KSKE 7 CoE 125/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/125/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211222672 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211222672.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného B. W. so sídlom v A., pobočky K., H. N. Č.. X, K. proti povinnému J. K., bývajúcemu na ul. W. XX M. K., IČO: 10 779 906, o vymoženie 23,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/2193/2011-9 zo dňa 12.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od doručenia uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.08.2011 domáhal voči povinnému vymoženia sumy 23,04 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.k. U.-U.-X. zo dňa 07.06.2011. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 19.08.2011.

Následne súd citoval ust. § 57 ods.1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný uhradil svoju pohľadávku pred začatím exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 203 ods.1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal oprávneného na ich úhradu, pretože tento podal návrh na vykonanie exekúcie predčasne, čím zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie 39,83 Eur v súlade s ustanovením § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Súdnemu exekútorovi priznal minimálnu zákonnú odmenu 33,19 Eur v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, ktorú zvýšil o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) t.j. o sumu 6,64 Eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zastavení exekúcie a proti výroku o trovách exekúcie oprávnený odvolanie. Namietal, že oprávnený nepodal žiaden návrh na zastavenie exekúcie. Oznámenie súdnemu exekútorovi, že pohľadávka oprávneného bola povinným uhradená v plnej výške,

nie je možné považovať za využitie dispozičného oprávnenia oprávneného a podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Poukázal na ust. § 203 Exekučného poriadku a uviedol, že povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov exekúcie boli účelné a súčasne musí súd posúdiť, či oprávnený mohol pri náležitej starostlivosti predvídať zastavenie exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 23,04 Eur s prísl. sa začalo dňa 04.08.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. U.-U.-X. zo dňa 07.06.2011 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 20.07.2011.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 14/2009 zo dňa 05.05.2010, podľa ktorého ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie

(§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) . Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

Pod procesným zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť také konanie oprávneného v exekučnom konaní, pri ktorom oprávnený nevynaložil takú mieru opatrnosti, ktorú by bolo možné od neho požadovať, ak si mohol uvedomiť porušenie svojej procesnej povinnosti a ak takému prerušeniu mohol predísť, a v exekučnom konaní pokračoval bezdôvodne. Inými slovami, či zo strany oprávneného išlo o bezdôvodné vedenie exekúcie.

Z oznámenia oprávneného zo dňa 15.08.2011 vyplýva, že povinný zaplatil dlžnú sumu dňa 02.08.2011, pričom uvedená suma bola pripísaná na účet oprávneného dňa 04.08.2011, čím v zmysle citovaného ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k splneniu dlhu zo strany povinného. K spárovaniu platby došlo dňa 05.08.2011, kedy sa oprávnený mohol reálne dozvedieť, že povinný uhradil svoj dlh. Oprávnený však uvedenú skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi až dňa 15.08.2011, teda až 10 dní po tom, čo mal vedomosť o splnení dlhu. Medzitým (t.j. dňa 11.08.2011) súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu súd prvého stupňa udelil dňa 19.08.2011. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený tým, že bez zbytočného odkladu neoznámil súdnemu exekútorovi splnenie dlhu povinným, zavinil, že exekúcia (nie exekučné konanie) sa začala a následne musela byť po doručení podnetu súdneho exekútora súdom zastavená.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto je v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolací súd považuje aj výšku trov exekúcie, na úhradu ktorej zaviazal súd prvého stupňa oprávneného za správnu (t.j. v sume 39,83 Eur) .

V danom prípade oprávnený výslovne nenavrhol zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, preto súd prvého stupňa nebol oprávnený exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. Vzhľadom na to, že k splneniu dlhu došlo mimo vykonávania exekúcie, exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Aj napriek uvedenému, odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, a to z iných dôvodov, pretože výrok o zastavení exekúcie bol vecne správny (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.) . Zastavenie exekúcie z iného dôvodu nemalo v tomto prípade vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie