KSKE 7 CoE 119/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/119/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907206382 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7907206382.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného O. I. a.s., J. XX, S., IČO: 35 776 005, proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, S., o vymoženie 219,47 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 6Er 75/2007-24 zo dňa 17.08.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. EX 2100/2007 a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 61,30 Eur do 15 dní od doručenia uznesenia. Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Spoločnej zdravotnej poisťovne, pobočka Košice č. 04-80/01317-9 zo dňa 04.11.2004. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 18.05.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 14.02.2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) , § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 61,30 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška) . Za 14 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 krát zisťovanie majetku povinného, zisťovanie bydliska povinného, 8 krát zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného) priznal paušálnu odmenu á 3,32 Eur t. j. v sume 46,48 Eur. Za 2 začaté hod. účelne vynaložené na výkon exekúcie (výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti - 30 min., vypracovanie správy o stave exekučného konania pre oprávneného - 45 min.) priznal časovú odmenu á 6,64 Eur t.j. v sume 13,28 Eur. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 9,51 Eur. Súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) len odmenu súdneho exekútora t.j. o sumu 11,95 Eur.

Súdnemu exekútorovi súd nepriznal paušálnu odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného zo dňa 05.10.2010, pretože z úradného záznamu nevyplýva akým spôsobom bolo prevedené osobné šetrenie majetku povinného. Súdny exekútor oznámil, že povinný čiastočne uhradil trovy exekúcie vo výške 19,92 Eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného, pričom z jeho správy o stave exekučného konania vyplýva, že povinný má trvalý pobyt v obci Q. a údajne pracuje v Českej republike. Povinný je teda zárobkovo činný, preto nemožno hovoriť o nemajetnosti povinného. Navyše povinný je v produktívnom veku a nie je vylúčená zmena jeho majetkových pomerov. Zastavením exekúcie by mohlo dôjsť k premlčaniu práva oprávneného a tým k zmareniu úspešného vymáhania predmetnej pohľadávky. Nesúhlasil ani s výškou trov exekúcie, na ktorých úhradu bol súdom zaviazaný. Úkon - vypracovanie správy o stave exekučného konania je podľa názoru oprávneného potrebné považovať za administratívny úkon. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Súdny exekútor vo vyjadrení k doručenému odvolaniu oprávneného uviedol že majetkové pomery povinného boli šetrené dôkladne, pričom nebol zistený žiaden majetok povinného. Ďalšie vykonávanie úkonov by bolo nehospodárne a neúčelné a smerovalo by len k zvýšeniu trov exekúcie. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 02.05.2007 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Spoločnej zdravotnej poisťovne č. 04-80/01317-9 zo dňa 04.11.2004 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 14.12.2004. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 18.05.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 14.02.2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Preskúmaním obsahu spisu a obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 154 ods. 1 O.s.p.) . Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho

majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie) . Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007 a počas 4 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z exekučného spisu, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii Sociálnej poisťovne ani v registri daňového úradu. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trebišove tiež vyplýva, že povinný nepoberá dávku v hmotnej núdzi, príspevky k dávke a nie sú mu vyplácané ani žiadne štátne sociálne dávky a iné peňažné príspevky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor upovedomil oprávneného o stave exekučného konania správou zo dňa 14.02.2011, na ktorú oprávnený nijakým spôsobom nereagoval, pričom nenavrhol, ktoré ďalšie úkony majú byť na zistenie majetku povinného vykonané.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou trov exekúcie, na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal priznanie časovej odmeny za úkon- vypracovanie správy o stave exekučného konania pre oprávneného. Odvolací súd zastáva názor, že uvedený úkon je potrebné považovať za exekučnú činnosť, pretože súdny exekútor oprávneného oboznámil s tým, že jeho pohľadávka je nevymožiteľná z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom exekúcie, pričom v tejto správe špecifikoval všetky šetrenia, ktoré vykonal za účelom zistenia majetkových a osobných pomerov povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie predložený nebol. (ust. § 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.