KSKE 6 Sp 22/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201142 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201142.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľov: B. F., O.. XX.XX.XXXX, štátny občan R. C. E., U. F., O.. XX.XX.XXXX, Š. D. R. C. E. a E. F., O.. XX.XX.XXXX, štátna občianka R. C. E., všetci (t.č. miesto pobytu Ú. P. K. P. N. F. - netreba písať?) , zastúpení: JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo námestie č.5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Ubľa, Ubľa, o preskúmanie rozhodnutí odporcu pod č. č.p. PPZ-HCP-SO14-P-037/2012 zo dňa 10.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutia odporcu pod č.PPZ-HCP-SO14-P-037/2012 zo dňa 10.9.2012 podľa ust. § 250j ods.2 písm.c/, d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutými rozhodnutiami, vydanými pod č. PPZ-HCP-SO14-P-037/2012 zo dňa 10.9.2012 odporca vo veci navrhovateľov rozhodol tak, že zaistil navrhovateľov podľa § 88 ods.1 písm.d/ zák.č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, s odkazom na ust. § 88 ods.5 zákona o pobyte cudzincov. Uvedených navrhovateľov zaistil na dobu 90-tich dní a umiestnil ich do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v F..

V dôvodoch týchto rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovatelia boli dňa 9.9.2012 o 17.25 hod. kontrolovaní hliadkou OHK PZ Ubľa v lesnom poraste, cca 200m vo vnútrozemí od HZ 103-107, v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, kataster obce Ubľa, okres Snina.

Vyššie menovaní navrhovatelia do zápisnice o vyjadrení účastníka uviedli, že nežiadajú o azyl, ale chcú sa dostať do Nemecka. Vzhľadom na to, že vyššie menovaní zaistenci nemali u seba žiadne cestovné doklady, bolo rozhodnuté o ich zaistení s poukazom aj na § 82 ods.1 písm.h/ zákona o pobyte cudzincov na dobu 90-tich dní.

Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení.

V opravnom prostriedku navrhovatelia namietali neefektívnosť a účelnosť zaistenia a vyhostiteľnosť. Odporca rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľov, čo však automaticky neznamená aj oprávnenie zaistiť navrhovateľov. Poukázanie na existujúce rozhodnutie o administratívnom vyhostení

a určení zákazu vstupu na odôvodnenie zaistenia nepostačuje, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry slovenských súdov. Skutočná potreba tohto zásahu musí byť v rozhodnutí o zaistení odôvodnená, teda musí byť odôvodnené, prečo nebolo možné výkon trestu vyhostenia realizovať za pobytu účastníka konania na slobode. Poukázal tiež na článok 15 ods.1 Smernice 2008/115/ES o spoločných normách a postupov členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Odporca v rozhodnutí nezdôvodnil riziko úteku. Pokiaľ ide o výšku obmedzenia osobnej slobody, odporca v rozhodnutí ju nezdôvodnil. Chýba úvaha nielen o účelnosti a efektívnosti zaistenia, ale aj o vyhostiteľnosti navrhovateľov, pričom obe tieto úvahy požaduje judikatúra Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 9Sža/23/2010 zo dňa 27.4.2011) . V ďalšom poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave, KS TT, 38Sp/3/2012 zo dňa 20.1.2012. V rozhodnutí sa odporca mal zaoberať aj s prekážkami administratívneho vyhostenia. Uvedené dôvody v napadnutom rozhodnutí absentujú. Slovenská republika v období od 1.1.2012 do 31.8.2012 poskytla doplnkovú ochranu 25 žiadateľom o azyl z Afganistanu, čo je druhá najpočetnejšia skupina žiadateľov o azyl, po Somálčanoch. (Dôkaz: prehľad žiadateľov o azyl I. stupňové rozhodnutia od 1.1.2012 do 31.8.2012) .

V napadnutom rozhodnutí odporca nezdôvodnil, prečo sa rozhodol nevyužiť menej prísne donucovacie opatrenie, ktoré predpokladá § 89 zákona o pobyte cudzincov, citujúc uvedené ust. zákona. V neposlednom rade navrhovatelia poukazujú na absenciu odôvodnenia, stanovenia lehoty zaistenia, ktorá bola uvedená vo výroku napadnutého rozhodnutia, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trnave k sp.zn.: 38Sp/15/2011 zo dňa 29.11.2011.

V tejto súvislosti uvádza, aké úkony bude vykonávať správny orgán na realizáciu vyhostenia. V nadväznosti na to mal sa správny orgán vysporiadať aj s otázkou, do ktorej krajiny bude navrhovateľ vyhostený. Pokiaľ ide o ust. § 88 ods.5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovatelia poukazujú na to, že v tomto ustanovení sa hovorí o umiestnení zaisteného cudzinca do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, ale toto ustanovenie nemá vzťah k príslušnosti správneho orgánu konať v tejto veci. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na ust. § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia navrhuje všetky rozhodnutia vyššie menované zrušiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že nebol daný dôvod na potvrdenie vyššie uvedených rozhodnutí, preto rozhodnutia odporcu súd s poukazom na ust. § 250j ods.2 písm.c/, d/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Predmetom preskúmania napadnutých rozhodnutí odporcu, vydané dňa 10.9.2012, ktoré sa týkali rozhodnutia o zaistení, po ich napadnutí opravným prostriedkom, bolo úlohou súdu skúmať, či vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Podľa ust. § 88 ods.1 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny:

a/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods.1, ak:

1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,

b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

c/ na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, alebo

d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky, alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 88 ods.4 citovaného zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však až 6 mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia absentovali údaje o tom, podľa akého zákonného ustanovenia správny orgán konal, keď zaistil navrhovateľov za účelom administratívneho vyhostenia, napríklad podľa § 77 ods.1 cit. zákona, podľa ktorého ak sa vykonáva administratívne vyhostenie, je potrebné opustiť územie Slovenskej republiky, avšak s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho príjme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt.

Súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré navrhovatelia uviedli v opravnom prostriedku, že v rozhodnutiach odporcu absentujú základné dôvody, na základe ktorých by mal správny orgán odôvodniť svoje rozhodnutie v rozsahu, ktoré ustanovuje § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov. V rozhodnutiach odporcu bolo nepostačujúce uviesť iba to, že navrhovatelia mali neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, ale bolo potrebné uviesť najmä to, prečo správny orgán zaistil navrhovateľov a súčasne uviesť hranicu, do ktorej toto zaistenie má trvať. V rozhodnutiach odporcu absentuje zdôvodnenie dĺžky doby zaistenia, ako aj právny dôvod zaistenia, preto z uvedeného pohľadu súd považuje rozhodnutia odporcu za nedostatočne odôvodnené a súčasne aj nepreskúmateľné.

Podľa ust. § 250q ods.2 prvá veta O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutia odporcu a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom sa nepriznalo právo na náhradu trov konania z toho dôvodu, že aj keď boli navrhovatelia zastúpení advokátom, advokát nepredložil súdu vyúčtovanie v lehote do 3 dní podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p..

Podľa ust. § 151 ods.2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.