KSKE 6 S 62/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200496 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200496.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu VAMEX, a.s., Košice, Lubina č. 1, Košice, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova č. 2, Bratislava, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 19. mája 2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. z 21.10.2010 č. 698/230/88909/10/Pav. Týmto dodatočným platobným výmerom daňový úrad vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2005 v sume 1.938,95 eur. Správca dane totiž neuznal žalobcovi uplatnenú daň z pridanej hodnoty z faktúr vyhotovených spoločnosťou N. - realizácia stavebných objektov, s.r.o., ktoré boli vykonané na objekte rodinného domu S. O. - G.. Stavebné povolenie na stavbu predmetného rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.09.2005 bolo vydané pre stavebníka O.. S. G.. Pre toho istého stavebníka bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby a nadobudlo právoplatnosť až dňa 20.08.2008. Žiadne úhrady nájomného za roky 2005 - 2007 neboli realizované. Nehnuteľnosť teda nemohla byť využívaná na podnikanie. Žalobca ku kontrole predložil zmluvu o budúcom nájme a užívaní nehnuteľností a užívaní priľahlých plôch a komunikácií zo 14.05.2005, ktorá bola uzavretá medzi O.. S. G. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Podľa správcu dane zmluva o budúcom nájme nezakladá samotný nájomný vzťah správami a povinnosťami vyplývajúcimi z nájomného vzťahu, ale zakladá iba povinnosť účastníkov uzavrieť v budúcnosti v dohodnutej lehote nájomný vzťah. Rozsah odpočítavanej dane vo vzťahu k uskutočneným plneniam je závislý od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane prijaté plnenie použije. Odpočet dane je založený na vecnom priradení dane na vstupe k výstupom, čiže k plneniam platiteľa dane, a to podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá na uskutočňovanie ekonomických aktivít podliehajúcich dani na výstupe. Prijaté plnenia žalobca nepoužil pre svoje dodávky tovarov alebo služieb. Rodinný dom, na ktorom boli vykonané stavebné práce, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nebol ani vo vlastníctve žalobcu, ani ho nemal v prenájme. Z uvedených dôvodov si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane zo stavebných prác.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s právnym predpisom. V

odvolaní žalobca poukázal na znenie § 49 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. a uviedol, že predmet nájmu podľa listinných dôkazov (zmluva o budúcom nájme zo 14.05.2005, zápis z 19.09.2005, podkladové plány prenajímateľa) a ústnej dohody mal byť žalobcom využívaný na kancelárske, skladové priestory, regeneračné priestory a na iné účely. Doba nájmu bola dohodnutá do 31.12.2030. Prenajímateľ ponechal právo odpisovania nehnuteľností nájomcovi. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli, že po zániku prenájmu prenajímateľ uhradí nájomcovi zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti v čase zániku zmluvy. Po kolaudácii v zmysle zmluvy o budúcom nájme a ústnej dohody bola dňa 23.08.2007 podpísaná nájomná zmluva. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že na základe zmluvy o budúcom nájme a ústnej zmluvy o nájme žalobca uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou N. - F. Z. P., Z..F..P.., ktorá vykonala stavebné práce. Stavba sa od roku 2005 využívala na uskladnenie majetku a archiváciu dokladov a pozemok sa využíval na parkovanie vozidiel medzi rozvozmi. Žalobca tvrdil, že doteraz využíva prízemie, suterén, garáž a parkovacie plochy. Rodinný dom a jeho okolie sa využíva na firemné akcie pre zamestnancov žalobcu, na obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, na zasadnutia predstavenstva, dozornej rady, na uzatváranie obchodných vzťahov a preškoľovanie vedúcich zamestnancov. Žalobca poukázal na to, že na uvedenej adrese nie je nikto z vlastníkov prihlásený k trvalému alebo prechodnému pobytu. Náklady na výstavbu vynaložené podľa tejto zmluvy sú zúčtované v dlhodobom majetku spoločnosti, čo potvrdila aj svedkyňa L.. O., ktorá stavebné práce od dodávateľa preberala, a ktorá uviedla, že stavba má byť využívaná spoločnosťou. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že o neuznaní o dôvodu odpočítania dane zo stavebných prác sa dozvedel až z protokolu, počas kontroly správca dane nespochybňoval, že by spoločnosť nemala mať nárok na odpočítanie dane za stavebné práce, o čom svedčia aj zápisnice z ústnych pojednávaní počas kontroly. Uviedol, že správca dane zmluvu o nájme uzatvorenú spolu so zmluvou o budúcom nájme o užívaní nehnuteľnosti a užívaní priľahlých plôch pri kontrole nepožadoval a na túto zmluvu, ktorá bola uzatvorená 23.08.2007 ako následok zmluvy o budúcom nájme vôbec neprihliadol. Napokon konštatoval, že odpočítanie dane nie je podmienené vlastníctvom k nehnuteľnosti, ale zámerom, že bude použitá na podnikanie.

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa žalovaného pre posúdenie veci boli smerodajné zistenia, že žalobca nebol a nie je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku, a následne rodinného domu v O. - G., že nedisponoval stavebným povolením, keďže stavebné povolenie bolo vydané pre fyzickú osobu a nedisponoval ani kolaudačným rozhodnutím, ktorým bolo povolené užívanie stavby rodinného domu pre stavebníka - fyzickú osobu. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov z 23.08.2007 žalobca deklaroval, že mal byť nájomcom nebytových priestorov rodinného domu, parkovacích plôch a príjazdových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve O.. S. G. fyzickej osoby a od roku 2008 vo vlastníctve R. G., H..Č.. B..

Žalobca teda odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr za práce vykonané na objekte, ktorý mu nepatril. Tvrdenie, že žalobca sa v rokoch 2005 - 2007 finančne spolupodieľal na výstavbe nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve O.. S. G., nepreukazuje, že fakturované stavebné práce boli použité na účely podnikania žalobcu. Finančnou spoluúčasťou tieto vzťahy nie je možné preklasifikovať. Podľa žalovaného ani spomínané zmluvy, ani samotný nájom nič nezmenili na skutočnosti, že sporné stavebné práce fakturované žalobcovi boli prijaté O.. S. G., a až následne mala byť nehnuteľnosť predmetom nájmu pre žalobcu. Žalovaný ďalej konštatoval, že do ukončenia kolaudačného konania žalobca nemohol využívať nehnuteľnosť na podnikanie. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom a žalobcom bola podpísaná 23.08.2007. Vyjadrenie L.. O. nepreukazuje, že predmetná nehnuteľnosť pred vydaním kolaudačného rozhodnutia a pred podpisom zmluvy o nájme nebytových priestorov bola žalobcom využívaná. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu uviedol, že správca dane vyjadrenie žalobcu k protokolu prehodnotil, zaujal stanovisko, ktoré je uvedené v dodatku k protokolu, ale na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové dôkazy k svojim tvrdeniam, správca dane nemal dôvod zmeniť svoje závery, a tým ani výsledok daňovej kontroly.

K námietke žalobcu, že pre odpočítanie dane vlastníctvo nie je podmienkou, ale dôležitý je zámer, že tovar a služby budú použité na podnikanie, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že má nárok na odpočítanie dane z faktúr za stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti patriacej O.. S.

G., pretože nepreukázal, že fakturované stavebné práce boli použité na účely jeho podnikania. Podľa žalovaného v danej veci je rozhodujúce, že predmetná nehnuteľnosť bola a je vo vlastníctve inej osoby a nadobudnutá služba (stavebné práce) nemala priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami žalobcu. Existencia tohto spojenia je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítanie dane, a to z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. To znamená, že v čase vzniku práva na odpočítanie dane musí byť zrejmý účel, na ktorý sa prijaté tovary a služby použijú. V tomto prípade zrejmý účel bol deklarovaný v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané pre O.. S. G. na stavbu rodinného domu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že stavebník deklaroval predmet dane ako stavebný pozemok, resp. ako stavebný pozemok a ostatné plochy okrem stavebných pozemkov. Rodinný dom nebol použitý na podnikanie, pretože ďalší daňovník R. G., H..Č.. B. k dani z nehnuteľnosti deklarovala predmet dane ako stavby na bývanie, a nie ako stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu.

Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30.03.2011. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu podľa žalobcu pre rozhodnutie vo veci samej sú podstatné odpovede na otázky:

- je alebo nie je odpočítanie dane podmienené vlastníctvom k nehnuteľnosti platiteľom dane (žalobcom) ,

- bolo medzi odpočítaním dane a použitím služby (stavebných prác) na účely podnikania žalobcu priame a bezprostredné spojenie.

Ostatné zistenia, napríklad užívanie predmetu budúceho nájmu žalobcom pred kolaudačným rozhodnutím, neplatenie, resp. započítanie nájomného, daňové priznanie R. G. atď., nie sú pre rozhodnutie podstatné.

Z ustanovenia § 8 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. platného v novembri 2005 vyplýva, že dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo, alebo inej obdobnej zmluvy predstavuje v rámci dodania tovaru osobitnú kategóriu, ku ktorej nie je uvedená žiadna legislatívna podmienka charakteru zmeny vlastníckeho práva alebo prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Nie je teda rozhodujúce, že predmetná nehnuteľnosť bola a je vo vlastníctve inej osoby. Štátny orgán nemá oprávnenie zakladať alebo rozširovať záväzky, alebo povinnosti, ktoré zákonodarca výslovne neukladá.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že na základe zmluvy o budúcom nájme zo 14.05.2005 uzatvoril 01.03.2006 zmluvu o dielo so spoločnosťou N. - F. Z. P., Z.. Z. F.. P.., ktorá vykonala stavebné práce. Zo zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že objednávateľom je žalobca a zhotoviteľ dodáva stavbu objednávateľovi. Podľa žalovaného však ani uvedené zmluvy, ani samotný nájom nezmenili nič na skutočnosti, že sporné stavebné práce fakturované žalobcovi, boli prijaté O.. S. G., a až následne mala byť nehnuteľnosť predmetom nájmu pre žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, a na ustanovenie § 266 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle musí predovšetkým vykladať v súlade s úmyslom konajúcej osoby, ak tento úmysel bol na strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy. Zásada formulovaná v ustanovení § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. daňovým orgánom neumožňuje vykladať úmysel konajúcej osoby inak, ako tento úmysel vykladala strana, ktorej bol určený. V danom prípade zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy o dielo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavili svoju vôľu vykonať určité dielo a v uvedenom zmluvnom vzťahu postupovať podľa Obchodného zákonníka. Daňové orgány podľa žalobcu nemajú žiadne dispozičné oprávnenie k tomu, aby vlastnou úvahou bez spoľahlivého podkladu zasahovali do zmluvnej voľnosti daňových subjektov. Podľa žalobcu takáto situácia v preskúmavanej veci nastala, pretože žalovaný prijal autoritatívny a ničím nedoložený úsudok, že stavebné práce fakturované žalobcovi boli prijaté O.. S. G.. Nesprávna aplikácia ustanovenia § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. v konečnom dôsledku viedla k porušeniu ústavného práva žalobcu uvedeného v článku 35 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikateľ a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, a k porušeniu článku 12 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody nie je možné nikomu odňať.

Žalobca uviedol, že z ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. nevyplýva, že právo na odpočítanie dane je podmienené nadobudnutím vlastníckeho práva k dodanému tovaru (nehnuteľnosti) . Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ prijme tovar alebo služby na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít. Medzi odpočítaním dane a použitím služby (stavebných prác) na účely podnikania žalobcu musí byť priame a bezprostredné spojenie. Priame a bezprostredné spojenie však predstavuje vecnú a nie časovú súvislosť. Pojem použitie na účely svojho podnikania nie je možné interpretovať veľmi formálnym (pozitivistickým) spôsobom len vo vzťahu k časovej, resp. okamžitej možnosti použiť prijaté plnenia na podnikanie. Zo znenia ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že platiteľ si môže odpočítať daň aj z tovaru a služieb, ktoré ešte len majú byť dodané.

Žalobca konštatoval, že daňové orgány nespochybňujú, že nehnuteľnosť mala byť predmetom nájmu pre žalobcu, teda že žalobca prijal stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorú mal ako nájomca využívať na kancelárske, skladové a regeneračné priestory, na firemné akcie pre zamestnancov a ich preškoľovanie, na obchodné stretnutia, zasadnutia predstavenstva, dozornej rady, na uzatváranie obchodných vzťahov, na uskladnenie majetku a archiváciu dokladov a pozemok na parkovanie vozidiel medzi rozvozmi. Z toho vyplýva, že služba bola žalobcom prijatá na uskutočňovanie jeho ekonomických aktivít podliehajúcich dani, a je nespochybniteľné priame a bezprostredné spojenie medzi odpočítaním dane a použitím služby a vecné priradenie dane na vstupe k výstupom žalobcu. Napokon žalobca poukázal na to, že spoločný systém dane z pridanej hodnoty je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby. Základným princípom dane z pridanej hodnoty je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej pri kúpe tovarov a služieb určených na podnikanie, okrem prípadov, ak vykonáva činnosti oslobodené od dane. Z týchto dôvodov žalobca navrhoval, aby súd zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

Daňové riaditeľstvo SR v písomnom vyjadrení k žalobným námietkam uviedol, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepodmieňuje vlastníctvom nehnuteľnosti (pozemku, rodinného domu) , s ktorými je spojená dodávka stavebných prác spoločnosťou N., Z..F..P.. žalobcovi v zmysle faktúry č. 0511063 zo dňa 21.11.2005. Poukázal na to, že stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu zo dňa 21.09.2005, ako aj kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.08.2008 boli vydané pre stavebníka O.. S. G.. Z obsahu kolaudačného rozhodnutia vyplýva podmienka užívania stavby na bývanie a podľa zápisu č. 02072007 o odovzdaní stavby, stavbu prevzal od dodávateľa O.. S. G.. Tieto skutočnosti deklarujú, že stavebné povolenie, ako aj kolaudačné rozhodnutie na stavbu, v rámci výstavby ktorej bola realizovaná dodávka stavebných prác, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neboli vydané pre žalobcu, ale pre fyzickú osobu, a to za účelom výstavby rodinného domu určeného na bývanie O.. S. G., neskôr R. G., H..Č.. B.. Správca dane preto spochybnil u žalobcu právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z., lebo skutkový stav je taký, že predmetné stavebné práce neboli dodané žalobcovi, ale O.. S. G..

Žalovaný ďalej uviedol, že daňové orgány nezasahovali do zmluvnej voľnosti daňových subjektov a rešpektovali príslušné ustanovenia obchodného zákonníka upravujúce právne vzťahy medzi spoločnosťou N., Z..F..P.. a žalobcom v rámci zmluvy o dielo. Posudzovali iba účinky tejto zmluvy (prejavy vôle daňových subjektov) vzhľadom na práva a povinnosti vyplývajúce pre tieto daňové subjekty z daňových hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych predpisov. Postupovali pritom v súlade s ustanovením § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Daňové orgány neodňali, a ako žalobca v žalobe uvádza, ani nemohli odňať žalobcovi právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa žalovaného je neopodstatnená námietka žalobcu o autoritatívnom a ničím nedoloženým jeho úsudkom, že stavebné práce fakturované žalobcovi, boli prijaté O.. S. G.. Žalovaný k takémuto úsudku dospel na základe uvedených skutočností, ako aj vyhodnotením dôkazov získaných v rámci kontroly a daňového konania.

Žalovaný ďalej k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že uplatnenie práva na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je podmienené jednak dodaním tovaru od dodávateľa N., Z..F..P.. žalobcovi, kedy vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a použitím tohto plnenia na účely svojho podnikania. V preskúmavanom prípade stavebné práce boli vykonané na

pozemku, ktorý bol vo vlastníctve fyzickej osoby O.. S. G., ktorý tieto práce aj prevzal (boli mu dodané) a účelom použitia deklarovanom stavebnom povolení, ako aj kolaudačnom rozhodnutí vystavených O.. G. bola stavba na bývanie. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa N., Z..F..P.. dodané stavebné práce neboli prevzaté žalobcom, neboli určené na podnikanie, ale na bývanie, z ktorého dôvodu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že neboli priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami žalobcu. Žalovaný ďalej tvrdil, že rozhodnutím správcu dane, ako aj jeho rozhodnutím nedošlo k spochybneniu základných princípov spoločného systému dane z pridanej hodnoty, v tomto prípade nešlo o kúpu tovarov určených na podnikanie. Správne orgány neinterpretovali zákon o DPH v rozpore s jeho obsahom a príslušné ustanovenia tohto zákona aplikovali s prihliadnutím ku konkrétnym zisteniam správcu dane v rámci kontroly. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, ako aj rozhodnutie správcu dane, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a zistil tento skutkový stav.

Daňový úrad Košice IV. ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2005, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 06.10.2010 č. 698/320/84856/2010/Tot a jeho dodatok č. 698/320/88334/2010-Tot z 19.10.2010, ktorý bol doručený a prerokovaný dňa 20.10.2010. Pri kontrole bolo zistené, že si žalobca v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 0511063 zo dňa 21.11.2005 vystavenej daňovým subjektom N. - F. Z.Y. P., Z.. Z. F..P.., A. C. Č.. XX, G.. Predmetom fakturácie boli stavebné práce na objekte rodinného domu v O. - G.. Správca dane vykonal preverovanie oprávnenosti odpočítania dane zo stavebných prác na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti N. - F. Z. P., Z.. Z. F..P.. a za tým účelom zaslal Daňovému úradu Košice I. dožiadanie. Z odpovede na dožiadanie vyplýva, že Daňovému úradu Košice I. pri miestnom zisťovaní u dodávateľa stavebných prác bol predložený okrem iného zoznam faktúr vystavených pre žalobcu v rokoch 2005 - 2007 s uvedením objektu a miesta výkonu práce - okrem iných aj na objekt rodinného domu v O. - G..

Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti týkajúce sa miesta výkonu stavebných prác, správca dane vypočul ako svedkyňu bývalú výkonnú riaditeľku žalobcu L.. O. O., ktorá do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.07.2010 č. 698/320/64579/2010/Fed uviedla, že stavebné práce, ktoré prevzala od dodávateľa N. - F. Z. P., Z..F..P.., boli na základe faktúr vykonané na stavbe v O., ktorá mala byť podľa jej vedomostí v budúcnosti využívaná spoločnosťou VAMEX, a.s. Košice.

Žalobca do zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 12.07.2010 č. 698/320/63337/2010/Heg a zo dňa 21.07.2010 č. 698/320/66374/2010/Heg uviedol, že faktúry za stavebné práce vykonané na stavbe v O. prešli štandardným schvaľovacím procesom, t.z. že ten kto preberal vykonané stavebné práce, ich odkontroloval s obsahom faktúry a túto činnosť po firme VAMEX, a.s. Košice v roku 2005 vykonávala L.. O. O. v pozícii výkonného riaditeľa. Po schvaľovacom procese tieto faktúry boli odovzdané učtárni na spracovanie. Vzhľadom na to, že nikto zo schvaľovateľov neupozornil, že išlo o stavebné práce vykonané na stavbe v O., došlo k omylu a boli zaevidované na karte dlhodobého hmotného majetku U., kde v tom čase rovnako prebiehali rekonštrukčné práce. Stavebné práce na stavbe v O. boli v roku 2005 vykonávané na základe ústnych objednávok. V tomto roku sa stavba využívala výlučne iba na parkovacie účely a skladovacie účely pre archiváciu dokladov.

Mesto Košice, oddelenie miestnych daní v rámci súčinnosti poskytlo Daňovému úradu Košice IV. informácie súvisiace so stavbou rodinný dom na ulici G. C. Č.. XX na pozemku parc.č. XXXX/X, XXXX/ XX . Správca dane z odpovedí Mesta Košice zistil, že vlastníkom, a zároveň daňovníkom v roku 2005 ohľadom pozemku parc.č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1764 m2 bol M. I., bytom G., O. Č.. XXX, ktorý túto parcelu previedol zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti dňa 05.05.2005 na O.. S. G., bytom G.L., Y. Č.. XX. Správca dane z priložených príloh ďalej zistil, že Mestská časť Košice - Západ dňa 18.08.2005 vydala stavebné povolenie č. URaSP 05560/2005-3-Šra na stavbu rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/X katastrálneho územia O., pre stavebníka O.. S. G., Y.Á. Č.. XX, G.. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2005. Kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby bolo vydané Mestom Košice dňa 10.08.2007 č. MK-07/205967-03/II/MIN pre

stavebníka O.. S. G. zastúpenom v konaní L.. F. C.. Rodinný dom sa nachádza na pozemku parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, kat. územie O.. Uvedená parcela vznikla na základe geometrického plánu, ktorým bola z pôvodnej parcely č. XXXX/X odčlenená zastavaná plocha rodinnému domu parc.č. XXXX/XX. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2008.

O.. S. G. bol od 05.05.2005 a v priebehu roku 2005 zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník nehnuteľnosti - pozemku, nie rodinného domu. Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2006 za stavebný pozemok na parc.č. XXXX/X kat. územie O. podal O.. S. G., ktorému boli následne vystavené platobné výmery. O.. S. G., bytom G., Y. Č.. XX dňom 20.01.2008 oznámil Mestu Košice, že daroval rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX R. G., bytom G., G., Y. Č.. XX. Od roku 2008 je daňovníkom dane z nehnuteľností R. G., H..Č.. B., bytom G., Y. Č.. XX. Nová vlastníčka podala daňové priznanie na rok 2008, 2009 a 2010 tak, že parcela č. XXXX/X o výmere 1401 m2 sú zdaňované ako zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. XXXX/XX je zdaňovaná stavba - dom na bývanie súpisné č. XXX o výmere 363 m2.

Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, z ktorých obsahu vyplýva, že pre stavebníka O.. S. G. bolo povolené stavať a neskôr užívať stavbu rodinný dom na parcele č. XXXX/X kat. územia O. podľa projektovej dokumentácie ide o dvojpodlažný objekt so suterénom a s jednou bytovou jednotkou so vstavanou garážou s dvoma státiami a bazénom.

Žalobca predložil zmluvu o budúcom nájme a užívaní nehnuteľnosti a užívaní priľahlých plôch a komunikácií, ktorú uzavrel dňa 14. mája 2005 s O.. S. G. ako prenajímateľom a jeho dodatok z 13.07.2006. Z jej obsahu okrem iného vyplýva, že prenajímateľ sa zaväzuje umožniť nájomcovi v plnom rozsahu využívať priestory, ktoré sú predmetom nájmu, najmä kancelárske, skladové, regeneračné priestory a iné účely podľa dohody zmluvných strán. Nájomca sa zaviazal spolupodieľať na výstavbe nehnuteľnosti - rodinného domu.

Dňa 01.03.2006 uzavrel žalobca zmluvu o dielo o dodávke stavebných prác s firmou N. - F. Z. P., Z..F..P.. G.. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie výkonov stavebnej údržby, modernizácia, rekonštrukcia, nová výstavba objektov (priestorov objednávateľa, ktoré sú jeho vlastníctvom, alebo má na nich užívacie právo.

Žalobca tiež predložil správcovi dane zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorú uzavrel s O.. S. G.. Predmetom zmluvy je rodinný dom nachádzajúci sa na ulici G. C. Č.. XX na pozemku A..Č.. XXXX/X o výmere 1401 m2 a pozemok evidovaný ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1401 m2 a parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Z účelu návrhu vyplýva, že nájomca (žalobca) bude využívať nehnuteľnosti ako kancelárske, skladové a regeneračné priestory, parkoviská a príjazdové komunikácie.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.08.2010 vyplýva, že žalobca v rokoch 2005 - 2007 nerealizoval žiadne úhrady nájomného v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca tiež uviedol, že k prevzatiu ďalších priestorov, t.z. horných kancelárskych priestorov rodinného domu v O. nedošlo, a preto nebol odovzdaný spoločnosti VAMEX, a.s. Košice splátkový kalendár, ani odovzdávajúci protokol so súpisom skutočného stavu nehnuteľnosti, vrátane súpisu jej vybavenia.

Na základe týchto dôkazov správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 21.10.2010 č. 698/230/88909/10/Pav, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2005 v sume 1.938,95 eur a v odvolacom konaní žalobca rozhodol rozhodnutím z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r, ktorým tento dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. v odvolacom konaní potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí sú uvedené v prvej časti odôvodnenia rozsudku.

Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2005 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods.2 citovaného zákona) .

Predmetom súdneho preskúmavania je posúdenie, či u žalobcu boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2005. Žalobca argumentoval, že v preskúmavanom prípade pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nie je rozhodujúce jeho vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ale rozhodujúcou podmienkou na vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že prijatý tovar alebo služby použije na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít, t.z. vecná súvislosť medzi odpočtom dane a použitím služby. Splnenie zákonnej podmienky žalobca preukazoval zmluvami o budúcej nájomnej zmluve uzavretej so stavebníkom O.. S. G., zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou s vlastníkom predmetného rodinného domu, výpoveďou L.. O., ktorá v pozícii výkonnej riaditeľky v roku 2005 preberala stavebné práce od spoločnosti N. - F. Z. P., Z..F..P.. S touto spoločnosťou žalobca uzavrel v marci 2006 zmluvu o dielo, na základe ktorej objednávateľom stavebných prác bol žalobca.

Súd súhlasí s názorom žalobcu, že pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH je rozhodujúca vecná, a nie časová súvislosť medzi odpočtom a použitím služby. Správca dane však pri preverovaní oprávnenosti splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH získal dôkazy, ktoré spochybnili tvrdenie žalobcu, že stavebné práce realizované na stavbe rodinného domu v O. vlastnícky patriace O.. S. G., boli dodané žalobcovi na uskutočňovanie jeho podnikania. Takými dôkazmi sú nepochybne stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vydané stavebníkovi O.. S. G. na stavbu, ktorá je určená na bývanie, daňové priznania na daň z nehnuteľnosti podávané vlastníkmi predmetného rodinného domu, neexistencia žiadnych dôkazov o realizácii uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenou podľa zákona č. 116/1990 Zb., hoci nebolo zistené, že by stavebný úrad vydal rozhodnutie o tom, že miestnosti, ktoré sú predmetom nájmu, sú určené na iné účely ako na bývanie. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Bolo v právnych možnostiach žalobcu, už aj s ohľadom na personálne prepojenie medzi prenajímateľom a nájomcom, zabezpečiť právne dosledovanie vecnej súvislosti zdaniteľných plnení s konečným právnym stavom, ktorý vyplýva z administratívneho spisu. Súd má za to, že pri hodnotení dôkazov sa nemôže znižovať vážnosť takých dôkazov, ako je stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, daňové priznanie a ďalšie zistenie správcu dane a za rozhodujúce považovať iné doklady - zmluvy, ktoré by po formálnej stránke zdôvodňovali opodstatnenosť uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postup podľa § 49 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2005, preto žalobné námietky u žalobcu ohľadom hodnotenia dôkazov správcom dane nepovažoval za dôvodné. Naopak, súd sa domnieva, že žalovaný, ako aj správca dane hodnotil dôkazy každý jednotlivo, a všetky vo vzájomnej súvislosti a na záver, ku ktorému správny orgán dospel, neodporuje zásadám logického myslenia a uvažovania. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto rozhodol podľa § 250j ods.1 O.s.p. tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný (§ 250q ods.1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.