KSKE 6 S 80/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/80/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200691 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200691.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobkyne F. E., Z.. X. XX. XXXX, B. X. Č.. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRP-KE- KDI2-P-75/2011 z 2.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p. sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-75/2011 z 2.6.2011, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ- RVODI2-SK-412/2010 z 21. marca 2011 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správnom konaní ) a odvolanie žalobkyne proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol.

Žalobkyňa bola predmetným prvostupňovým rozhodnutím z 21. marca 2011 uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len priestupkový zákon ) , za čo jej bola podľa § 22 ods. 1 písm. e) uvedeného zákona uložená pokuta vo výške 500 € a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 € na tom skutkovom základe, že dňa 27.10.2010 v presne nezistenom čase v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky napriek výzve zo strany orgánu objasňujúceho priestupok neoznámila orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok, osobné údaje osoby, ktorej dňa 13.9.2010 zverila vedenie osobného motorového vozidla Mercedes Benz CLK 320 ev.č. J.-N., v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Uvedeným konaním mala žalobkyňa podľa zistení správnych orgánov porušiť povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z . o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke ) .

II.

Obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 2.6.2011 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 21.3.2011 sú skutkové a právne dôvody, o ktoré policajné orgány oboch stupňov opreli konštatovanie o porušení ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke žalobkyňou a tým naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, keďže správne orgány mali za preukázané, že dňa 13.9.2010 došlo k spáchaniu priestupku osobou riadiacou osobné motorové vozidlo značky Mercedens Benz CLK 320 ev. č. J.-N., pričom žalobkyňa na písomné výzvy Mestskej polície Rožňava z 19.10.2010 a 11.11.2010 reagovala písomnými podaniami, obsahom ktorých neboli požadované údaje o osobe riadiacej označené motorové vozidlo dňa 13.9.2010 o 14.47 hod. v meste Rožňava.

III.

V žalobe z 28.7.2011 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla nasledovné námietky proti označeným rozhodnutiam správnych orgánov oboch stupňov:

Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považuje žalobkyňa za nezákonné a vydané na základe postupu správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe jednostranného hodnotenia dôkazov v neprospech žalobkyne. Žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia celej veci a takýmto rozhodnutím sa cíti žalobkyňa ukrátená na svojich právach.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že na základe objektívneho preskúmania spisového materiálu dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu.

Žalobkyňa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o priestupku nesúhlasila a namietala nesprávny postup orgánu na prejednanie priestupku z dôvodov, ktoré uviedla do svojho písomného odvolania zo dňa 04.04.2011. Nesprávny postup žalobkyňa vidí v tom, že po podaní odporu proti rozkazu o uložení sankcie správny orgán určil termín ústneho pojednávania o priestupku na deň 28.1.2011. Žalobkyňa sa ospravedlnila svojim podaním zo dňa 26.1.2011 zo zdravotných dôvodov, vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav a prebiehajúcu liečbu. Správny orgán určil po doručení plnomocenstva na zastupovanie obvinenej JUDr. Alexadrom Milkom nový termín ústneho pojednávania o priestupku na deň 21.03.2011. Na tomto ústnom pojednávaní právny zástupca ospravedlnil neúčasť obvinenej zo zdravotných dôvodov a trval na jej osobnom vypočutí a žiadal ústne prejednanie preložiť a ústne prejednanie bez výsluchu obvinenej z priestupku nevykonať. Správny orgán neprihliadol na námietky a návrh právneho zástupcu a vo veci bez oboznámenia spisového materiálu a dôkazov vo veci rozhodol. Žalovaný po podaní odvolania na námietky žalobkyne na str. 4 svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa vedela akého priestupku sa dopustila, pričom poukazuje na záznam o podaní vysvetlenia žalobkyňou zo dňa 12.2.2011, kde žalobkyňa mala uviesť, že k priestupku sa vyjadrovať nebude, pretože prišla len prepísať auto...Uvedené odôvodnenie odvolacieho orgánu, ktorým zdôvodňuje správnosť postupu prvostupňového orgánu neobstojí.

Podľa § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. zák., obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.zák., o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Správny orgán sa evidentne týmito ustanoveniami zákona neriadil, a preto právny zástupca žalobkyne namietal postup správneho orgánu a z jeho postupom nesúhlasil, čo vyjadril nepodpísaním zápisnice.

Nepochybne neboli dodržané zákonné ustanovenia vyššie citované a žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach.

Pokiaľ ide o samotný skutok, ktorý správny orgán ustálil ako priestupok, tak k tomu žalobkyňa uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako a akým konaním žalobkyňa dňa 27.10.2010 v presne nezistenom čase, v súvislosti s konaním o priestupku, napriek výzve zo strany orgánu objasňujúceho priestupok, neoznámila osobné údaje osoby, ktorej dňa 13.9.2010 zverila vedenie motorového osobného vozidla Mercedes Benz CLK 320 v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. V tejto časti považuje žalobkyňa rozhodnutie za nepreskúmateľné a neodôvodnené. Podaním zo dňa 11.10.2010 č.j. MP 1817/2010 oznámila Mestskej polícii v Rožňave všetky jej známe skutočnosti o motorovom vozidle, najmä čo sa týka nepoužívania vozidla v období od 29.08.2010 do 13.09.2010, aj o tom, že nemá vedomosť kto vozidlo dňa 13.9.2010 o 14.47 hod. viedol, pretože ona ho nikomu nezverila.

Žalobkyňa nemala a nemá dôvod uvádzať nepravdu a najmä nie zatajovať skutočnosti, ktoré by napomáhali objasneniu priestupku.

Žalobkyňa zastáva naďalej názor, že ona sa priestupku kladeného jej za vinu nedopustila.

Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. zák., v znení neskorších zákonov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Keďže rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom považujeme jeho napadnuté rozhodnutie za protizákonné.

Podľa § 3 ods. 2 cit. Zák., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania..., dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy...Keďže v konaní tomu tak nebolo, došlo k porušeniu i tohto ustanovenia zákona a to v zmysle vyššie uvedených okolností.

IV.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 22.8.2011 k jednotlivým žalobným námietkam uvedeným v žalobe z 28.7.2011 uviedol:

K námietke týkajúce sa prejednania priestupku prvostupňovým správnym orgánom v neprítomnosti obvinenej, Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Košice uvádza, že o priestupku bolo po splnení zákonných podmienok dňa 21.3.2011 rozhodnuté na ústnom pojednávaní o priestupku podľa § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za prítomnosti zvoleného splnomocnenca obvinenej na ODI v Rožňave pod č. ORPZ-RV-ODI2-SK-412/2010. Písomné

vyhotovenie rozhodnutia o priestupku bolo splnomocnencovi F. E.A. g.a.h doručené dňa 28.3.2011. Dňa 5.4.2011 podal splnomocnenec obvinenej, v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, doručené správnemu orgánu ODI v Rožňave dňa 5.4.2011.

Odvolací správny orgán považuje za potrebné zdôrazniť, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu žiadnych zákonných procesných práv obvinenej. Menovaná bola v konaní o priestupku zastúpená splnomocnencom, bola riadne a včas predvolaná s upozornením na právne následky nedostavenia sa ako aj s upovedomením o náležitostiach riadne a akceptovateľného ospravedlnenia neúčasti na ústnom pojednávaní. Napriek uvedeným skutočnostiam svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní dňa 21.03.2011 ospravedlnila len písomným oznámením o jej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku zo zdravotných dôvodov, bez akéhokoľvek hodnoverného potvrdenia, či iného dokladu. Šetrením správneho orgánu sa obvinenou uvádza nemožnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania o priestupku zo zdravotných dôvodov preukázala ako neodôvodnená (viď vyjadrenie obvodného lekára menovanej) . Forma písomného ospravedlnenia obvinenej z neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku ako aj jej následne ospravedlnenie splnomocnencom podľa názoru krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Košice v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti riadneho, odôvodneného a akceptovateľného ospravedlnenia, aké správny orgán v zmysle zaslaného predvolania určil. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím k už uvedeným zisteniam ohľadne zdravotného stavu obvinenej, má správny orgán rovnako za to, že dôvod ospravedlnenia sa z neúčasti na ústnom pojednávaní z priestupku zo strany obvinenej, ako aj jej splnomocnenca je len fabuláciou a špekulatívnou snahou o účelové prieťahy v konaní o priestupku. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu, podľa ktorého: Posúdenie otázky, či ospravedlnenie obvineného z priestupku na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku je náležité a je z dôležitého dôvodu patrí výlučne do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní. Obvinenému z priestupku ani svedkom neprislúcha právo hodnotiť, či ich účasť na pojednávaní naplní účel ústneho pojednávania - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sž-o KS 92/2006.

Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Košice zastáva názor, že žalobkyňa sama vedome nevyužila svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a svojou neprítomnosťou si podľa názoru správneho orgánu sama spôsobila, že sa nemohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania, nemohla navrhnúť doplnenie dokazovania ani nazerať do spisu. Uvedené však bolo v plnom rozsahu umožnené jej splnomocnencovi ako delegovanému univerzálnemu nositeľovi je j procesných práv. Tvrdenie splnomocnenca o nemožnosti obvinenej vyjadriť sa ku skutkovej podstate obvinenia, ako aj nárokovanie si jej osobného vypočutia sú podľa názoru správneho orgánu scestné a zavádzajúce, aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že menovaná dňa 12.2.2011 odmietla v úradných priestoroch polície (pozn.: ako účastník evidenčného úkonu prevodu vlastníctva a držby jej osobného motorového vozidla na inú osobu z toho istého dňa - viď spisový materiál str. č. 21) podať na výzvu správneho orgánu vysvetlenie k predmetnej priestupkovej veci.

Správny orgán zastáva názor, že postupom správneho orgánu obvinenej zastúpenej splnomocnencom nebola nijako odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, obvinená sama konala proti zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania, nakoľko na rozdiel od jej procesného práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania, navrhnutiu doplnenia dokazovania, či nazerania do spisu, je jej súčinnosť pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie je procesnou povinnosťou. Je nevyhnutné podotknúť, že správny orgán ako nositeľ verejnej moci realizujúci a aplikujúci platné právo, nesmie byť pri rozhodovacej činnosti rukojemníkom neodôvodnených a šikanóznych požiadaviek účastníkov konania, ktoré markantným spôsobom znemožňujú zistenie náležitého skutkového stavu a následného rýchleho a hospodárneho rozhodnutia v predmetnej veci.

K námietke žalobkyne, týkajúcej sa samotného skutku, z ktorého bola obvinená a následne uznaná vinnou, Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Košice uvádza:

Prvostupňový správny orgán na základe fotodokumentácie a kamerového záznamu porovnal jednotlivé markanty vozidla, ktoré sa zhodujú konkrétne - anténa a nalepovací znak SK na zadnom skle vozidla (viď. videozáznam z 14.47 hod. 14 sek. a fotodokumentácia - snímky č. 5) , 5 - lúčový elektrónový

disk vozidla s prelisom (viď. videozáznam z 14.14 hod. 16 sek a fotodokumentácia - snímka č. 1,2,3,4,6) , nálepka umiestnená vpravo dole na skle dverí na strane vodiča (viď 14.47 hod. 15 sek. a fotodokumentácia - snímka č. 7) , strešné okno zatmavené (viď videozáznam a fotodokumentácia - snímka č. 8) .

Po porovnaní fotodokumentácie osobného motorového vozidla Mercedes Benz CLK 320, evidenčného čísla RV-N. zo dňa 12.01.2011 (pozn: uvedeného dňa bolo predmetné vozidlo na ODI OR PZ v Rožňave prepísané z doterajšieho vlastníka p. F.J. E. g.a.h na D.. D. E., Z.. X.XX.XXXX, B. J.) s kamerovým záznamom Mestskej polície je zrejmé, aj napriek tvrdeniam menovanej v jej písomných vyjadreniach adresovaných Mestskej polícii, že motorové vozidlo Mercedes, evidenčné číslo J.-N., ktorého vodič na ul. Košickej v Rožňave dňa 13.9.2010 o 14.47 hod. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je to isté vozidlo, ktoré dňa 12.01.2011 bola F. E. prepísať na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Rožňava. Je potrebné zdôrazniť, že samotný priestupok vodiča tohto vozidla zo dňa 13.9.2010 nebol predmetom priestupkového konania a F. E. ani nebola uznaná vinnou z jeho spáchania. Menovaná naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to tým, že porušila povinnosť prevádzkovateľa vozidla vyplývajúcu jej z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotné tvrdenie menovanej o tom, že nemala vedomosť, kto v čase spáchania priestupku vozidlo viedol, nie je splnením povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla ustanovenej v § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a neexkulpuje ju zo spáchania vyššie citovaného priestupku. Pri uplatnení výkladu uvedeného ustanovenia argumentom a contrario, je zrejmé, že menovaná mala vedomosť o tom, kto v čase spáchania viedol motorové vozidlo, pretože sama uviedla, že vozidlo jej nebolo odcudzené, teda iná osoba s ním bez jej vedomia nedisponovala.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu žaloby žalobkyne z 28.7.2011 možno vyvodiť v podstate dve zásadné žalobné námietky:

1. Námietku procesno-právneho charakteru žalobkyňa formulovala tým spôsobom, že

vyčítala správnemu orgánu prvého stupňa uskutočnenie ústneho pojednávania o priestupku dňa 21.3.2011 napriek požiadavke právneho zástupcu žalobkyne, ktorý ospravedlnil zo zdravotných dôvodov neúčasť žalobkyne na ústnom pojednávaní 21.3.2011 a žiadal ústne pojednávanie preložiť na iný termín za účelom výsluchu žalobkyne ako obvinenej z priestupku. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 73 ods. 2 a § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.

2. Obsahom druhej námietky žalobkyne je spochybnenie skutkových zistení, ku ktorým

dospeli správne orgány oboch stupňov ohľadom požiadavky na oznámenie údajov o osobe riadiacej motorové vozidlo dňa 13.9.2010. Žalobkyňa poukázala na svoje písomné podanie z 11.10.2010, kde podľa jej názoru uviedla všetky známe skutočnosti o motorovom vozidle a tvrdila, že dňa 13.9.2010 v poobedňajších hodinách nemohlo dôjsť uvedeným vozidlom k spáchaniu priestupku, pretože ho nikomu nezverila. Poukázala na ustanovenia § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní a tvrdila, že uviedla všetky skutočnosti, ktoré jej boli známe a nemala dôvod uvádzať nepravdu a zatajovať skutočnosti, ktoré by napomáhali k objasneniu priestupku.

S obomi žalobnými námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla už v riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa z 21.3.2011 sa žalovaný správny orgán dôsledne vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 2.6.2011, pričom súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu konštatuje, že skutkové a právne dôvody preskúmavaného rozhodnutia po obsahovej a právnej stránke korešpondujú s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov.

K prvej zo žalobných námietok (porušenie procesných práv žalobkyne uskutočnením ústneho pojednávania dňa 21.3.2011 bez jej prítomnosti) súd považuje za nevyhnutné poukázať na nasledujúce skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu:

Po podaní odporu z 3.1.2011 proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo 14.12.2010 správny orgán prvého stupňa určil vo veci termín ústneho pojednávania o priestupku na deň 28.1.2011 o 9.00 hod. Predvolanie na označené pojednávanie žalobkyňa prevzala 12.1.2011, pričom písomným podaním z 26.1.2011 doručeným Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Rožňave 28.1.2011, v ktorom oznámila správnemu orgánu prvého stupňa, že zo zdravotných dôvodov sa pojednávania o priestupku určeného na deň 28.1.2011 nemôže zúčastniť a zároveň požiadala, aby ďalšia korešpondencia týkajúca sa jej priestupkovej veci bola zasielaná jej právnemu zástupcovi JUDr. Alexandrovi Milkovi na adresu Cyrila a Metoda č. 4, Rožňava. V prílohe predložila lekársku správu z 20.1.2011 vystavenú všeobecným lekárom pre dospelých F.. X. A.. Správny orgán prvého stupňa na základe uvedených skutočností určil ďalší termín ústneho pojednávania o priestupku na deň 25.2.2011 o 9.00 hod. a zároveň požiadal ošetrujúceho lekára žalobkyne F.. X. A. výzvou z 25.2.2011 o oznámenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa charakteru onemocnenia žalobkyne. Písomným podaním z 3.3.2011 dožiadaný všeobecný lekár F.. X. A. oznámil orgánu prejednávajúcemu priestupok, že žalobkyňa je pacientkou jeho ambulancie, jej rozpoznávacie a vnemové schopnosti nie sú oslabené, je schopná vnímať zmysel konania o priestupku a zodpovednosť za spáchanie protiprávneho konania, pričom aktuálny zdravotný stav jej umožňuje zúčastniť sa konania o priestupku. Z neúčasti na ústnom pojednávaní určenom nadeň 25.2.2011 sa žalobkyňa vopred ospravedlnila z dôvodu absencie plnomocenstva tak, ako to vyplýva z úradného záznamu na predvolaní na pojednávanie z 8.2.2011, ktorý je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu.

Následne OR PZ v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát určil vo veci termín prejednania priestupku na deň 21.3.2011, predvolanie na ktoré žalobkyňa prevzala 3.3.2011, pričom policajnému orgánu bolo plnomocenstvo právneho zástupcu žalobkyne doručené 2.3.2011.

Písomným podaním zo dňa 7.3.2011 žalobkyňa oznámila správnemu orgánu prvého stupňa, že poverila plnomocenstvom na zastupovanie v jej priestukovej veci JUDr. Alexandra Milka. V označenom podaní, ktoré bolo Okresnému riaditeľstvu PZ v Rožňave doručené 14.3.2011 zároveň uviedla: v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov som zo zdravotných dôvodov splnomocnila svojho advokáta zastupovaním mojej osoby, a preto sa nebudem môcť v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dostaviť dňa 21.3.2011 v čase o 8.00 hod. na Okresné riaditeľstvo PZ v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave, ul. Janka Kráľa č. 1, Rožňava do kancelárie č. 217. Dňa 21.3.2011 následne uskutočnil prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie sa prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne.

Vychádzajúc zo zistených skutočností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd mal za preukázané, že policajný orgán nepochybil, keď uskutočnil pojednávanie o priestupku dňa 21.3.2011 v neprítomnosti žalobkyne a v prítomnosti jej právneho zástupcu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinní chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať najmä sa vyjadriť k odkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 4 citovaného zákona) .

Podľa § 34 ods. 4, 5 citovaného zákona (dokazovanie) vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu ho nemožno donucovať. O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy ak, sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu (§ 73 ods. 2, § 74 ods. 1 citovaného zákona) .

Správne orgány v preskúmavanej právnej veci postupovali podľa názoru súdu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj s nasledovnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a nie je samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom (48/1996 ZSP) .

Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností, vrátane návrhov na vykonanie dôkazov, ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. Správny orgán v zmysle zásady materiálnej pravdy je povinný náležite zistiť skutkový stav veci. Účastník konania však tiež nesie zodpovednosť za výsledok konania. Dokazovanie správneho orgánu je limitované skutočnosťami, ktoré sú správnemu orgánu známe (46/2009 ZSP) .

K veci ohľadom danej žalobnej námietky súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu administratívneho konania predchádzajúceho ústnemu pojednávaniu konanému 21.3.2011 mala žalobkyňa dostatok možností vyjadriť sa k predmetu priestupkového konania a na ústnom pojednávaní 21.3.2011 bola riadne právne zastúpená. Z dokladov o jej zdravotnom stave tvoriacich súčasť administratívneho spisu možno vyvodiť záver, že v prípade záujmu o ústne pojednávanie správne pritom policajné orgány oboch stupňov konštatovali nezáujem žalobkyne objasniť skutočnosti dôležité pre posúdenie veci na základe výzvy o podanie vysvetlenia z 12.1.2011 v čase prítomnosti žalobkyne na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, tak ako to vyplýva z obsahu záznamu z 12.1.2011 (č.l.21 administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa) .

Pokiaľ ide o druhú zo žalobných námietok poukazujúcu na nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne závery správnych orgánov o spáchaní priestupku, súd sa plne stotožnil s obsahom odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a zhodne s ich závermi konštatoval, že obsah písomných podaní žalobkyne z 11.10.2010 a 26.10.2010, v ktorých reagovala na výzvy Mestskej polície v Rožňave o oznámenie údajov o osobe, ktorej zverila dňa 13.9.2010 v poobedňajších hodinách vedenie jej patriaceho motorového vozidla zn. Mercedes Benz je v rozpore s objektívnymi zisteniami Mestskej polície v Rožňave vyplývajúcimi zo služobného záznamu z 1.10.2010, oznámenia o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z 13.9.2010, ako aj z videozáznamu obsiahnutému na CD nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa. Nesplnenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke malo u žalobkyne za následok vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. k) zákona o priestupkoch. Záverom k veci súd poznamenáva, že skutkové zistenia a právne závery správnych orgánov oboch stupňov plne zodpovedajú podľa názoru súdu základným procesno-právnym zásadám vyplývajúcim z hore citovaných ustanovení zákona o správnom konaní a v súdnom prieskumnom konaní nebolo zistené opomenutie vykonania niektorého z dôkazných prostriedkov ani nesprávne hodnotenie dôkazov. Súd napokon konštatuje, že žalobkyňa v priebehu administratívneho konania nepredložila Mestskej polícii v Rožňave ani správnemu orgánu prvého stupňa žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení v písomných podaniach predložených na základe výziev Mestskej polície v Rožňave.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.