnosť účastníka po dopravnej nehode a z miesta nehody odišiel preč. Vodič Y. bol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s negatívnym výsledkom. Žalobca sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov v ten istý deň o 16.45 hod., pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,03 mg/l alkoholu v krvi. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Na motorových vozidlách vznikla podľa predbežného odhadu škoda vo výške približne 650,- eur. Žalobca týmto svojím konaním porušil § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. e/ a písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo toto prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 31.05.2011 okrem iného vyplýva, že keď cúval s vozidlom, tak začul tupý náraz, ale nevenoval tomu pozornosť, pretože bola slabý a myslel si, že buchlo niečo v kufri, pravdepodobne nejaké nádoby. Ďalej zo záznamu vyplýva, že ak bol účastníkom dopravnej nehody a z miesta nehody odišiel, tak iba preto, že nevedel o tom, že zavinil nejakú nehodu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia vodiča T.. Y. zo dňa 14.06.2011 vyplynulo, že dňa 31.05.2011 v čase okolo 15.35 h sa dozvedel od predavačky v potravinách, že jej nejaký muž priniesol papierik s evidenčným číslom M. XXX R. a bol na ňom uvedený aj typ vozidla, ktoré malo na parkovisku na ulici A., kde mal zaparkované svoje motorové vozidlo, spôsobiť dopravnú nehodu, pričom vodič z miesta dopravnej nehody ušiel. Zo záznamu o podaní vysvetlenia T.. P. zo dňa 15.06.2011 vyplýva, že dňa 31.05.2011 o 15.30 hod. bol pred potravinami COOP Jednota na ulici A. Z. M., kde videl ako neznámy vodič s vozidlom EČ M. XXX R. modrej farby nacúval do zaparkovaného vozidla EČ M. XXX R., ktorý následne vyšiel z vozidla von, poobzeral sa a keď k nemu nikto neprichádzal tak po približne 5 minútach s vozidlom EČ M. XXX R. odišiel preč. Ďalej z jeho vyjadrenia vyplýva, že sa veľmi ponáhľal, a preto len nechal u predavačky číslo vozidla, ktoré zavinilo dopravnú nehodu a odišiel domov. Dňa 13.06.2011 zistil kontakt na poškodeného vodiča Y.Í. a ten ho poskytol polícii. Zo záznamu urobeného povereným príslušníkom PZ č. p. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011 datovaného ku dňu 12.06.2011 vyplýva, že v tento deň sa v čase o 10:15 hod. dostavil na ODI OVS OR PZ Michalovce žalobca, za účelom nahliadnutia do spisového materiálu č. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011, pričom mu bol predložený koncept spisu, z ktorého si robil výpisky. Zo záznamu urobeného povereným príslušníkom PZ č. p. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011 datovaného ku dňu 19.09.2011 vyplýva, že v tento deň sa v čase o 13:45 hod. dostavil na ODI OVS OR PZ Michalovce žalobca, za účelom nahliadnutia do spisového materiálu č. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011, pričom mu bol predložený koncept spisu, z ktorého si robil výpisky. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 18.10.2011 vyplýva tvrdenie žalobcu spočívajúce okrem iného v tom, že nie je pravda, že porušil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nakoľko na parkovisku zaparkoval správne, medzi ďalšie autá a za nich chrbtom zaparkoval poškodený. Otočil sa bokom za cúvajúce a otáčajúce sa autá, čím zvýšil riziko pravdepodobnosti, že doňho nejaké zo zaparkovaných áut nacúva, pričom mal dostatok priestoru na parkovisku, aby zaparkoval správne. Podľa výpovede svedka do poškodeného narazilo auto svetlej farby, avšak on takú farbu na aute nemá, a preto je dosť možné, že škodu mohli spôsobiť poškodenému skôr odchádzajúce autá. Uvádza, že keď cúval on, auto poškodeného riadne videl v spätných zrkadlách a pri cúvaní dával pozor. Nie je si vedomý, že by do poškodeného vrazil, nakoľko to nespozoroval ani v spätných zrkadlách a necítil to ani na pedáloch ani na aute. V čase keď nasadal do auta, nevidel na parkovisku žiadnych ľudí, s nikým nekomunikoval a ani sa neobzeral 5 minút, ako tvrdí svedok. Okrem toho tvrdí, že spis prezrel dvakrát, v polovici júla a v októbri, pričom v polovici júla ešte nevidel zaprotokolovanú výpoveď svedka. Poškodený prebral od poisťovne peniaze už okolo 25.06.2011, pričom sa domnieva, že škodu mohol spôsobiť poškodenému aj niekto iný a vidí za tým aj špekulatívnosť.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za jej porušenie. Zároveň však neupravuje postup v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj postup pri ukladaní sankcií za tieto priestupky. Práve na tento účel slúži zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutiami prvostupňového a následne aj žalovaného správneho orgánu bol žalobca postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. uznaný za vinného zo spáchania tam uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie - pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Pokiaľ ide o formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, citovaný zákon č. 372/1990 Zb. bližšie špecifikuje len obsahové náležitosti výroku rozhodnutia. V ostatných smeroch je potrebné vychádzať z pravidiel upravených zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý tu platí ako všeobecná právna norma, ktoré sa týkajú zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie a rozhodnutia ako takého. Správne orgány prvého, ako aj druhého stupňa (v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok) sú v konaní, ako aj v procese samotného rozhodovania povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania. Z toho teda vyplýva aj to, že správne orgány sú povinné náležitým spôsobom sa vyporiadať so všetkými námietkami, ktoré účastník konania predostrie. Zároveň je však správny orgán povinný vykonávať aj dokazovanie tak, aby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti, ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a takisto správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnému stavu veci (presnosť zistenia) . Súd v danom prípade dospel k záveru, že v tomto prípade správne orgány v priebehu administratívneho správneho konania nezistili riadne, úplne a presne skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku, pretože sa dostatočne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré si pre svoje rozhodnutie ako podklad rozhodnutia obstarali. Správny orgán môže pristúpiť

k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To však podľa názoru súdu neurobil. Ak aj žalobca, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 31.05.2011 pripustil možnosť, že spôsobil dopravnú nehodu, bolo výlučne úlohou správnych orgánov túto situáciu jednoznačne potvrdiť alebo jednoznačne vylúčiť.

Z fotodokumentácie, ktorá detailne zachytáva poškodené vozidlo žalobcu, nie však už vozidlo údajného poškodeného, ktorého detail neznámo z akého dôvodu, nie je fotograficky zdokumentovaný, a preto ani nie je na ňom vidieť, že by bolo vozidlo vodiča Y. poškodené a ktorá je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu, pričom jej obsah kvalifikoval správny orgán ako jeden z dôkazov preukazujúcich v rozhodnutiach konštatovaný skutkový stav, preto nijakým spôsobom nevyplýva ani akým spôsobom a v akom rozsahu bolo osobné motorové vozidlo vodiča Y.C. poškodené, a teda sa z neho nedá ani nijakým spôsobom vyvodiť ako k uvádzanej dopravnej nehode došlo.

Rovnako tak súd posudzuje aj plánok z miesta dopravnej nehody zo dňa 31.05.2011, ktorý podľa názoru súdu má byť zrozumiteľný nie len správnemu orgánu, ale hlavne účastníkom tohto konania. Z uvedeného plánku vôbec nevyplýva, kde sa so svojím vozidlom nachádzal žalobca, či na parkovisku, ktoré v plánku vôbec nie je označené, neboli v tom čase aj iné vozidlá ako to tvrdí žalobca, a teda z neho vôbec nevyplýva ako k uvádzanej nehode mohlo dôjsť. Ako spochybniteľné hodnotí súd aj záznamy svedčiace o tom, že žalobca bol nahliadať do spisového materiálu č. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011 v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011. Uvedené záznamy sú podpísané výlučne povereným príslušníkom Policajného zboru, pričom z ich obsahu vôbec nevyplýva, že v týchto dňoch skutočne žalobca bol do predmetného spisového materiálu nahliadnuť, čo by bolo deklarované napr. jeho vlastnoručným podpisom.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti aj skutočnosť, že z obsahu ďalšieho úradného záznamu napísaného povereným príslušníkom Policajného zboru G.. B. M. vyplýva, že žalobca sa dostavil na okresný dopravný inšpektorát dňa 02.01.2011 za účelom požiadania o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu. Je viac než zrejmé, že dátum uvedený na tomto úradnom zázname je nesprávny, nakoľko k uvádzanej dopravnej nehode malo dôjsť až 31.05.2011. Táto skutočnosť, aj keď môže ísť o zrejmý omyl príslušníka PZ, je dôležitá najmä pre vyhodnotenie ďalšej námietky žalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení, že do predmetného spisového materiálu bol nahliadať v mesiacoch júl a október 2011, pričom tvrdí, že v júli 2011 sa v spise nenachádzala výpoveď svedka P., ktorá bola zaznamenaná dňa 15.06.2011. Ak teda správny orgán naopak konštatuje, že žalobca bol do spisového materiálu nahliadnuť v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011, nemá toto konštatovanie dostatočne preukázané. V neposlednom rade súd hodnotí aj výpoveď svedka P., ktorý ju spísal vlastnoručne za nepostačujúcu vzhľadom na závery, ktoré správny orgán z tejto výpovede vyvodil, pričom jeho výpoveď mala byť konfrontovaná s výpoveďou žalobcu, prípadne s výpoveďou vodiča Y.. Z výpovede T.. Y. nevyplýva ani ako ho identifikovala predavačka potravín, ktorej svedok P. odovzal lístok s identifikáciou vozidla žalobcu. Podľa obsahu výpovede T.. Y. zvážiť, či bude potrebné vypočuť aj nemenovanú predavačku.

Preto vyššie uvedené pochybnosti svedčia neúplnosti skutkových zistení vykonaných správnym orgánom prvého stupňa, ako aj správnym orgánom druhého stupňa, ktorý tieto pochybnosti neodstránil.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že správne orgány sa v preskúmavanom prípade dostatočne nevysporiadali so zistenými skutočnosťami, ktoré mohli svedčiť v prospech žalobcu, a preto je toho názoru, že nimi zistený skutkový stav nemôže postačovať na konštatovania uvedené v ich rozhodnutiach a takéto rozhodnutia preto nemajú schopnosť presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správnych orgánov, ako aj o následnej zákonnosti ich rozhodnutí.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Preto súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, na základe citovaných zákonných ustanovení a na základe uvedených úvah a pochybností v zistenom skutkovom stave žalovaným pomerom hlasov 3 : 0 zrušil žalované rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci.

Úspešnému žalobcovi v súlade s ust. § 11 ods. 4, druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd priznal náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.) , pozostávajúcich z právnym zástupcom žalobcu vyčíslených trov právneho zastúpenia v sume 132,64 eur, ktoré podľa právneho zástupcu žalobcu pozostávali z hodnoty jedného úkonu právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje 58,69 eur /prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.03.2012/, z hodnoty jedného úkonu právnej služby v zmysle § 11 ods. 1, veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje 58,69 eur /spísanie žaloby zo dňa 01.03.2012/, čo predstavuje totožnú 1/13 výpočtového základu základnej sadzby tarifnej odmeny uvedenej v ust. § 11 ods. 4, druhá veta citovanej vyhlášky, zo sumy 15,26 eur /2 x 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z./, čo predstavuje režijný paušál a zo sumy zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 15 písm. a/ cit. vyhlášky ako náhrady hotových výdavkov vo výške 33 eur, pretože trovy konania boli vyčíslené správne.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.