KSKE 6 S 6/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200019 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200019.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu A. N., bývajúceho v K., H. K. Č.. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Bratislava, Strojnícka č. 8, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, Vazovova č. 2, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 12.11.2010 č. 38552/2010-1214, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.c) , d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 12.11.2010 č. 38552/2010-1214, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Z. zo 16.09.2010 č. R-341/2010-5334 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 1.860,47 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Riaditeľ Colného úradu Z. rozhodnutím č. R-341/2010-5334 zo dňa 16.09.2010 rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods.1 písm.e) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov (ďalej len zákon ) z dôvodu, že žalobca porušil základné povinnosti colníka podľa § 44 ods.3 písm.a) , b) , g) a h) zákona tým, že dňa 15.06.2010 nezabezpečil odoslanie nákladného motorového vozidla na oddelenie špeciálnych technológií za účelom vykonania kontroly inšpekčným skenovacím zariadením, a následne nevykonal colnú kontrolu deklarovaného tovaru, motorového vozidla, ani colných dokladov a umožnil vozidlu vstúpiť na územie SR bez riadneho prepustenia do režimu tranzit, čo je v rozpore s rozkazom vedúceho pobočky Colného úradu N. H. č. 2/2008 a nariadením GR CR SR č. 120/2004. Týmto konaním porušil žalobca služobnú disciplínu a služobnú prísahu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že návrh na prepustenie žalobcu nebolo riadne prerokovaný s odborovým orgánom podľa § 215 ods.2 písm.c) zákona, pretože na zasadnutí odborového orgánu T. K. dňa 27.08.2010 bol prejednaný prípad porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa dopustil žalobca. Z uznesenia tohto odborového orgánu pritom vyplýva, že prítomní členovia uvažovali o inom disciplinárnom opatrení prípadu, ale zároveň vzali na vedomie návrh rozhodnutia vedenia colného úradu o rozviazaní služobného pomeru so žalovaným. Podľa žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu a čo prejednávala odborová organizácia, keďže prepustenie nie je disciplinárnym opatrením. Konštatoval, že z uvedenej zápisnice nevyplýva, či bolo prerokované aj porušenie služobnej prísahy, pričom riaditeľ v rozhodnutí o prepustení žalobcu uviedol obidva dôvody. Ďalej poukázal na to, že písomný návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 184 ods.1 zákona bol spracovaný až dňa 31.08.2010, pričom odborová organizácia posudzovala porušenie služobnej

disciplíny už dňa 27.08.2010. Podľa názoru žalobcu na prerokovanie odborového orgánu musí byť predložený písomný návrh na prepustenie spracovaný na príslušnom tlačive. Namietal nevykonanie riadneho dokazovania, v rámci ktorého by boli rovnako dôsledne skúmané okolnosti svedčiace s prospech žalobcu. Nesúhlasil s hodnotením dôkazu - kamerového záznamu, ktorý si riaditeľ colného úradu vyžiadal a vyhodnotil tak, že nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, pretože zachytáva len pohyb kamiónov, ale nezachytáva priestor, odkiaľ colník ovláda závoru. Dôkazy uvedené v odôvodnení sú iba opísané z návrhu na prepustenie a namietal, že neboli hodnotené v súlade so zákonom, zároveň z odôvodnenia podľa žalobcu nie je zrejmé, akú skutočnosť má ktorý dôkaz preukazovať. Vymenované dôkazy nepreukazujú, že v dôsledku konania žalobcu bolo umožnené vozidlu opustiť priestor hraničného priechodu a dožadoval sa, aby zodpovednosť za porušenie predpisov bola preukázaná. Tvrdil, že mu neboli vytvorené základné podmienky pre riadny výkon služby, za čo je zodpovedný nadriadený, a to že hraničný priechod nebol riadne osvetlený, pri vypúšťaní kamiónov sa musia otvárať zároveň dve rampy, neprehľadnosť pri preraďovaní vozidiel z pruhu do pruhu. Tieto objektívne skutočnosti, s ktorými sa riaditeľ colného úradu vôbec nezaoberal, mali podľa žalobcu za následok, že vozidlo nepozorovane opustilo hraničný priechod. Poukázal na to, že z výpovedí colníkov nevyplýva nič, čo by preukazovalo porušenie povinnosti žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi popísali len, aké činnosti vykonávali počas zmeny. Žiadnym dôkazom nebolo vyvrátené, že kamión mohol opustiť priechod v čase, keď rampu otváral colník C.. Výpoveď vodiča predmetného vozidla o tom, že sa domnieval, že konanie bolo ukončené, lebo zle rozumel colníkovi, považuje žalobca za nedôveryhodnú, pretože stál v pruhu na odbočenie ku skenovaciemu zariadeniu. Ďalej namietal, že riaditeľ neuviedol, akým spôsobom mal zabezpečiť žalobca odoslanie na skenovacie zariadenie, pretože z rozkazu vedúceho pobočky č. 2 z roku 2008 vyplýva len to, že colník má zabezpečiť odoslanie. Ak by mal žalobca dohliadať na to, či vodič splní jeho pokyn na presun ku skenovaciemu zariadeniu, nemohol by vykonávať žiadne iné činnosti. Poukazoval na to, že vodič vozidla konal protiprávne. Podľa jeho názoru z tachografického kotúča jeho vozidla bolo možné zistiť, kedy opustil hraničný priechod. Tiež poukázal na skutočnosť, že dňa 17.06.2010 manipuláciou v elektronickom systéme niekto simuloval riadne ukončenie kontroly predmetného vozidla. Vytýkané nevykonanie kontroly deklarovaného tovaru a sprievodných listín žalobca objektívne nemohol vykonať v dôsledku protiprávneho konania vodiča vozidla. Napokon konštatoval, že hrubosť porušenia jeho povinností colníka nebola vôbec v rozhodnutí odôvodnená.

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Z. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrh na prepustenia žalobcu bol prerokovaný dňa 27.08.2010 na mimoriadnom zasadaní T. K.. Z uznesenia z tohto mimoriadneho zasadania je presne uvedená skutková podstata zvlášť hrubého porušenia služobnej disciplíny, a teda aj prísahy, ktorého sa žalobca dopustil dňa 15.06.2010. Zo spisu tiež vyplýva, že prítomní členovia boli podrobne oboznámení s priebehom konania žalobcu a v uznesení uviedli, že návrh na rozviazanie pracovného pomeru berú na vedomie. Vzhľadom k tomu, že odborová organizácia sa vyjadrila k návrhu na prepustenie dňa 27.08.2010, podľa názoru žalovaného nebolo potrebné predkladať jej aj písomný návrh na prepustenie žalobcu na vyjadrenie. Postup riaditeľa Colného úradu Z. vyhodnotil žalovaný ako zákonný. Podľa žalovaného v rozhodnutí je zrozumiteľne napísané, ktoré skutočnosti a dôkazy boli v konaní použité, a ktorý dôkaz o akej skutočnosti svedčí. V konaní boli spísané zápisnice so všetkými osobami, ktoré mohli relevantne opísať priebeh udalostí dňa 15.06.2010. Vyžiadaním kamerového záznamu riaditeľ len reagoval na námietku žalobcu uplatnenú v konaní, pretože tento zachytáva len priestor, odkiaľ colník ovláda závoru, a teda nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k porušeniu povinností colníka. To bol aj dôvod, prečo tento dôkaz v rozhodnutí nie je uvedený. Žalovaný ďalej konštatoval, že v zmysle rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu N. H. č. 2/2008, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 03.06.2008, bol žalobca dňa 15.06.2010 určeným colníkom, ktorý na stanovisku nákladné doprava - dovoz mal vykonávať kontroly dopravných prostriedkov a zabezpečiť ich odoslanie na oddelenie špeciálnych technológií. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Rozkaz ďalej ukladá colníkovi, ktorý je určený vykonať kontrolu vozidla, aby sa dostatočne presvedčil, že druh tovaru uvedený v sprievodných dokladoch zodpovedá skutočnému druhu tovaru, následne po ukončení colného konania má povinnosť odovzdať potvrdené doklady vodičovi, vypustiť vozidlo a zabezpečiť opätovne spustenie závor. Tieto povinnosti žalobca nesplnil. Tvrdenie žalobcu vzhľadom na jeho 19-ročnú prax colníka, že vozidlo mohlo nepozorovane opustiť priechod, považuje žalovaný za alibistické. Taktiež poukázal na to, že colník C. mal povinnosť na pokyn žalobcu vypúšťať vozidlá, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu v zápisnici zo 06.07.2010. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol zodpovedný za vypúšťanie vozidiel z

colného priestoru. V priestori hraničného priechodu, ako vyplýva z kamerového záznamu, boli osvetlené obvyklým spôsobom. Konštatoval, že podľa § 9 ods.3 písm.p) zákona č. 652/2004 Z.z. pohyb motorových vozidiel a osôb v colnom priestore riadi colník. V colnom priestore preto mohla vzniknúť len taká situácia, akú si žalobca zorganizoval. Uviedol, že výpovede colníkov ozrejmujú situáciu na stanovisku, popisujú ktorý colník aké povinnosti v ten deň plnil a konanie vodiča. Z výpovedí jednoznačne vyplýva, že povinnosť kontroly vozidiel mal žalobca, ktorý mal povinnosť riadiť ich pohyb v colnom priestore a otvárať a zatvárať závoru. Zo správy sky-tollu a zápisnice z výpovede vodiča sa zistilo, že vozidlo opustilo colný priestor počas nočnej zmeny z 15.06.2010 na 16.06.2010, ktorá trvá od 19:00 hod. do 07:00 hod., teda v čase, keď službu vykonával žalobca. Uvedené je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, ktorý z colníkov mal povinnosť až po vykonaní colnej kontroly a ukončení režimu tranzit vypustiť vozidlo z colného priestoru. Preto podľa žalovaného bolo nepodstatné pre posúdenie porušenia služobnej disciplíny žalobcom zisťovať údaje z tachografového kotúča vozidla. Protiprávne konanie vodiča je predmetom samostatného konania, a rovnako ako výkon služby ostatných prítomných colníkov bude riešený v osobitnom disciplinárnom konaní. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu a základnú služobnú povinnosť, a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, lebo spôsob a intenzita porušenia služobnej disciplíny žalobcom nedáva záruku na jej ďalší riadny výkon.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku dôvodov, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň si v žalobe uplatnil právo na náhradu trov konania.

V žalobe namietal, že nebolo preukázané, že žalobca porušením svojich povinností umožnil vodičovi vozidla opustiť hraničný priechod a vodič tak urobil bez pokynu žalobcu. Ďalej namietal, že riaditeľ Colného úradu Z. nevykonal riadne dokazovanie a nepreveroval okolnosti svedčiace v prospech žalobcu. Návrh na prepustenie zo služobného pomeru bol vyhotovený dňa 31.08.2010, ale nie je možné zistiť, kedy a z akého dôvodu bolo začaté konanie vo veci prepustenia žalobcu, pretože dátum doručenia tohto návrhu riaditeľovi nie je z rozhodnutia zrejmý. Žalobca sa nemohol vyjadriť k prepusteniu podľa § 184 ods.3 zákona. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že riaditeľ colného úradu dostal dňa 22.06.2010 podnet na disciplinárne konanie za predmetný skutok. Disciplinárne konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru sú s poukazom na § 224 ods.3 zákona samostatné konania, skončenie služobného pomeru nie je disciplinárnym opatrením. Žalobca tvrdil, že dokazovanie bolo vykonané len v disciplinárnom konaní, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Konanie o prepustení zo služobného pomeru nemohlo začať skôr, ako dňa 31.08.2010. Žalobca považuje za nezákonné, že v rámci konania vo veci porušenia služobnej disciplíny bol žalobca oboznámený sa návrhom na prepustenie.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že nezákonný bol aj spôsob prerokovania podnetu s odborovým orgánom, pretože návrh na prepustenie bol spracovaný až 31.08.2010 a odborový orgán mal návrh prerokovať už 27.08.2010. Povinnosť riaditeľa predložiť návrh na prerokovanie podľa § 215 ods.2 písm.c) zákona je podľa žalobcu splnená, ak je odborovej organizácii predložený písomný návrh na prepustenie zo služobného pomeru, aj s dôvodmi. Riaditeľ colného úradu túto povinnosť nesplnil, pretože požiadal odborový orgán o vyjadrenie k porušeniu služobnej disciplíny. Tento úkon riaditeľa colného úradu považuje žalobca za neplatný, pretože obchádza zákon. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s týmito skutočnosťami nezaoberal a postup riaditeľa pri prerokovaní označil za správny, čiže aj žalovaný sa stotožňuje konanie o prepustení s konaním disciplinárnym. Disciplinárne konanie bolo začaté dňa 22.06.2010 predložením návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia a nebolo právoplatne skončené, preto podľa žalobcu nie je možné prijať záver, že žalobca porušil služobnú disciplínu a vykonané dokazovanie v tomto konaní použiť na účely konania o prepustení žalobcu.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že skutok popísaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nie je možné považovať za protiprávne konanie žalobcu, pretože nebolo preukázané, že vozidlo opustilo hraničný priechod v dôsledku porušenia služobných povinností, či služobnej prísahy žalobcu a už vôbec nie v dôsledku hrubého porušenia. V oboch rozhodnutiach napadnutých žalobou sú uvedené len nepreukázané domnienky. Žalobca uviedol, že žiadnu povinnosť nezanedbal a namietal, že ani z

jedného rozhodnutia sa nedá zistiť, akým iným spôsobom, ako ústnym pokynom, mal žalobca zabezpečiť odchod kamiónu na vykonanie kontrol skenovacím zariadením. Tvrdil, že navrhované dôkazy - kamerový záznam a tachografický kotúč predmetného vozidla mohli preukázať, že žalobca postupoval bežne uplatňovaným spôsobom a žiadnu povinnosť nezanedbal. Podľa názoru žalobcu ak kamerový záznam nezachytáva priestor odkiaľ sa ovláda závora, nie je možné považovať za preukázané, že žalobca umožnil vstup vozidla na územie Slovenskej republiky. Poukázal na to, že na druhý deň boli do elektronického systému dopísané údaje v čase neprítomnosti žalobcu na pracovisku, čím sa mal navodiť stav, že vozidlo bolo riadne prerokované. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného iba popisuje predmetnú udalosť, ale nezaoberá sa protiprávnosťou konania žalobcu a vychádza len z popisu jeho činností. Žalobca tvrdil, že nie je možné stotožňovať rozsah jeho oprávnení a konkrétne porušenie povinností, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že iný colník vypustí kamión bez jeho vedomia. Bez toho, aby bolo preukázané, že žalobca vypustil vozidlo, nie je možné podľa neho vyvodzovať voči nemu zodpovednosť len za to, že to má v popise práce.

Žalobca ďalej konštatoval, že kontrolu vozidla a dokladov on nemohol objektívne vykonať z toho dôvodu, že kamión opustil hraničný priechod bez jeho vedomia, a teda nevrátil sa zo skenovacieho zariadenia. Má za to, že musí byť preukázané, že žalobca nevykonával iné činnosti pri inom vozidle, alebo v kancelárii.

Ku tvrdeniu žalovaného, že v colnom priestore mohla vzniknúť len taká situácia, ktorú si zorganizoval žalobca, uviedol, že on zaradil kamión do odbočovacieho pruhu na vykonanie kontroly skenovacím zariadením, o čom svedčí aj kamerový záznam. Žalobca ďalej konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neuvádza, v čom spočíva hrubosť jeho konania, keď nebolo preukázané ani to, že mal vedomosť o tom, že vozidlo opustilo bez kontroly hraničný priechod. Podľa jeho názoru hrubosť konania musí byť vymedzená a nestačí len citácia právnych predpisov. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné aj preto, že nie je z neho zrejmé, ktorý všeobecný záväzný predpis porušil, ani ktorú časť prísahy, pretože z ustanovenia § 44 ods.3 písm.a) , b) , c) a h) zákona, ktoré majú len blanketnú povahu, sa nedá zistiť, akým spôsobom porušil tieto ustanovenia. Podľa jeho názoru porušenie služobnej povinnosti neznamená automaticky porušenie služobnej prísahy, z rozhodnutia musí byť zrejmé, v čom sa vidí porušenie služobnej povinnosti a v čom porušenie služobnej prísahy.

Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zástupca žalobcu opätovne poukázal na to, že nebolo preukázané, že v dôsledku konania žalobcu opustil kamión hraničný priestor bez toho, aby sa podrobil colnej kontrole. Konštatoval, že žalovaný neprihliadal na tú skutočnosť, že na druhý deň iní colníci po zistení, že kamión opustil hraničný prechod bez kontroly, urobili taký zásah, aby sa vytvoril dojem, že vozidlo bolo riadne vybavené a neoznámili túto skutočnosť nadriadenému tak, ako to urobil žalobca, ktorému jeho kolegovia oznámili tento prípad až na ďalší deň a žalobca hneď vyhotovil úradný záznam a tento predložil svojmu nadriadenému. Tiež poukázal na to, že žalovaný kamerový záznam nehodnotil vo svojom rozhodnutí ako dôkaz iba z toho dôvodu, že nie je tam pohľad na miesto, odkiaľ colník otvára závoru, a teda nebolo možné zistiť, či závoru otvoril žalobca. Podľa jeho názoru však tento kamerový záznam mohol byť ako dôkaz použitý z dôvodu, že bolo možné z neho zistiť, čo colníci v danom prípade robili, kde sa pohybovali a podobne. Žalobca totiž po odoslaní vozidla na skenovacie zariadenie nestojí a nečaká, pokiaľ sa toto vozidlo vráti, ale vykonáva ďalšie činnosti a na toto žalovaný nebral zreteľ. V rozhodnutí vôbec nevyhodnotil hrubé porušenie služobných povinností a služobnej prísahy a celé konanie bolo vedené tendenčne s úmyslom skončiť so žalobcom služobný pomer.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z obsahu žaloby zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Na pojednávaní zástupca žalovaného poukázal na to, že na hraničnom priestore je vymedzený colný priestor, v ktorom má colník vykonávať svoje povinnosti. Dôležitým miestom je závora a na jej otváranie je určený presne určený colník. Počas nočnej zmeny zo 14. na 15. júna 2010 bol na otváranie a zatváranie závory určený žalobca. Ten mal zabezpečiť, aby vozidlá odišli na skenovacie zariadenie, a to tým, že ich zaradí do pruhu na odbočenie k tomuto zariadeniu, odkiaľ sa malo vozidlo vrátiť a žalobca ho mal prekontrolovať, potvrdiť doklady a zdvihnutím závory vypustiť vozidlo z tohto priestoru. Ak žalobca tvrdí, že v tom čase bol na pracovisku zmätok v dôsledku väčšieho počtu kamiónov, tento zmätok si mohol zaviniť iba sám žalobca, lebo on si riadi kamióny, aj výkon kontroly. Žalovaný poukázal na to, že bolo potvrdené, že colník C., ktorý bol v tom

čase iba v prípravnej službe, vykonával práce iba na pokyn žalobcu, a teda iba na jeho pokyn mohol zdvihnúť závoru. Ďalší colník P.. K. vybavoval doklady v elektronickej podobe. Kamerový záznam je súčasťou administratívneho spisu, ale podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nemal výpovednú hodnotu, a preto nebol použitý ako dôkaz.

Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 44 ods.3 zákona colník je povinný:

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 183 ods.1 písm.e) zákona minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 184 ods.1, 3 zákona návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.

Colníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 183 ods.1 písm.e) , navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 215 ods.2 písm.c) zákona služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti.

Podľa § 224 ods.1, 2, 3 zákona konanie sa začína na návrh účastníka konania, alebo z podnetu služobného úradu. Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods.1 písm.e) , prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222.

Oprávnený orgán postúpil pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady (§ 222 ods.1 zákona) .

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania (§ 222 ods.2 zákona) .

Podľa § 9 ods.3 písm.p) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve colný úrad usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov v colnom priestore a zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku v colnom priestore vnútrozemského colného úradu.

V administratívnom spise žalovaného sa nachádza rozkaz č. 2/2008 vedúceho pobočky Colného úradu N. H.. Podľa bodu 1 je účelom tohto rozkazu upraviť a zjednotiť činnosť colníkov pri výkone služby na jednotlivých stanoviskách na PCÚ N. H.. Podľa bodu 4 tohto rozkazu (činnosť na stanovisku nákladná doprava - dovoz ) službu na tomto stanovisku vykonávajú colníci určení vedúcim zmeny podľa rozpisu v knihe stanovísk, pričom vedúci zmeny určí zvlášť colníkov na vykonávanie kontroly dopravných prostriedkov a zvlášť na zápis do príslušných aplikácií a elektronických evidencií.

Podľa písm.c) bodu 4 posledná veta tohto rozkazu následne colník určený na kontrolu dopravných prostriedkov zabezpečí odoslanie vozidla na OŠT za účelom vykonania kontroly inšpekčným skenovacím zariadením.

Podľa písm.e) bodu 4 colná kontrola sa vykonáva v kontrolnom pruhu. Colník je povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že druh tovaru deklarovaný na colných a sprievodných dokladoch zodpovedá skutočnému druhu tovaru, ktorý sa nachádza na ložnej ploche dopravného prostriedku. Colná kontrola bude zameraná nielen na ložnú časť dopravného prostriedku, ale aj na ostatné časti dopravného prostriedku, ktoré môžu by využité na nezákonný dovoz tovaru.

Podľa písm.g) bodu 4 rozkazu po ukončení colnej kontroly colník určený na kontrolu dopravných prostriedkov vyznačí predpísaným spôsobom rozsah a výsledok vykonanej kontroly pri vozidlách s tovarom na rubovej strane colného alebo sprievodného dokladu. Následne odovzdá všetky doklady colníkovi určenému na zápis, ktorý vykoná zápis dovozu tovaru do príslušných aplikácií a potvrdenie dokladov v zmysle platných predpisov.

Podľa písm.h) bodu 4 rozkazu po ukončení colného konania colník určený na kontrolu dopravných prostriedkov odovzdá potvrdené colné a sprievodné doklady vodičovi, a následne vypustí vozidlo z colného priestoru, pričom zabezpečení opätovné spustenie závor. Žalobca bol s rozkazom oboznámený dňa 03.06.2008.

V konaní bolo preukázané, že žalobca bol počas nočnej zmeny 15.06.2010 colníkom určeným na kontrolu dopravných prostriedkov podľa bodu 4 rozkazu, a zároveň bolo nepochybne preukázané, že vozidlo opustilo colný priestor štátnej hranice bez riadneho ukončenia colného konania počas predmetnej nočnej zmeny, nakoľko sky-toll zaznamenal pohyb vozidla po území SR o 05:31 hod. v obci K. a nočná zmena trvala do 07:00 hod. Vodič kamiónu, ktorý opustil colný priestor a hraničný priestor bez colnej kontroly vo svojom vysvetlení z 08.07.2010 uviedol, že pokynu colníka dobre nerozumel, keďže bol unavený, nerozmýšľal, že nebol ešte na röntgene a keď sa otvorila rampa, spolu s ďalšími kamiónmi odišiel.

Zo spisu, a to najmä z vyjadrenia, resp. vysvetlenia žalobcu po začatí disciplinárneho konania, a tiež z obsahu jeho odvolania vyplýva, že poukazoval na zlú organizáciu práce na uvedenom pracovisku, na to, že pracovisko nebolo dostatočne osvetlené a až na druhý deň po zistení úniku vozidla bolo osvetlenie opravené, na to, že rampa sa nachádza ďaleko od pracoviska a je neosvetlená, ako aj na to, že sa museli otvárať obidve rampy, pretože boli poškodzované vozidlami.

Z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že žalobca porušil svoju služobnú povinnosť aj tým, že neposlal odoslanie motorového vozidla na oddelenie špeciálnych technológií. Toto konštatovanie žalovaného však nie je preukázané žiadnymi dôkazmi a nevyplýva to ani z výpovede samotného vodiča. Podľa názoru súdu preto žalovaný bol povinný na overenie tvrdenia žalobcu využiť aj poznatky vyplývajúce z kamerového systému, a to nielen na to, či rampu otvoril žalobcu, ale aj na objasnenie okolností, ktoré by prípadne mohli svedčiť v prospech žalobcu.

Ak by totiž boli potvrdené skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil v podanom odvolaní, a aj v žalobe ohľadom situácie na pracovisku, potom by žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa, bol povinný odôvodniť, v čom spočíva zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a služobnej prísahy. Z doteraz vykonaného dokazovania nebolo tiež dokázané, že žalobca mal vedomosť už počas nočnej zmeny o tom, že predmetné vozidlo opustilo bez colnej kontroly colný priestor.

Zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2002 vyplýva síce, že dôvody prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 183 ods.1 písm.e) zákona nemusí mať charakter úmyselného konania, ale súd je toho názoru, že vzhľadom na taký závažný následok, a to prepustenie zo služobného pomeru, sa vyžaduje aspoň vedomá nedbanlivosť.

Z týchto dôvodov súd zistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa uvedené v ustanovení § 250j ods.2 písm.c) (zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci) a písm.d) (rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov) Občianskeho súdneho poriadku. K uvedenému záveru dospel senát jednomyseľne.

Podľa § 250j ods.6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že prepustenie nebolo prerokované odborovým orgánom, túto súd nepovažuje za dôvodnú, pretože odborový orgán prerokovával konkrétny skutok, ktorý bol riadne vymedzený v uznesení zo zasadnutia so záverom, že prepustenie žalobcu berú na vedomie. Námietka o dvoch konaniach nebola v správnom konaní zo strany žalobcu vôbec uplatnená, preto sa žalovaný s touto námietkou ani vo svojom rozhodnutí nemohol zaoberať a z toho dôvodu nie je ani predmetom súdneho preskúmavania.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 1.860,47 eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Krempaského. Trovy konania pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie, a to prevzatie veci, podanie žaloby á 123,50 eur, účasť na pojednávaní dňa 15.12.2011, ktoré bolo z dôvodu mimoriadnej udalosti odročené 30,87 eur a účasť na pojednávaní 19.01.2012 127,16 eur. Ďalej k tomu patrí 3 x režijný paušál á 7,41 eur, 1 x režijný paušál 7,63 eur, cestovné a strata času C. - E. a späť. Dňa 15.12.2011 strana času C. - E. 5,45 hod. (12 x á 12,35 eur = 148,20 eur, strata času 5 hod. 45 min E. - C. 148,20 eur, cestovné osobným motorovým vozidlom 165,80 eur C. - E. a späť, spotreba nafty 65,90 eur. Dňa 19.01.2012 náhrada za stratu času 6 hod. 35 min. C. - E. 14 x 12,71 eur, 177,94 eur, náhrada za stratu času E. - C. 6 hod. 35 min. 177,94 eur, použitie osobného motorového vozidla C. - E. a späť 165,80 eur, spotreba nafty 65,72 eur a 20 %-ná daň z pridanej hodnoty 310,08 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.