KSKE 6 S 88/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/88/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200721 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200721.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: RB PRODUCTION s.r.o., IČO: 36 601 357, so sídlom Čermeľská cesta 3, 040 01 Košice, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Stavrovskou, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova ul. 2, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/12023-63855/2011/990057-r zo dňa 13.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalované Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/223/12023-63855/2011/990057-r zo dňa 13.6.2011 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. ) potvrdilo platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/17516/11/Drá zo dňa 4.3.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 18 977,20 Eur. Správca dane na základe kontroly dane z pridanej hodnoty zistil, že žalobca si odpočítal daň zo služby uvedenej na faktúre DF 30100074 od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o., Bardejov, DIČ 2022106669, externé číslo faktúry 7010053128, s dátumom dodania služby 31.5.2010, v zdaňovacom období máj 2010 vo výške 18.977,20 Eur v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože subjekt, ktorý mal udeliť výhradné/exkluzívne zastupovanie jeho udelenie nepotvrdil.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 23.3.2011 odvolanie. Bol toho názoru, že k prerokovaniu protokolu nedošlo, keďže splnomocnený P.. C. Š. bol kontrolórmi odmietnutý z dôvodu neplatnosti plnej moci. Vyčítal správcovi dane zmätočnosť doručovania protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený dvakrát, a to 18.2.2011 osobne a 21.2.2011 poštou. Mal za to, že splnomocnenie udelené E. D., ktorá sa zúčastnila miestneho zisťovania, nie je v súlade so zákonom, pretože menovaná je splnomocnená vystupovať za spoločnosť v daňovom konaní - výlučne z ekonomického a účtovného hľadiska, a teda nemusela mať informácie o uzatváraní obchodných zmlúv. Ďalej uviedol, že mu nebolo kontrolórmi správcu dane umožnené podať vysvetlenie k spornej obchodnej transakcii a v priebehu celého daňového konania nebol správcom dane vyzvaný, aby preukázal vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií a záznamov a ním podané dôkazy a vysvetlenia neboli akceptované. Preto pokladal postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, pri ktorom nesprávne vyhodnotil skutkový stav, za postup v rozpore s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko pri jej výkone neprihliadal na

všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, v rozpore s § 29 ods. 2 a 3 cit. zákona, pretože pri jej výkone nedbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a v rozpore s § 29 ods. 4 cit. zákona, nakoľko nevyužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

V preskúmavanom rozhodnutí č. I/223/12023-63855/2011/990057-r zo dňa 13.6.2011 žalovaný na základe predloženého spisového materiálu a z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že daňovou kontrolou a šetreniami bolo objektívne spochybnené preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. predloženou faktúrou od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o., pretože daňový subjekt nepreukázal dodanie služby fakturovanej spoločnosťou SLOV-BIZ s.r.o.. Na základe takto zistených skutočností platobný výmer č. 695/231/17516/11/Drá zo 4.3.2011 potvrdil.

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. Konkrétne žalobné námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu spôsobujúce jeho nezákonnosť formuloval žalobca v danej veci nasledovne:

1.) bola mu odopretá možnosť uplatniť zákonné právo prerokovať protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly so správcom dane,

2.) jeho sťažnosť na postup správcu dane pri daňovej kontrole nebola prerokovaná v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a

3.) žalovaný posúdil vec na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

(1.) K námietke týkajúcej sa odopretia práva na prerokovanie protokolu žalobca uviedol, že dňa 3.3.2011 sa k správcovi dane a na mieste určenom vo výzve na prerokovanie protokolu dostavil splnomocnený zástupca žalobcu P.. Š. C., H.. X.XX.XXXX, C. K. XX, ktorý svoje oprávnenie zastupovať žalobcu preukázal splnomocnením zo dňa 23.2.2011 s úradne overeným podpisom konateľa žalobcu tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 3 ZoSDP. Správca dane odmietol akceptovať splnomocnenie P.. C. s odôvodnením, že nejde o právny úkon žalobcu a protokol s ním neprerokoval. Takýto postup považuje žalobca za rozporný so zákonom. Odopretie prerokovania protokolu s jeho zástupcom spôsobilo vážnu ujmu na jeho právach, nakoľko nemohol správcu dane oboznámiť s novými dôkazmi, poukázať na dôkazy, ktorým správca dane nevenoval dostatočnú pozornosť a upozorniť ho na nedostatky protokolu, ktoré viedli k nesprávnym záverom o skutkových zisteniach kontroly a vyrubeniu dane dodatočným platobným výmerom.

(2.) K druhej námietke žalobca uviedol, že správcovi dane podal sťažnosť datovanú dňom 7.3.2011, ktorou poukazoval na jeho nesprávny postup, v dôsledku ktorého mu bolo znemožnené uplatniť pri daňovej kontrole jeho právo prerokovať protokol. Na túto sťažnosť reagoval správca dane listom zo dňa 30.3.2011, ktorým mu oznámil, že správca dane postupoval správne, a že protokol o výsledku daňovej kontroly považuje za prerokovaný dňom 3.3.2011 a dňom 4.3.2011 sa začalo vyrubovacie konanie. Vytýkal správcovi dane, že postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobcovu sťažnosť označil ako list a neprešetril ju v súlade s ustanoveniami zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

(3.) Ďalej žalobca vytýkal žalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože tento záver bol podľa názoru žalobcu urobený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V protokole o výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane konštatoval, že žalobca si odpočítal daň zo služby uvedenej na faktúre DF 30100074 od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o. v zdaňovacom období máj vo výške 18.977,20 Eur v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) ZoDPH, pričom správca dane pre toto tvrdenie uviedol v protokole aj v dodatočnom platobnom výmere jediný argument, a to tvrdenie, že subjekt, ktorý mal udeliť exkluzívne/výhradné zastupovanie jeho udelenie nepotvrdil. Až v napadnutom rozhodnutí tento argument podrobnejšie rozviedol. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 695/330/16883/2011/Jurí z 2.3.2011 vyplýva,

že v hlavnej knihe spoločnosti FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. za rok 2009, ako ani za rok 2010, nebolo o Zmluve o reklame a propagácii uzavretej so spoločnosťou SLOV-BIZ s.r.o. účtované, že spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. pohľadávku z tejto zmluvy vo výške 200.000 Eur vo svojom účtovníctve neevidovala a výnos v tejto výške zaúčtovaný nebol. Túto okolnosť vyhodnotil správca dane ako ďalší dôkaz pre podporu záveru svojich kontrolných zistení, že žalobca si uplatnil odpočet DPH v rozpore so zákonom. Žalobca je toho názoru, že správca dane pri zhromažďovaní a vyhodnocovaní dôkazov postupoval v rozpore s ustanovením § 29 ods. 1 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. a žalovaný na túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí neprihliadol. Správca dane nevedel preveriť naplnenie zmluvy, na základe ktorej sa uskutočnila fakturácia overením tejto skutočnosti u subjektu, ktorý faktúru vystavil, pretože spoločnosť SLOV-BIZ s.r.o. zanikla ku dňu 3.11.2010 ex offo výmazom z Obchodného registra. Žalobca však zdôraznil, že za nemožnosť preskúmania naplnenia predmetu zmluvy v spoločnosti SLOV- BIZ s.r.o. nijako nezodpovedá, a preto mu táto skutočnosť nemôže byť pri výkone daňovej kontroly na ťarchu. Správca dane preto následne uskutočnil miestne zisťovanie v spoločnosti FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., z ktorého získal neúplné informácie a vyvodil z nich nesprávne závery. Ďalej správca dane urobil nesprávny záver, že spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. neevidovala pohľadávku voči spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o. z predmetnej zmluvy vo výške 200.000 Eur, pričom spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. v skutočnosti pohľadávku voči spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o.. evidovala do 25.1.2010, kedy ju postúpila spoločnosti Slov Med agency, s.r.o., čo je zúčtované v jej účtovníctve interným dokladom č. IDOP 1002. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že správca dane pri miestnom zisťovaní v FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. získal neúplné čiastkové informácie, na základe ktorých zistil skutkový stav nesprávne, a preto jeho závery o porušení zákona sú v rozpore so skutočným stavom veci. Pre žalobcu je však nepochopiteľné, prečo pri takých závažných podozreniach na porušenie ZoDPH správca dane od neho nežiadal nijaké vysvetlenia a ani sám nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti potvrdili resp. vyvrátili záver, ktorý z miestneho zisťovania správca dane vyvodil. Po obdržaní protokolu o výsledkoch zistenia z daňovej kontroly chcel žalobca doplniť chýbajúce informácie a doklady pri daňovej kontrole o vyjadrenie spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., ktorým potvrdila udelenie exkluzivity spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o. na výhradné zastupovanie a zaslala ho žalobcovi aj správcovi dane. Žalovaný tento dôkaz odmietol v napadnutom rozhodnutí s odôvodnením, že nebol adresovaný správcovi dane ale žalobcovi, a že nešlo o vyjadrenia štatutárneho orgánu, čo žalobca považuje za účelovú argumentáciu, pretože spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. poslala tento dokument aj priamo správcovi dane, čo potvrdzuje aj podací lístok zo dňa 23.2.2011 a vzhľadom na termín prerokovania protokolu nebolo možné v takom krátkom čase zabezpečiť podpis iného funkcionára.

K ďalším tvrdeniam žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca uvádza, že nie je pravdou, že nepreukázal akým spôsobom splnil svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy o reklame a propagácii so spoločnosťou SLOV-BIZ s.r.o. zo dňa 27.1.2010. Žalobca preukázateľne zabezpečil reklamu, propagáciu a prezentáciu svojich klientov prostredníctvom obchodného mena/ochrannej známky futbalového klubu FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., a to konkrétne spoločnostiam: BUDAMAR LOGISTICS a.s. Bratislava, MC CARTER a.s. Bratislava, LA-BS s.r.o. Bratislava, JO-STEL, s.r.o. Košice, MBL a.s. Košice, ale aj ďalším. Žalobca uviedol práve týchto klientov z dôvodu, že zmluvy o reklame s týmito subjektami, ktoré preukazujú naplnenie predmetu zmluvy so spoločnosťou SLOV-BIZ s.r.o., mal správca dane pri daňovej kontrole k dispozícii. Jednoznačne to vyplýva zo súpisu kontrolovaných dokladov v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 695/330/11898/2011/Jurí zo dňa 14.2.2011 (str. 3 a 4) . Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca pri daňovej kontrole preukázal dodanie služby aj inak ako faktúrou od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o., a to minimálne zmluvami s vyššie uvedenými subjektami. Žalobca podotýka, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nijako nenaznačil, že má pochybnosti o žalobcom preukázaných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na výkon práva na odpočet dane a ani nevyzval žalobcu na podanie vysvetlenia, svedeckej výpovede, prípadne predloženia ďalších listín. Argumentáciu žalovaného, že správca dane použil pri dokazovaní také prostriedky, ktoré čo najmenej zaťažovali žalobcu, a ktoré mu pri tom umožnili správne vyrubiť a vybrať daň, považuje za zavádzajúcu a absurdnú. Žalobca je toho názoru, že správca dane pri výkone daňovej kontroly bral do úvahy len dôkazy indikujúce porušenia ZoDPH žalobcom a nevykonal na ich základe ďalšie dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali resp. vyvrátili odôvodnenosť jeho podozrení. Podľa názoru žalobcu pri výkone daňovej kontroly neboli čo najúplnejšie zistené všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu, niektoré predložené dôkazy neboli vyhodnotené vôbec

(zmluvy o reklame s klientmi žalobcu) a vykonané dôkazy boli vyhodnotené predčasne, nesprávne a v rozpore so skutočným stavom veci v neprospech žalobcu ako porušenia ZoDPH.

V zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. žalobca požiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by bol pre jeho podnikania likvidačný a ani následný úspech vo veci by už neumožnil návrat do pôvodného stavu.

Na základe uvedených námietok v žalobe navrhol žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.6.2011 a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

V písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2011 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom k žalobným námietkam podal nasledovné vyjadrenie:

(1) Z plnej moci predloženej správcovi dane vyplýva, že plnú moc neudelil daňový subjekt, právnická osoba RB PRODUCTION, s.r.o., ale fyzická osoba, konateľ spoločnosti S.. Q. C.. Keďže z udeleného plnomocenstva nebolo zrejmé, že ho udelila právnická osoba, správca dané túto plnú moc neakceptoval. Na základe takto predloženej plnej moci správca dane považoval za deň prerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly deň určený vo výzve, t .j. 3.3.2011 na základe postupu podľa § 15 ods. 12 posledná veta zákona č. 511/1992 Zb., t. j. ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietol protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. To, že správca dane vedel o tom, že prerokovania protokolu sa zúčastní splnomocnený zástupca ešte neznamená, že správca dane odsúhlasil plnú moc, ktorá mu bola predložená až 3.3.2011 a len vtedy mal správca dane možnosť vyjadriť sa k jej obsahu. Ďalej poukázal na § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého mal žalobca možnosť písomne sa vyjadriť k protokolu o výsledku daňovej kontroly a to do ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Žalobca mal teda možnosť písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly v termíne od 18.2.2011 do 26.2.2011, avšak túto svoju zákonnú možnosť nevyužil. Čiže žalobca nevyužil zákonom dané oprávnenie písomne sa vyjadriť k protokolu, konateľ spoločnosti nesprávne udelil plnú moc pre splnomocneného zástupcu a dôsledky vyplývajúce z takého správania žalobcu nemožno pripísať na ťarchu správcu dane, ktorý postupoval v zmysle § 9 a § 15 ods. 10 a 12 zákona č. 511/1992 Zb..

(2) K druhej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca podal správcovi dane 2 podania. Jedno dňa 7.3.2011, sťažnosť, ktorou poukazoval na nesprávny postup, v dôsledku ktorého mu bolo znemožnené uplatniť pri daňovej kontrole jeho právo prerokovať protokol. Druhé podal dňa 8.3.2011 označené ako Sťažnosť , v ktorej žalobca uviedol, že udelená plná moc pre P.. C. bola zo strany správcu dane posúdená nesprávne a vzhľadom na to žiada o nový termín prerokovania protokolu. Za účelom spresnenia podania bol žalobca predvolaný na Daňový úrad Košice I, pričom konateľ žalobcu pred správcom dane uviedol, že sa opakovane dostaví na daňový úrad a svoje podanie prekvalifikuje alebo väzme späť a z tohto konania bol spísaný úradný záznam č. 695/330/34813/2011/Coll zo dňa 16.3.2011. Žalobca sa na daňový úrad nedostavil ani do 30.3.2011, a preto na jeho podanie zo dňa 7.3.2011 správca dane odpovedal listom č. 695/330/24788/2011Čoll zo dňa 30.3.2011. Následne podal žalobca Opakovanú sťažnosť , v ktorej namietal postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly a nesprávny postup pri vybavení Sťažnosti . Táto bola prešetrená v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

(3) Predmetom Rámcovej zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 27.1.2010 je úprava práv a povinností zmluvných strán za účelom reklamy, propagácie a prezentácie klientov objednávateľa prostredníctvom obchodného mena/ochrannej známky športového futbalového klubu - FC Lokomotíva Košice, v objeme, v rozsahu kvalite a cene dohodnutej medzi zmluvnými stranami. Futbalový klub FC Lokomotíva Košice je výhradne zastúpený dodávateľom SLOV-BIZ s.r.o., ktorý je plne oprávnený tento klub exkluzívne zastupovať. Na základe vyššie uvedenej zmluvy dodávateľ SLOV-BIZ s.r.o. fakturoval spoločnosti RB PRODUCTION s.r.o. služby za zabezpečenie rámcovej zmluvy. Správca dane na základe

výsledkov daňovej kontroly neuznal uplatnené odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom SLOV-BIZ s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal naplnenie predmetu zmluvy, t. j. nepreukázal v čom konkrétne spočívalo poskytnutie zabezpečenia podľa Rámcovej zmluvy dodávateľom SLOV-BIZ s.r.o., nepreukázal akým spôsobom dohodol objem, rozsah, kvalitu a cenu so zmluvným partnerom SLOV - BIZ s.r.o., nepreukázal akým spôsobom splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že prijal službu od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o., čím nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca deklaroval uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu faktúrou od spoločnosti SLOV - BIZ s.r.o., ktorej vierohodnosť a pravdivosť správca dane svojimi zisteniami spochybnil. Správca dane však nevychádzal iba z predloženej faktúry, ale vykonal aj dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť, a či jej neabsentuje materiálny podklad, t. j. preveroval reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia.

Zo skutkových zistení vyplynulo, že spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. neudelila exkluzivitu spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o., a preto zmluva, ktorá bola následne uzavretá medzi spoločnosťou SLOV- BIZ, s.r.o. nemala opodstatnenie, rovnako aj následná fakturácia zo strany spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o.. Spoločnosť SLOV-BIZ, s.r.o. bola ex offo vymazaná z obchodného registra k 3.11.2010, preto správca dane nemohol preveriť skutočnosti týkajúce sa zdaniteľného obchodu medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom priamo v tejto spoločnosti. Táto okolnosť nebola pripísaná na ťarchu žalobcu, ako sa uvádza v žalobe, ale bolo to len konštatovanie zistenej skutočnosti. Z tohto dôvodu sa správca dane zameral na kontrolu dokladov, ktoré predložil žalobca ku kontrole a tiež aj na naplnenie predmetu zmluvy v spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice, ktorá si reklamnú činnosť objednala.

Spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice uzatvorila zmluvu o reklame a propagácii s dodávateľom SLOV-BIZ, s.r.o. dňa 21.12.2009 a podľa článku I bod 1.6 uvedenej zmluvy udelil objednávateľ dodávateľovi exkluzivitu, za ktorej poskytnutie má objednávateľ právo na odmenu vo výške 200 000,- Eur. Avšak šetrením v spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice bolo zistené, že v roku 2010 prenajímala reklamné plochy na štadióne v Nižnej Myšli spoločnosti RB PRODUCTION, s.r.o.. Spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice nemala uzatvorené iné zmluvy týkajúce sa reklamy a propagácie ani neudelila exkluzívne/výhradné zastupovanie za účelom reklamy, propagácie a prezentácie obchodného mena FC LOKOMOTÍVA Košice. Na miestnom zisťovaní bola správcovi dane predložená k nahliadnutiu hlavná kniha za obdobie 1-11 2010, v ktorej nebolo o Zmluve o reklame a propagácii účtované, pohľadávku vo výške 200 000,-eur vyplývajúcu z uvedenej zmluvy spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice neevidovala.

Na rozdiel od zistení správcu dane žalobca tvrdí, že pohľadávku vo výške 200 000,- Eur spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice evidovala do 25.1.2010, kedy ju postúpila spoločnosti Slov Med agency, s.r.o., o čom predkladá interný doklad, výpis z knihy analytickej evidencie. Žalobca ďalej poukazuje na vyjadrenie spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice zo dňa 23.2.2011, v ktorom spoločnosť potvrdila udelenie exkluzivity spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o. na výhradné zastupovanie a ktoré bolo zaslané aj správcovi dane. Tieto žalobcom uvedené námietky však neboli uvedené v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Ak podľa názoru žalobcu došlo k závažným pochybeniam pri zisťovaní skutkového stavu a žalobca mal dôkazy (interný doklad, výpis z hlavnej knihy) , potom to mal uviesť v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Správca dane vychádzajúc z oznámenia FC LOKOMOTÍVA Košice zo dňa 23.2.2011 vykonal opakovane miestne zisťovanie v uvedenej spoločnosti, a to dňa 2.3.2011. Predmetom miestneho zisťovania ako je uvedené na strane 2 zápisnice č. 695/330/16883/2011/Jurí bolo porovnanie fotokópie Zmluvy o reklame a propagácii s originálom a opakované vyžiadanie hlavne knihy za rok 2009 a 2010. Dátum vykonanie miestneho zisťovania a predmet miestneho zisťovania jednoznačne dokazujú, že správca dane s oznámením spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice zo dňa 23.2.2011 zaoberal.

Pri opakovanom miestnom zisťovaní si zamestnanci správcu dane vyžiadali výpis z hlavnej knihy za rok 2009 a 2010. Z predložených výpisov (strana 1) vyplýva, že na účte 311 - Odberatelia, na ktorom sa účtujú pohľadávky z dodávateľsko-odberateľských vzťahov je v roku 2009 evidovaná pohľadávka vo výške 6 842,50 eur. V roku 2010 je na účte 311 evidovaná pohľadávka 2 558,50 eur. Ak by spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice pohľadávku evidovala do 25.1.2010, ako sa tvrdí v žalobe, bolo by to z účtu 311 zrejmé, Výpisy z hlavnej knihy však jednoznačne preukazujú, že o pohľadávke vo výške 200 000,- eur nebolo účtované ani v roku 2009 ani v roku 2010. Interné doklady č. IDOP1001, IDOP1002 z 25.1.2010 žalobca predkladá až v žalobe (žalovanému neboli so žalobou doručené) . K obsahu predložených interných dokladov sa preto žalovaný nemôže vyjadriť. Máme však za to, že tieto doklady boli žalobcom vyhotovené účelovo a dodatočne s cieľom preukázať svoje tvrdenia. V opačnom prípade by tak zásadný

argument z pohľadu žalobcu bol uviedol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Rovnako tvrdenie, že pohľadávka vo výške 200 000,- Eur bola postúpená spoločnosti Slov Med agency, s.r.o. sa uvádza až v žalobe. Ako účelové sa javí aj vyjadrenie spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice, s.r.o. zo dňa 23.2.2011, v ktorom potvrdzuje, že udelila exkluzívne zastupovanie spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o. Bardejov ale účtovná evidencia svedčí o opaku.

Správca dane oznámenie spoločnosti FC LOKOMOTÍVA zo dňa 23.2.2011, napriek tomu, že sa ním fakticky zaoberal ako svedčí zápisnica o miestnom zisťovaní, neuviedol v protokole o daňovej kontrole, pretože protokol o daňovej kontrole bol už vyhotovený a doručený žalobcovi (18.2.2011) . Vyjadrením spoločnosti FC LOKOMOTÍVA Košice sa zoberal žalovaný vo svojom rozhodnutí.

Zmluvy o reklame so spoločnosťami BUDMAR LOGISTICS, a.s. Bratislava, McCARTER, a.s. Bratislava, LA-BS, s.r.o. Bratislava, JO-STEL, s.r.o. Košice, MBL a.s. Košice boli predložené správcovi dane počas daňovej kontroly, čo nie je sporné. Avšak dôkazná hodnota zmlúv a reklame a propagácii vo vzťahu ku kontrolovanej skutočnosti, ktorou je uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o je nulová. Zmluvy uzatvorené s uvedenými spoločnosťami nijako nepreukazujú, že k ich uzatvoreniu došlo na podklade zmluvy, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o. Správca dane vyhotovil fotokópiu zmluvy so spoločnosťou JO-STEL, s.r.o., ktorá bola uzavretá dňa 28.12.2009, teda skôr ako bola uzavretá zmluva so spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o., ktorá bola uzavretá dňa 27.1.2010. Všetky zmluvy tak, ako ich žalobca menuje v žalobe s uvedením dátumu uzatvorenia, boli uzavreté skôr ako žalobca uzavrel zmluvu so spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o. Z tohto dôvodu sa správca dane reklamnými zmluvami s vyššie uvedenými obchodnými spoločnosťami osobitne nezaoberal. V tejto súvislosti žalovaný opakovane poukazuje na to, že v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca neargumentoval zmluvami so spoločnosťami BUMAR LOGISTICS, a.s. Bratislava, McCARTER, a.s. Bratislava, LA-BS, s.r.o. Bratislava, JO-STEL, s.r.o. Košice, MBL, a.s. Košice a neuvádzal ich ako rozhodný dôkaz na preukázanie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o.

Žalobca ďalej v žalobe uvádza pre žalovaného neznámy dokument III. liga jarná časť 2010 - vyhodnotenie. Tento dokument nebol predložený ani počas daňovej kontroly, ani k odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru, preto sa k jeho obsahu nie je možné vyjadriť. Z doteraz uvedeného je však zrejmé, že žalobca si počas daňovej kontroly nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) a e) zákona č. 511/1992 Zb. V zmysle citovaných ustanovení zákona kontrolovaný daňový subjekt má povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Správca dane postupoval v daňovej kontrole v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, poskytol mu príležitosť na splnenie dôkaznej povinnosti. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov ku kontrole a v zmysle už citovaného ust. § 15 ods. 6 písm. d) a e) zákona č. 511/1992 Zb. bol povinný predložiť všetky dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.) . Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) . Správca dane rozhoduje o tom, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a prípadne aké ďalšie dôkazy je potrebné vykonať. Za situácie, kedy bolo správcom dane zistené, že spoločnosť FC LOKOMOTÍVA Košice neudelila exkluzivitu spoločnosti SLOV-BIZ, s.r.o. neevidovala pohľadávku vo výške 200 000,- eur a žalobca sám napriek svojej zákonnej povinnosti nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, nie je možné očakávať, že správca dane prevezme iniciatívu hľadať dôkazy, ktoré by preukázali tvrdenia žalobcu. Zo zamerania daňovej kontroly bolo zrejmé, čo je jej predmetom, z čoho logicky vyplýva, aké skutočnosti má žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt preukázať. Nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.

Žalobca až v podanej žalobe predložil niektoré dôkazy (interné doklady, výpis z knihy analytickej evidencie, vyhodnotenie RP PRODUCTION - III. liga jarná časť 2010) , ktoré sú podľa názoru žalovaného vyhotovené dodatočne. Poukazuje na zmluvy s obchodnými spoločnosťami BUDMAR LOGISTICS, a.s. Bratislava, McCARTER, a.s. Bratislava, LA-BS, s.r.o. Bratislava, JO-STEL, s.r.o. Košice, MBL a.s. Košice, ktoré boli uzatvorené skôr ako zmluva so spoločnosťou SLOV-BIZ, s.r.o., a o ktorých sa v

odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru nezmienil. O postúpení pohľadávky vo výške 200 000,- eur na spoločnosť Slov Med agency, s.r.o. sa žalobca zmieňuje až v žalobe. V súvislosti so spoločnosťami RB PRODUCTION, s.r.o. Slov Med agency, s.r.o., FC LOKOMOTÍVA Košice žalovaný poukazuje na to, že všetky spoločnosti majú sídlo na Čermeľskej ceste 3, Košice.

Pripomíname, že z obchodného registra bola vymazaná aj spoločnosť SLOV-BIZ, s.r.o. Tieto skutočnosti sťažujú postup správcu dane pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Spôsob akým žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt postupoval pri plnení svojej dôkaznej povinnosti, fakt, že z jeho pohľadu rozhodné dôkazy predkladá až v žalobe, skutočnosť, že obchodné spoločnosti, ktoré boli v obchodnom prípade (realizácia reklamy pre FC LOKOMOTÍVA Košice) zainteresované, sú už vymazané z obchodného registra, indikujú možné podvodné správanie uvedených spoločností. V tej súvislosti uvádzame, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá na základe žiadosti DR SR, pracovisko Košice.

V závere vyjadrenia žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.6.2011 bolo predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania na Ministerstve financií SR, ktoré dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O.s.p.) , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

V § 2 ods. 1 až 8 zákona č. 511/1992 Zb. sú upravené tieto základné zásady daňového konania: (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. (5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 9 zákona č. 511/1992 Zb. fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.

Podľa § 15 ods. 6 cit. zákona (6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3) .

O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Z. z.)

Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. (§ 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Z. z.)

Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Z. z., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Námietky žalobcu vznesené proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.6.2011 považuje súd s výnimkou prvej za nedôvodné.

Vo vzťahu k prvej zo žalobných námietok poukazujúcej na nesprávnosť postupu správcu dane v súvislosti s neakceptovaním splnomocnenia daného konateľom žalobcu P.. Š.R. C. na vykonávanie všetkých právnych úkonov súvisiacich so zastupovaním pred orgánmi štátnej správy, Daňovým úradom Košice I k prerokovaniu protokolu č. 695/330/11898/2011/Juri zo dňa 14.02.2011 o výsledku zistenia z daňovej kontroly a prevzatia všetkých dokladov, ktoré sa uskutoční dňa 03.03.2011 na Daňovom úrade Košice I súd uvádza, že postup prvostupňového správneho orgánu ako správcu dane - neuznanie uvedeného plnomocenstva súd vyhodnotil ako formalistický prístup, nerešpektujúci obsah právneho úkonu. Z obsahu plnomocenstva s úradne overeným podpisom konateľa žalobcu z 23.02.2011 totiž nesporne vyplýva, že splnomocnenie na zastupovanie na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly určeného na deň 03.03.2011 splnomocnil Q. C. ďalšiu fyzickú osobu ako konateľ spoločnosti RB PRODUCTION s.r.o. (žalobcu) , a že konal teda pri udelení plnomocenstva za žalobcu. Zároveň však k danej žalobnej námietke súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 250i ods. 3 O. s. p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daná procesnoprávna vada v postupe správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru súdu nemala žiadny právny dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 13.6.2011 a tiež rozhodnutia správcu dane zo 04.03.2011, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že protokol o výsledkoch daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010, ktorý bol následne podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci prevzal konateľ žalobcu osobne dňa 18.2.2011. V súlade s ustanovením § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal povinnosť predložiť v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa ods. 10 druhej vety, t.j. do 8 dní od doručenia protokolu. Na neskôr predložené podklady nebolo povinnosťou správcu dane prihliadnuť. Keďže žalobca v danej zákonom stanovenej lehote nepredložil správcovi dane žiadne námietky voči obsahu protokolu, samotný právny akt prerokovania protokolu nemohol mať z pohľadu súdu v preskúmavanej právnej veci zásadný právny význam pre obsah rozhodnutí daňových orgánov v merite veci.

Druhá zo žalobných námietok (nedostatky v konaní o sťažnosti žalobcu týkajúcej sa neuznania plnomocenstva správcom dane na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole) právne súvisí s označenou prvou námietkou a súd k jej obsahu zastáva rovnakú právnu argumentáciu poukazujúcu na ustanovenie § 250i ods. 3 O. s. p. K danej právnej výhrade žalobcu súd teda ďalej uvádza, že ide o samostatné konanie podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, pričom povinnosťou súdu je najmä skúmať, či obsah a výsledky takéhoto konania o sťažnosti žalobcu mali resp. mohli mať relevantný právny význam z pohľadu posudzovania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na zásadné zistenia správcu dane o nepreukázaní zdaniteľného plnenia žalobcom, ktoré bolo predmetom fakturácie od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o. Bardejov s dátumom dodania služby 31.05.2010, nemalo ani konanie o sťažnosti žalobcu zo 07.03.2011 právny potenciál ovplyvniť výsledky zistení správcu dane pri daňovej kontrole a neunesenie dôkazného bremena žalobcu ako daňového subjektu. Súd navyše zistil, že je v súlade s obsahom administratívneho spisu konštatovanie žalovaného, že žalobca sa nedostavil po spísaní úradného záznamu č. 695/330/34813/2011/Čoll zo 16.03.2011 napriek prísľubu k správcovi dane na upresnenie obsahu svojej sťažnosti, na základe čoho bola aj jeho opakovaná sťažnosť vybavená podľa zákona č. 9/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov ako neopodstatnená.

Zásadnou žalobnou námietkou vyplývajúcou z obsahu žaloby z 8. 8. 2011 je tvrdenie žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu týkajúceho sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobie (DPH za máj 2010) . Súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa v súlade s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 13.6.2011, ako aj obsahom písomného vyjadrenia žalovaného z 26.09.2011 k obsahu žaloby uvádza, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní reálnosti zdaniteľného plnenia, ktoré bolo obsahom fakturácie vo faktúre č. DF 301 000 74 od spoločnosti SLOV-BIZ s.r.o. Bardejov s dátumom dodania služby 31.05.2010. Preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú podľa názoru súdu v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej kontroly doplneného o dôkazy získané správcom dane v priebehu vyrubovacieho konania.

S poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je totiž potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) , § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich splnenie nie je možné odpustiť. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/19/2011 z 23.11.2011) .

V súvislosti s danými závermi súd poukazuje aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozsudkoch sp. zn. 4 Sžf/4/2011 z 15.3.2011, 4 Sžf/20/2011 z 31.5.2011 a 6 Sžf/4/2011 z 23.11.2011.

V nadväznosti na jednoznačné právne požiadavky pre možnosť odpočítania DPH vyplývajúce z hore citovaných zákonných ustanovení a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 13.06.2011 uvádza, že žalobca nepreukázal v priebehu daňového konania, v čom konkrétne spočívalo poskytnutie zabezpečenie podľa Rámcovej zmluvy dodávateľom SLOV - BIZ, s.r.o. v zdaňovacom období máj 2010 z hľadiska objemu, rozsahu, kvality a ceny dodaných služieb zmluvným partnerom žalobcu (SLOV - BIZ, s.r.o.) a ďalšie rozhodujúce skutočnosti pre uznanie nároky na odpočítanie DPH.

Pokiaľ žalobca vytýkal správcovi dane, že vykonával dokazovanie v preskúmavanej právnej veci aj v rámci tzv. vyrubovacieho konania, t.j. po ukončení daňovej kontroly a prerokovaní protokolu o daňovej kontrole, súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Rozsah a vedenie dokazovania je teda vecou správcu dane, pričom správca dane prihliada na skutočnosti súvisiace so splnením, resp. nesplnením dôkaznej povinnosti daňovým subjektom a je jeho procesným oprávnením vykonať aj dôkazy z vlastnej iniciatívy. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR pritom vyplýva, že dokazovanie je obsahovou náplňou daňovej kontroly a hodnotenie dôkazov prioritnou súčasťou vyrubovacieho konania, čo však nebráni tomu, aby správca dane aj v rámci vyrubovacieho konania vykonal dôkazy na zistenie, resp. ozrejmenie si skutočností nevyhnutných pre meritórne rozhodnutie vo veci.

K obsahu prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 16.02.2012, v ktorom poukázala na nejasnosti, resp. nezrovnalosti ohľadom začatia daňovej kontroly u žalobcu v reakcii na anonymné žiadosti o vykonanie daňovej kontroly súd uvádza, že dané skutočnosti (dôvody začatia daňovej kontroly u žalobcu, súvis s daňovou kontrolou za iné zdaňovacie obdobia a trestnými oznámeniami, resp. podnetmi na vykonanie daňovej kontroly atď.) nemajú žiaden právny význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v preskúmavanej právnej veci. Súd pritom považuje za potrebné uviesť, reagujúc aj na ďalšie konkrétne konštatovania v žalobe a v prednese právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom 16.2.2012, že povinnosťou správneho súdu v odôvodnení rozsudku je dať zásadné právne odpovede na kľúčové právne otázky vyplývajúce z obsahu žaloby. Súd nie je pritom povinný reagovať na všetky tvrdenia uvedené v žalobe alebo vznesené účastníkmi konania v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, ktorých právne hodnotenie nemôže mať žiaden zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci. Dané konštatovanie súdu je právne podopreté aj ústavne - právnou judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05) .

Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.