KSKE 6 S 46/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200325 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200325.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu L. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-OPP-124-001/2012 z 22.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalované Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE- OPP-124-001/2012 zo dňa 22.3.2012 rozhodlo o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-OPP5-P-D.u. 418/12 z 18.2.2012, ktorým uvedený prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o Policajnom zbore ) o zaistení žalobcu L. Š., pretože bol podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na základe zistenia, že pred diskotékou Lagúna na ulici Masarykovej v Košiciach sa navzájom fyzicky napádal s tam prítomnou osobou. Druhostupňovým rozhodnutím z 22. 3. 2012 hore uvedeného čísla konania žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18. 2. 2012 zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil.

Vo včas podanom riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18. 2. 2012 žalobca uviedol, že rozhodnutie o zaistení považuje za nesprávne, pretože nespáchal žiaden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a naopak on bol fyzicky napadnutý pred barom Lagúna a bolo mu ublížené na zdraví. Poprel zároveň, že by bol 18. 2. 2012 v čase jeho zaistenia (01.20 hod.) pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných látok, pričom zranenie mu spôsobili policajti, ktorých zásah voči jeho osobe považuje za neprimeraný, a preto podal podnet na preverenie ich trestnoprávnej zodpovednosti.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 22. 3. 2012 k dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu z 20. 2. 2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18. 2. 2012 uviedol:

Vychádzajúc z úradného záznamu o zaistení, ako aj zo zápisnice o podaní vysvetlenia p. Š. je zrejmé, že uvedené osoby sa skutočne vzájomne napádali a preto ich konanie je kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom vo veci sa vykonáva objasňovanie priestupku, kde je potrebné vykonať ďalšie úkony (požiadať o podanie vysvetlenia svedkov, zabezpečiť odborné vyjadrenie - záverečnú lekársku správu) na riadne zistenie a objasnenie veci. U.. Š. bol dňa 18. 02. 2012 v čase o 02.12 hod. na OO PZ Košice Staré mesto podrobený dychovej skúške na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky, pričom mu bola nameraná hodnota 0,92 mg/l. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že menovaný odmietol podpísať zápis o dychovej skúške nameranej prístrojom Alcotest7410: ARJJ-0468, vytlačený tlačiarňou: ARJA-0018, číslo merania: 1832. Vychádzajúc z rozhodnutia o zaistení osoby p. Š. je možné konštatovať, že ten neupozornil policajtov na skutočnosť, že trpí závažnou chorobou alebo že je zranený, avšak z úradného záznamu o zaistení osoby je zrejmé, že pri služobnom zákroku došlo k zraneniu osoby p. Š., nakoľko z jeho strany počas predvádzania dochádzalo k arogantnému správaniu, nadávaniu voči zakročujúcim policajtom a taktiež k aktívnemu odporu. U.. Š. sa snažil napádať policajtov, nespolupracoval s hliadkami, nereagoval na výzvy, aby upustil od protiprávneho konania a z toho dôvodu boli proti menovanému použité donucovacie prostriedky podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, až do prekonania odporu ppráp. P.. Zo zápisu v protokole udalostí je zrejmé, že p. Š. bol zranený na tvári a preto mu bolo zabezpečené lekárske ošetrenie. Zo spisového materiálu je taktiež zrejmé, že menovaný sa nežiadal ani na odber krvi.

Uvedená vec je na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice mesto evidovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pod číslom ORPZ-KE-OPP5-P-285/2012.

Druhostupňový správny orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o zaistení osoby vychádzal zo skutočností oprávňujúcich vykonať zaistenie v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnení, kde policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Zaistenie vyššie uvedenej osoby bolo vykonané oprávnene a v medziach zákona.

Preskúmaním dôvodov odvolania, ktoré uviedol L. Š. bolo zistené, že tieto nie sú dôvodom na zmenu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.

V žalobe z 3.4.2012 podanej v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 2 O. s. p. žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, zhodne s dôvodmi odvolania z 20. 2. 2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18. 2. 2012 označil rozhodnutie o jeho zaistení za nezákonné a nesprávne, poukázal na znenie ustanovenia § 32, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, konštatujúc dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia uvedené v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. a) až e) O. s. p. Žalobné námietky voči rozhodnutiam správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci žalobca formuloval nasledovne:

V rozhodnutí prvostupňového orgánu je konkrétne uvedené, že žalobca sa navzájom fyzicky napádal s tam prítomnou osobou , pričom v celom rozhodnutí prvostupňového orgánu nie je uvedené, kto bol touto prítomnou osobou . Tento nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňového orgánu sa snaží odstrániť druhostupňový orgán, keď uviedol, že v rozhodnutí o zaistení je uvedené na ul. Masarykovej v Košiciach pred podnikom Lagúna sa žalobca mal fyzicky napádať s osobou L. Š., Q. B., E.. C. X . V rozhodnutí o zaistení však meno osoby, s ktorou sa mal žalobca napádať uvedené nie je. Žalobca však trvá na tom, že so žiadnou osobou sa fyzicky pred barom Lagúna nenapádal. Osobu pána Š., ktorá je uvedená v druhostupňovom rozhodnutí nepoznám.

Rozpor medzi prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu je ďalej v tom, že prvostupňový orgán uviedol, že počas zaistenia k zraneniu osoby nedošlo druhostupňový orgán však dospel k inému záveru a to, že z úradného záznamu o zaistení osoby je zrejmé, že pri služobnom zákroku došlo k zraneniu osoby p. Š., nakoľko z jeho strany počas predvádzania dochádzalo k arogantnému správaniu, nadávaniu voči zakročujúcim policajtom a taktiež k aktívnemu odporu. Žalobca popiera, že by z jeho strany dochádzalo k arogantnému správaniu, nenadával zakročujúcim policajtom a rovnako nekládol aktívny odpor. S orgánmi polície spolupracoval.

Napokon rozhodnutie druhostupňového orgánu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o zaistení osoby vychádzal zo skutočností oprávňujúcich vykonať zaistenie v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnení, kde policajt je oprávnený zaistiť osobu, pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Zaistenie žalobcu bolo vykonané v rozpore so zákonom, pretože on sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, nedopustil sa ani páchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z uvedeného potom vyplýva, že zákon porušený bol a rovnako žalobca bol postupom žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach.

Rozhodnutie druhostupňového orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Pri nezrozumiteľnosti má žalobca na mysli nezrozumiteľnosť jazykovú aj logickú, pričom nie je zrejmé, aké dôkazy správny orgán vykonal, nedostatok dôvodov znamená potom nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.

Druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom podľa názoru žalobcu sú v danom konaní vydané dve rozdielne a protichodné rozhodnutia s odlišnými odôvodneniami, ktoré sa nezakladajú na náležite zistenom skutkovom stave. V danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. V rozhodnutí druhostupňového orgánu sú síce uvedené dôvody odvolania žalobcu, avšak nie je v ňom už uvedené, ako sa druhostupňový orgán s návrhmi a námietkami žalobcu vyrovnal. Druhostupňový správny orgán bez ďalšieho dokazovania a zisťovania skutkového stavu si osvojil tvrdenia prvostupňového orgánu, ktoré sa nezakladajú na pravde, pričom ani neuviedol, čo konkrétne je uvedené v úradnom zázname o zaistení a čo vyplýva zo zápisnice o podaní vysvetlenia p. Štefániho.

V zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalobca dňa 17.2.2012 o 23.00 hod. išiel na diskotéku do Lagúny na ulici Masarykovej v Košiciach, išiel tam spolu s kamarátmi z Lemešian, ktorí ho tam zobrali z Budimíra. Na diskotéku prišiel spolu s kamarátom L. T.. Žalobca tam tancoval a trochu popíjal. Zhruba o 01.00 hod. kamarát žalobcu L. T. zistil, že vo vetrovke vo vrecku mu chýbajú stravné lístky a nejaké peniaze. Jeho vetrovka bola po celý čas v šatni, ktorá je na diskotéke Lagúna.

Keď žalobca zistil, že jeho kamarátovi chýbajú nejaké stravné lístky a peniaze, tak zatelefonoval dňa 18.02.2012 okolo 01.07 hod. na políciu tel. č. 158, kde oznámil svoje meno a krádež stravných lístkov jeho kamaráta.

Ešte pred príchodom polície, keď sa žalobca chcel vrátiť naspäť do šatne, kde mal jeho kamarát uloženú predtým vetrovku, aby sa spýtal pani, čo tam pracovala ako je možné, že sa tie lístky stratili, tak ho vyhadzovač nechcel pustiť dnu a sotil ho do snehu, kde potom spadol. Po celý čas bol prítomný so žalobcom aj jeho kamarát L. T.. Potom vybehla z diskotéky Lagúna v oranžovom tričku ďalšia osoba, vyššia a tenšia, ktorá ho tiež začala biť.

Počas toho ako na žalobcu táto osoba útočila prišli aj policajti v 3 autách naraz a spolu pred diskotékou Lagúna. Boli to PMJčkáry, ktorí mali čierne bundy. Osobu, ktorá ho bila odsotili, resp. utiekla, žalobca sa chcel zdvihnúť a vysvetliť celú situáciu policajtom, keď sa postavil, tak ho začali biť oni a nasadili mu putá.

Po zaistení ho odviezli v policajnom aute na Pribinovu č. 6 v Košiciach na oddelenie. Policajti sa ho po zaistení ani nič nepýtali, iba ho dali do miestnosti, kde ho začali biť. V miestnosti s ním boli asi 3 policajti a pri dverách resp. na chodbe stáli ďalší 4 policajti. Policajti nemali ani menovky s identifikačným číslom a menom.

Bitka od policajtov trvala s prestávkami zhruba od 1.20 hod. pravdepodobne viac ako hodinu. Policajti žalobcu kopali, on ležal na zemi schúlený do klbka, hlavu chránil rukami a policajti ho kopali do brucha a do celého tela. Medzitým mu zazvonil telefón o 2 hodine, 3 minúte, pričom mu policajti nedovolili ho zodvihnúť a povedali mu, že nemá ani právo zdvihnúť telefón.

Po bitke od policajtov žalobca krvácal z nosa aj z úst a bol sa ešte umyť na záchode na polícii na Pribinovej, kde ho dvaja doprevádzali. Policajti mu doniesli na podpis nejaké papiere, ktoré odmietol podpísať.

Zhruba o 03.00 hod. prišli zrejme do služby ďalší dvaja policajti, ktorí ho potom odviezli k lekárovi a pochodili s ním po všetkých vyšetreniach. Žalobca absolvoval tieto vyšetrenia v Starej nemocnici na Rastislavovej ulici č. 43 v Košiciach.

V prílohe predkladá žalobca lekárske potvrdenia o vyšetreniach, ktoré absolvoval dňa 18.02.2012. Tieto lekárske potvrdenia o vyšetreniach predložil aj správnemu orgánu ako dôkaz.

Keď sa žalobca vrátil na oddelenie, policajti mu dali podpísať rozhodnutie o zaistení č. ORPZ-KE-OPP5- P /2012, bolo to o 06.00 hod. ráno. Potom si žalobca zobral mobil, ktorý bol vypnutý a odišiel taxíkom domov do Budimíra.

Poukazujúc ďalej na ustanovenia druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s.p.) a na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 30/1994, ZSP 65/2010) žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.

V písomnom vyjadrení z 23.4.2012 žalovaný k obsahu žalobných námietok uviedol:

Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach svojím rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2012 pod č. KRPZ-KE- OPP-124-001/2012 preskúmalo napadnuté rozhodnutie vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach zo dňa 18. 02. 2012 pod č. D.ú.418/12. Odvolací správny orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach konštatuje, že nakoľko bol L. Š. dôvodne podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, a preto bolo zaistenie osoby L. Š. v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je policajt oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci.

L. Š. dňa 18. 02. 2012 v čase o 01.20 hod. na ul. Masarykovej v Košiciach, sa pred podnikom Lagúna vzájomne fyzicky napádal s osobu L. Š., bytom B., E.. C. Č.. X. Uvedená udalosť bola zistená hliadkami U. B. - XXX J. B. - XXX, ktoré boli vyslané na základe oznámenia zamestnanca uvedeného podniku. Po príchode hliadok PMJ na miesto bolo zistené, že dochádza k vzájomnému napádaniu dvoch osôb a to spôsobom, že sa bili na zemi a udierali päsťami do oblasti tváre. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu zo dňa 18. 02. 2012.

Skutočnosti uvádzané v žalobe menovaného sú predmetom dokazovania v rámci správneho konania o priestupku.

Na základe vyššie uvedených skutočností hodnotí Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach tvrdenia L. Š. v žalobe obsahovo zhodné s odvolaním proti rozhodnutiu o zaistení osoby ako neopodstatnené a jeho obranu považuje za účelovú.

K námietkam menovaného v žalobe ohľadom činnosti PMJ v Košiciach a jemu spôsobeného zranenia, ako aj priestupkového konania sa odvolací správny orgán vyjadrovať nebude, nakoľko nie je príslušný o predmetnej veci rozhodovať.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach sa zaoberala iba okolnosťami vzťahujúcimi sa k zákonnosti zaistenia osoby.

Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O. s. p.) , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) .

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu

a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie, vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú osobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu o zaistení osoby môže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 19 ods. 3 zákona o Policajnom zbore) .

Oprávnenie policajta na zaistenie osoby predstavuje závažný, no legitímný zásah do jej osobnej slobody, a preto presné zistenie a špecifikovanie dôvodov pre zaistenie osoby pri rešpektovaní nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto oprávnenia je nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby. Inak by šlo o neprimerané opatrenie nesplňujúce podmienky, ktoré pre obmedzenie osobnej slobody stanovuje článok 17 ods. 2 Ústavy SR, ako aj článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vo svojej podstate vyjadruje rovnaký ústavný princíp.

Vychádzajúc z uvedených zákonných a právnych východísk bolo povinnosťou súdu v preskúmavanej právnej veci skúmať, či správny orgán v administratívnom konaní rešpektoval všetky zákonné predpoklady na zaistenie osoby ustanovené zákonom, v konkrétnom prípade zákonom o Policajnom zbore a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov tvoriacich preukázateľný hmotnoprávny dôkazný základ pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby.

Zároveň súd zdôrazňuje, že v konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou právnou zásadou, ktorej procesnoprávny rámec je daný ustanovením § 249 ods. 2 O. s. p. ukladajúcom žalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe (ak nie sú dané dôvody, na ktoré súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti - § 250i ods. 3 O. s. p.) .

Správne konanie upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyhnutné považovať za jednotný procesnoprávny celok, v rámci ktorého správny orgán druhého stupňa tak z úradnej povinnosti, ako aj reagujúc na dôvody uvedené v riadnom opravnom prostriedku, môže v druhostupňovom rozhodnutí uviesť ďalšie dôvody rozhodnutia, resp. doplniť alebo opraviť odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Reálnym základom pre takýto procesný postup je predovšetkým ustanovenie § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení, ako aj od stanoviska orgánu prvého stupňa. Odvolací orgán je preto oprávnený a súčasne aj povinný preskúmať

napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Túto jeho právomoc nemožno zúžene chápať len ako jeho právomoc preskúmať výrokovú časť rozhodnutia a jeho odôvodnenie (§ 47) , pretože odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a vec pritom posudzuje nielen zo stránky právnej, ale aj po stránke skutkovej. Dané procesnoprávne východiskové hľadiská súd zvýrazňuje predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že podstatnú časť argumentácie žalobcu v jednotlivých žalobných námietkach tvoria tvrdenia poukazujúce na rozdiely v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Nie je pritom podľa názoru súdu účelné v odôvodnení rozsudku v preskúmavanej právnej veci sa zaoberať konkrétnymi odlišnosťami v opise skutkového stavu veci v rozhodnutiach správnych orgánov prvého a druhého stupňa, a to práve vzhľadom na hore uvedenú argumentáciu podopretú ustálenou súdnou praxou v rámci správneho súdnictva v Slovenskej republike. Žalovaný sa podľa názoru súdu dôsledne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a vyvodil z neho správne právne závery.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu nespornou a ani žalobcom nespochybňovanou je skutočnosť, že dňa 18. 2. 2012 v čase okolo 01.20 hod. pred diskotékou Lagúna v Košiciach na ulici Masarykovej došlo k vzájomnému fyzickému napadaniu sa žalobcu a ďalšej osoby, čo bolo právnym dôvodom pre postup policajných orgánov podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o Policajnom zbore. Označené hore citované zákonné ustanovenie upravuje právne podmienky zaistenia osoby pristihnutej pri páchaní priestupku, ktoré sú alternatívne dané obavou, že osoba bude pokračovať v páchaní priestupku, alebo nevyhnutnou potrebou na riadne zistenie alebo objasnenie veci.

Dané právne podmienky pre postup policajných orgánov podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore boli popri žalobcovi uplatnené dňa 18. 2. 2012 aj vo vzťahu k ďalšej osobe, s ktorou sa žalobca vzájomne napádal, pričom dôvodnosť postupu smerujúcemu k následnému zaisteniu žalobcu a ďalšej osoby vyplýva jednoznačne z obsahu úradných záznamov službukonajúcich príslušníkov Policajného zboru z 18. 2. 2012, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Z jeho obsahu zároveň nesporne vyplýva, že žalobca, ktorý bol podrobený dychovej skúške dňa 18. 2. 2012 v čase o 02.12 hod. s nameranou hodnotou 0,92 mg/l kládol pri predvádzaní aktívny odpor, pričom pri služobnom zákroku došlo zároveň k zraneniu žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je úlohou inšpekčných orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky preskúmať primeranosť použitých donucovacích prostriedkov vo vzťahu k žalobcovi u službukonajúcich policajtov, právomoc správneho súdu je teda limitovaná preskúmaním zákonnosti a dôvodnosti rozhodnutia o zaistení žalobcu.

Vzhľadom na obsah žaloby súd zároveň v súlade s právnym názorom žalovaného správneho orgánu konštatuje, že skúmanie skutkových a právnych dôvodov pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore nie je v žiadnej relevantnej právnej väzbe na samotné konanie o priestupku, ku ktorému malo dôjsť dňa 18. 2. 2012. Preto ani žalobné námietky žalobcu poukazujúce na zavinenie inej osoby na incidente, ku ktorému došlo dňa 18. 02. 2012 v nočných hodinách na ulici Masarykovej v Košiciach pred diskotékou Lagúna, môžu byť preskúmané iba v administratívnom konaní o priestupku, resp. v súdnom prieskumnom konaní vzťahujúcom sa k takémuto rozhodnutiu v merite veci.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd stotožňujúc sa s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia z 22. 3. 2012 procesným postupom podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.