KSKE 6 S 90/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/90/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200734 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200734.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne Y. M., bývajúcej v N., Y. Č.. X, zastúpenej Mgr. Janou Krakovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Čajakova č. 1, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 14. júna 2011 č. 36206-2/2011-BA, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 14. júna 2011 č. 36206-2/2011- BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky N. z 28.03.2011 č. 7059-9/2011-KEM a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v sume 198,30 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka N. z 28.03.2011 č. 7059-9/20112-KEM vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200,-- eur v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10.05.2000 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka N. potvrdil.

Žalobkyňa žalobou zo 17.08.2011 sa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky N. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že hodnotu jedného bodu žalovaný určil podľa § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Počet bodov určila vo výške 100 keď na jej príklad aplikovala § 5 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., t.j. z počtu bodov 400 odpočítala 300 bodov, čo predstavovalo 18.000,-- Sk, a táto suma bola žalobkyni vyplatená dňa 30.04.2008. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. priznala náhradu za 1 bod podľa § 7 ods.1 tejto vyhlášky sumu 60,-- Sk.

Žalovaná v žalobe uviedla, že závery žalovaného uvedené v rozhodnutí sú v rozpore so zákonom. Namietala nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov v rozhodnutí, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávnej aplikácie ustanovenia § 11 zákona č. 437/2004 účinného od 01.08.2004. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správne jej mala byť priznaná náhrada za jeden bod v takej výške, ktorá sa na jej osobu vzťahuje v čase, keď jej bolo priznané poškodenie zdravia ustálené ako progresia. Ďalej tvrdila, že ak došlo k zmene právneho predpisu upravujúcemu odškodnenie za pracovný úraz alebo chorobu z povolania, jej zdravotný stav mal byť už posudzovaný

podľa tohto nového predpisu, a nie podľa vyhlášky č. 32/1965, ako to nesprávne aplikoval žalovaný. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2000 sp. zn. 4Cdo/98/2010, ktorý rieši otázku nepravej retroaktivity, ktorá sa vzťahuje aj na preskúmavaný prípad, pretože pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/23/2008 a judikát R68/2003. Žalobkyňa nepovažovala za správnu právnu argumentáciu žalovaného, pretože meritórny čas hodnotenia progresie žalobkyne a súčasného určenia peňažnej hodnoty za jeden bod podľa lekárskeho posudku za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné spájať so slovom ustálený zdravotný stav, ktorý u nej nemohol nastať skôr ako posudok z roku 2010 potvrdil progresiu, a súčasne rozhodol o priznaní príslušnej hodnoty bodov. Opierajúc sa o vývoj súdnej praxe v analogických prípadoch trvala na tom, že znenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie sa bude posudzovať podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v roku 2007, teda v čase prvého bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktoré jej bolo priznaných 18.000,-- Sk podľa zrušenej vyhlášky č. 32/1965 Zb., bolo podľa zákona č. 437/2004 Z.z. bodové rozpätie od 240 - 1000 bodov. V roku 2007 mala priznaných 300 bodov a v roku 2010 ďalších 100 bodov, spolu teda 400 bodov, ktoré ale z formálneho hľadiska boli klinikou pracovného lekárstva nesprávne vypísané na starom tlačive, čo je v rozpore s § 16 ods.1 písm.c) zákona č. 576/2004 Z.z. V záujme objektívneho posúdenia zdravotného stavu a bodového hodnotenia navrhla, aby súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chorôb z povolania. V prípade úspechu si žalobkyňa uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedla, že na základe žiadosti o priznanie úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa, pobočka N. vydala dňa 28. marca 2011 rozhodnutie č. 7059-9/2011-KEM, ktorým priznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200,-- eur v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 10. mája 2000. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na to, že pri poslednom vyšetrení hospitalizáciou na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v N. v júli a v auguste 2010 jej bola zistená progresia klinického nálezu, ako je to uvedené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20. októbra 2010. Z posudku vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil v roku 2010, kedy hodnota bodu bola podstatne vyššia ako v roku 2000, kedy jej bola zistená choroba z povolania. Z toho dôvodu nesúhlasila s priznanou hodnotou bodov v sume 200,-- eur (100 bodov x 2,-- eura) a žiadala o priznanie hodnoty bodu, ktorý jej patrí za progresiu zdravia v roku 2010, a nie spred mnohých rokov, pretože sa nehodnotil starý stav, ale zdravotné ťažkosti ktoré má doteraz. Žalovaná po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a priloženej dokumentácie dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky N.Š. bol správny, a preto žalobou napadnutým rozhodnutím toto rozhodnutie potvrdila v celom rozsahu a odvolanie žalobkyne zamietla.

V dôvodoch rozhodnutia konštatovala, že zo spisového materiálu - hlásenia choroby z povolania za mesiac júl 2000 vyplýva, že u žalobkyne bola zistená choroba z povolania dňa 10. mája 2000 - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov, končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia. V čase zistenia choroby z povolania žalobkyňa pracovala ako žeriavnička vo O. R. X. W., M..L..T.. N..

Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky N. z 25. apríla 2007 č. 300-1512/2007 bola žalobkyni vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia v počte bodov 300, v sume 18.000,-- Sk. Ďalším rozhodnutím z 20. marca 2008 č. 300-1604/2008 Sociálna poisťovňa, pobočka N. rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. mája 2000 v sume 18.000,-- Sk na základe bodového ohodnotenia v počte bodov 300. V danom prípade išlo o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % v súlade s ustanovením § 6 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej v čase zistenia choroby z povolania.

V roku 2010 podala žalobkyňa žiadosť o priznanie úrazovej dávky, a súčasťou jej žiadosti bol posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 20. októbra 2010, v zmysle ktorého kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v N. dňa 20. októbra 2010 po prešetrení zdravotného stavu žalobkyne s prihliadnutím na vývin ochorenia hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 107 tabuľky č. IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. počtom bodov 400. Zo záveru posudku vyplynulo, že pri poslednom vyšetrení žalobkyne hospitalizáciou na KPL a KT v N. v júli a v auguste 2010 bola u žalobkyne zistená progresia klinického nálezu v zmysle progresie radiálnej a pretrvávanie ulnárnej epikondylitídy obojstranne, progresie humeroskapulárnej periartritídy v zmysle impigement syndrómu II. stupňa. Diagnóza bola verifikovaná aj zrealizovaným ortopedickým RTG vyšetrením, trojfázovou scintigrafiou lakťov a ramien a USG vyšetrením ramien.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky N. vykonal kontrolu bodového ohodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 15. marca 2011 a zistil, že posudok bol vystavený správne. Stotožnil sa s priznanou hornou hranicou bodového rozpätia položky č. 107 prílohy č. 1 časť IV. (150 - 400 bodov) , t.j. s bodovým ohodnotením v počte bodov 400.

Sociálna poisťovňa, pobočka N. rozhodnutím z 28. marca 2011 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200,-- eur, ktorú určila ako súčin počtu bodov 100 a sumy 2,-- eur za 1 bod. Počet bodov určila vo výške 100, keď aplikovala § 5 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., t.j. z počtu bodov 400 odpočítala 300 bodov (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 300, čo predstavuje 18.000,-- Sk, ktorá bola vyplatená žalobkyni dňa 30. apríla 2008) , pretože podľa § 5 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (resp. § 7 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z.) sa odpočíta z bodového ohodnotenia bodové ohodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.

Hodnotu jedného bodu pobočka Sociálnej poisťovne určila podľa § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri aplikácii § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne, a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že choroba z povolania bola žalobkyni zistená dňa 10. mája 2000, a preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je možné určiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa tohto zákona. Hodnota jedného bodu bola určená správne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z. v súlade s právnou úpravou.

K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne neustanovuje inak. Zákon č. 437/2004 Z.z. nemá ustanovenie, ktoré by umožňovalo jeho spätnú účinnosť, t.j. v danom prípade jeho aplikáciu na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku zistenej choroby z povolania, ktorá jej bola zistená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zo znenia § 11 ods.1 tohto zákona nevyplýva žiadna výnimka, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia by sa mala posudzovať podľa tohto zákona. Podľa názoru žalovaného ak by zákonodarca chcel, aby náhrada za sťaženie spoločenského uplatňovania sa posudzovala podľa zákona č. 437/2004 Z.z., potom by takéto vymedzenie v tomto zákone jednoznačne uviedol.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky N. vo výsledku kontroly bodového ohodnotenia sa stotožnil, pokiaľ ide o počet bodov, s posudkom predloženým žalobkyňou. Ak žalobkyňa s posudkom nesúhlasila, mala možnosť podľa poučenia napadnúť ho odvolaním s poukazom na dôvody uvedené v žalobe. Možno dôvodne predpokladať, že sa s ním žalobkyňa stotožnila, keď ho predložila ako dôkaz k svojej žiadosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 16 ods.1 písm.c) zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý neuplatnil z hľadiska formálneho obsah tlačiva posudku, ale ustanovuje jeho zmysel a význam.

Žalovaný nepovažoval návrh žalobkyne na ustanovenie znalca za opodstatnený vzhľadom na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2003 č.k. 1So/9/2003 posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia.

Počet priznaných bodov v kontrole bodového ohodnotenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka N. a v posudku predloženom žalobkyňou je totožný podobne ako závery hodnotenia. V konaní, okrem ničím nepodloženého tvrdenia žalobkyne, nebolo preukázané neobjektívne zistenie skutkového stavu veci a neobjektívne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Tieto skutočnosti žalobkyňa v konaní nenamietala a nepovažovala za nutné vykonať ďalší dôkaz a ani nepožiadala znalca o vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný sa nestotožnil s právnym záverom, že rozhodnutie napadnuté žalobou bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd podľa § 247 a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľke bola zistená choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN LP, Rastislavova č. 43, Košice určila dátum zistenia choroby z povolania dňom 10. mája 2000.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky N. z 25. apríla 2007 č. 300-1512/2007 pobočka rozhodla, že žalobkyňa má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku spomínanej choroby z povolania, ktorá sa jej priznala v sume 18.000,-- Sk podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené príslušným ošetrujúcim lekárom na 300 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 60,-- Sk za 1 bod podľa platných predpisov.

Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14. novembra 2007 zamestnávateľ súhlasil so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % v súlade s § 6 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej v čase zistenia choroby z povolania a pobočka Sociálnej poisťovne, N. rozhodnutím z 20. marca 2008 č. 300-1604/2008 rozhodla, že žalobkyňa má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. mája 2000 v sume 18.000,-- Sk.

Žalobkyňa žiadosťou doručenou pobočke Sociálnej poisťovne, N. dňa 22.10.2010 žiadala o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku vyhotoveného lekármi kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie dňa 20.10.2010, ktorí pri hospitalizačnom vyšetrení žalobkyne v júli a v auguste 2010 zistili progresiu klinického nálezu. S prihliadnutím na vývin ochorenia hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 107 tabuľky č. IV. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov počtom bodov 400.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N. vykonal kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania za účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v posudku z 15. marca 2011 konštatoval, že vystavený posudok je správny. Na základe týchto podkladov bolo vydané rozhodnutie Sociálnou poisťovňou, pobočkou N. z 28. marca 2011 č. 7059-9/2011-KEM, podľa ktorého má žalobkyňa nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. mája 2000 v sume 200,-- eur určenej podľa § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 zákona č. 437/2004 Z.z.

Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s priznanou hodnotou bodov v sume 200,-- eur a žiada o priznanie hodnoty bodu, ktorá jej patrí za progresiu zdravia v roku

2010, a nie spred mnohých rokov, pretože sa nehodnotil starý stav, ale jej zdravotné ťažkosti, ktoré má v súčasnosti.

Žalovaný rozhodnutím zo 14. júna 2011 č. 36206-2/2011-BA odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne N. potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako vyjadrenie v podanej žalobe.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni bolo podrobne poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď jej vznikol nárok na túto náhradu.

Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje:

a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

b) vybavovanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len lekársky posudok ) a jeho náležitosti,

c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

V osobitných ustanoveniach zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2) , upravuje náhradu za bolesť (§ 3) , náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4) , výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5) , lekársky posudok (§ 7) , zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) , zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10) .

Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods.1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa počtu bodov stanovených v doterajších predpisov, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010 č.k. 9Sžso/18/2009.

Krajský súd tiež poukazuje na právnu vetu publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2010, ktorá znie: pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo publikované v záujme zjednotenia súdnej praxe, a preto sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť určená podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. účinného v čase vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Súd však nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku, že aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa malo vykonať podľa tohto zákona. Rovnako ani doplnenie dokazovania znaleckým posudkom nepovažoval súd za potrebné, pretože v danom prípade ide o riešenie právneho problémy, v ktorom sa znalec v posudku nie je oprávnený

vyjadrovať. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky N., pretože obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods.7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Žalobkyňa mala v konaní sčasti úspech, preto jej súd priznal právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Náhrada trov spočíva v úkonoch právneho zastúpenia, a to prevzatie a príprava á 123,50 a režijný paušál 7,41, podanie žaloby dňa 17.08.2011 á 123,50 a režijný paušál 7,41, podanie žaloby dňa 17.08.2011 á 123,50 a režijný paušál 7,41, účasť na pojednávaní dňa 16.02.2012 á 127,16 eur a režijný paušál 7,63 eur, spolu 396,61, z toho 50 % je 198,30 eur. Súd nepriznal uplatnenú náhradu za podanie vyjadrenia 11.10.2011, pretože toto vyjadrenie od právneho zástupcu žalobkyne súd nežiadal. Náhradu trov právneho zastúpenia v sume 198,30 eur je žalovaný povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.