KSKE 6 S 63/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200505 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200505.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne: P. F., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, Rastislavova 68, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej č. 21669-2/2011-BA zo dňa 24.03.2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.03.2011 č. 21669-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice - okolie zo dňa 4. januára 2011 č. 16916-4/2010-KEO a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 195,14 eur, ktorú je žalovaná p o v i n n á zaplatiť účet právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/12003 Z.z. o sociálnom poistení, zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie, č. 16916-4/2010-KEO zo dňa 4. januára 2011, ktoré rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa bolo doručené žalobkyni, v skutočnosti jej právnej zástupkyni dňa 31.03.2011 a ktorým táto rozhodla, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná, citujúc ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2010, § 104 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj čl. 1 písm. j/, čl. 11 ods. 1, čl. 61 ods. 1 a 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, uviedla, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 12.08.2006 do 11.08.2010, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa predloženého formuláru U002 zo dňa 06.12.2010, ktorý osvedčuje obdobia, počas ktorých bola žalobkyňa poistená na území členského štátu Európskej únie, potvrdeného príslušnou zahraničnou inštitúciou, bola táto v posudzovanom období poistená v nezamestnanosti na území Veľkej Británie (od 12.08.2006 do 01.08.2010, t. j. 1451 dní) . Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (12.08.2010) , nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, a preto by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania

na území členského štátu Európskej únie. Skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, ako napríklad dĺžka a trvalosť prítomnosti, ako aj stabilita zamestnania na území Veľkej Británie, poukazujú na existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania. Rovnako tak aj bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania vo Veľkej Británii, nie je možné považovať za zachované na území Slovenskej republiky. Počas pracovného pomeru na území Veľkej Británie nebola žalobkyňa poistená v nezamestnanosti podľa slovenských, ale podľa britských právnych predpisov, a teda podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nie je možné v jej prípade uplatniť čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Na žalobkyňu sa nevzťahuje ani čl. 65 uvedeného nariadenia, nakoľko táto v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie uviedla, že počas poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko na území Veľkej Británie. Pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. V zmysle čl. 1 písm. j/ uvedeného nariadenia, je bydliskom miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe takto zisteného skutkového stavu, dospela žalovaná k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

Včas podanou žalobou zo dňa 24.05.2011 podanou osobne na tunajšom súdu dňa 25.05.2011 sa žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 21669-2/2011- BA zo dňa 24.03.2011 a pobočky žalovanej č. 16916-4/2010-KEO zo dňa 04.01.2011 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila, citujúc čl. 1 písm. j/, čl. 1 písm. q/, ii/, čl. 61 ods. 1 a 2, čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. tým, že žalovaná porušila nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v tom, že nesprávne aplikovala ustanovenie čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia, pretože musela zohľadniť doby poistenia na území Veľkej Británie, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR, pričom doby zamestnania sa nezohľadnia iba vtedy, ak by slovenské právne predpisy podmieňovali nárok na dávku dosiahnutím dôb poistenia a doby zamestnania by sa za doby poistenia nepovažovali. Ak by nebolo možné použitie citovaných predpisov v súvislosti s čl. 61 ods. 2, musela by to žalovaná v rozhodnutí konštatovať a zdôvodniť prečo nepovažuje doby poistenia u žalobkyne za ukončené (neukončenie doby poistenia konštatovalo rozhodnutie pobočky žalovanej bez odôvodnenia) . Aj keby nebola splnená vyššie uvedená podmienka bezprostredného ukončenia doby poistenia v súlade s právnym poriadkom SR na žalobkyňu sa vzťahuje čl. 65 ods. 5 písm. a/ nariadenia, pretože žalobkyňa mala vždy bydlisko na území SR, vo Veľkej Británii bola z dôvodu výkonu práce, nie s cieľom dlhodobo tam ostať, vo Veľkej Británii ukončila pracovný pomer z dôvodu nutnosti vrátiť sa domov a starať sa o veľmi vážne chorú matku, ktorá nie je sama schopná sa o seba postarať, ak by vo Veľkej Británii mala zachované väzby a bydlisko, tak by sa tam chcela vrátiť, čo by muselo vyplynúť z jej správania (napr. neskončila by pracovný pomer, neukončila nájomný vzťah k miestu svojho ubytovania) . Žalovaná tieto skutočnosti neskúmala, napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí uviedla, že pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Postupom žalovanej, ako aj jej pobočky bol porušený zákon, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná viackrát vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobkyni nevznikol nárok na dávku, čo však nijako nezdôvodňuje a tým je jej rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2011 zaujala k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že zachovanie väzieb žalobkyne na území SR je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, takisto, ako aj centrum záujmov dotknutej osoby. So zreteľom na všetky dostupné informácie, nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR a keďže žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. V zmysle čl. 61 ods. 2 tohto nariadenia je možné postupovať podľa čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia iba v prípade, ak daná osoba bezprostredne pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Počas pracovného pomeru na území Veľkej Británie, nebola žalobkyňa poistená v nezamestnanosti podľa slovenských ale podľa britských právnych predpisov, a teda podľa čl. 61 ods. 2 uvedeného nariadenia, nie je v jej prípade možné uplatniť čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Zachovanie bydliska žalobkyne preskúmala Sociálna poisťovňa na základe celkového zhodnotenia všetkých relevantných informácií. V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie žalobkyňa uviedla, že počas poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko na území Veľkej Británie. Na účely nároku na dávku v nezamestnanosti podľa dostupných informácií, nie je teda možné bydlisko žalobkyne počas jej zamestnania v členskom štáte EÚ, považovať za zachované na území SR. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla žalovaná všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovanej, je zrejmý nasledovný skutkový stav. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. k. KE/2010/32779-OIPaSS/Fa zo dňa 12.08.2010 bola žalobkyňa s účinnosťou od 12.08.2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 21.12.2010, ako aj z dotazníka na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ z toho istého dňa vyplývajú informácie, podľa ktorých bola žalobkyňa zamestnaná vo Veľkej Británii s uvedeným miestom výkonu práce - The Shaftesbury casino, v dobe od 02.08.2006 do 01.08.2010. Slovenskú republiku navštevovala pravidelne 1 krát mesačne, vlastní tu nehnuteľnosť - byt v E. na sídlisku R., je majiteľkou bankového účtu v Slovenskej republike a dôvodom jej presťahovania na územie SR bol zlý zdravotný stav jej mamy, čo preukazuje aj lekársky nález zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého je táto imobilná, odkázaná na trvalú, zvýšenú celodennú starostlivosť zo strany druhej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice - okolie požiadala žiadosťou zo dňa 14.09.2010 príslušný orgán vo Veľkej Británii o zaslanie formulára obsahujúceho údaje týkajúce sa zamestnania žalobkyne na území Veľkej Británie. Podľa údajov uvedených vo formulári U002 zo dňa 06.12.2010 doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Košice - okolie bola žalobkyňa zamestnaná v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v období od 02.08.2006 do 01.08.2010.

Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v

členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Faktické odlúčenie ako dôsledok výkonu práce žalobkyne mimo územia Slovenskej republiky, samo osebe nestačí pre záver o tom, že bydlisko žalobkyne nemožno považovať počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR. V tejto situácii je potrebné komplexne posúdiť a náležite vyhodnotiť všetky dostupné informácie, ktoré s touto situáciou žalobkyne súvisia. Treba tu posúdiť najmä povahu, stálosť a finančné ohodnotenie vykonávanej práce, miesto jej výkonu, rodinný stav žalobkyne, ako aj ostatné rodinné väzby - ich funkčnosť (vzájomné návštevy s rodinou, trávenie osobného voľna, dovoleniek) bytovú situáciu žalobkyne - jej stabilitu. Bydlisko je v zmysle citovaného nariadenia definované ako miesto, kde osoba zvyčajne býva. Ak by sme na túto definíciu bydliska aplikovali situáciu žalobkyne po zhodnotení hore uvedených faktorov, potom je jasné, že táto má a v minulosti aj stále mala bydlisko na území SR a vo Veľkej Británii bývala výlučne za účelom výkonu práce, čo je napokon aj úplne logické, najmä so zreteľom na dosť značnú vzdialenosť medzi SR a Veľkou Britániou. Čo sa týka existencie žalobkyne na území Veľkej Británie, najlepšie by ju bolo možne zhodnotiť tak, že v čase kedy tam táto pracovala, mala tam prechodný pobyt , čo súd samozrejme posudzuje ako skutkový stav, nie právny. Žalovaná ako správny orgán tieto skutočnosti neposúdila dostatočne ani jednotlivo, ani komplexne vo vzájomných súvislostiach, pretože žalobkyňa jednoznačne uviedla, že na území SR vlastní nehnuteľnosť - byt v E. na sídlisku R., vo Veľkej Británii nie, jej rodinné väzby sa týkajú výlučne SR (má tu rodičov, ktorých pravidelne raz do mesiaca navštevuje) , je slobodná, bezdetná, a preto nemá v Británii z hľadiska rodinných vzťahov žiadne záväzky. Výkon práce žalobkyňa ukončila vo Veľkej Británii z dôvodu nutnosti starať sa o svoju ťažko chorú mamu. Zo žalovaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán sa s problematikou bydliska žalobkyne, ako aj a najmä jej väzieb na Slovenskú republiku vysporiadal výlučne na základe faktu, že žalobkyňa mala od roku 2006 do roku 2010 vo Veľkej Británii stabilné zamestnanie a že v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sama uviedla, že počas poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko na území Veľkej Británie. Takéto odôvodnenie je vzhľadom na fakt, že správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, nedostatočné. Za nezrozumiteľné považuje súd závery žalovanej, podľa ktorých nemožno u žalobkyne vzhľadom k tomu, že počas výkonu práce vo Veľkej Británii bola poistená v nezamestnanosti podľa Britských právnych predpisov, podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia v jej prípade uplatniť čl. 61 ods. 1 nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území členského štátu EÚ, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Rovnako nie je súdu dostatočne zrejmé, prečo žalovaná v napadnutom rozhodnutí na jednej strane konštatuje, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, keď zároveň na inom mieste tohto rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa preukázala v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, čo napokon vyplýva aj z formulára U002. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalované rozhodnutie je vo viacerých otázkach nedostatočne zdôvodnené a vzhľadom na zvolený postup žalovanej pri aplikácii tam uvedených právnych noriem, aj nezrozumiteľné pre bežného občana a nepresvedčivé vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav, ktorý žalovaná uviedla v rozhodnutí aj neúplne napriek tomu, že skutočnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu sú obsahom administratívneho spisu žalovanej.

Pretože už z úvodných ustanovení základného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 vyplýva, že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania

a platí všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, tak potom žalobkyňa by nemala byť diskriminovaná za využitie práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia si zamestnania v inom členskom štáte, keďže v pôvodnom členskom štáte si nenašla na trhu práce uplatnenie a našla si ho v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa názoru súdu v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia je dôležité zabezpečiť, aby nedochádzalo k neoprávnenému prekrývaniu dávok z rôznych členských štátov a taktiež je potrebné, aby osoba, ktorá si nájde zamestnanie v inom členskom štáte následne nezostala mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ako aj po preskúmaní obsahu administratívnych spisov žalovanej, vzťahujúcich sa na postup týchto orgánov vo veci žalobkyne s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody dospel k právnemu záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a nie je dostatočným spôsobom odôvodnené, preto ho hodnotí ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a aj nezrozumiteľné, a preto obe rozhodnutia správnych orgánov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) pomerom hlasov 3 : 0 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.) .

Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal ňou uplatnenú náhradu trov konania vo výške 195,14 eur za tieto úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastupovania

2. písomný návrh na súd

3. účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012

podľa § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len vyhláška ) .

Trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z odmeny za 3 úkony právnej služby, vrátane náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 12.04.2012 vyčíslila nasledovne: 2 x 7,41 eur + 1 x 7,63 eur, čo spolu s 3 úkonmi právnej služby vyčíslila celkovou sumou 195,14 eur. Pretože čiastkové sumy za jednotlivé úkony, vrátane režijného paušálu neprekročili sumu tarifnej odmeny, vrátane režijného paušálu, súd priznal žalobkyni trovy konania v uplatnenej sume 195,14 eur.

Trovy konania v uvedenej výške je žalovaná povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. použitého v spojitosti s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.