KSKE 7 CoE 134/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/134/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202944 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511202944.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného D. H. N., s.r.o., so sídlom v G., Ú. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému Z. Z., nar. XX.XX.B., bývajúcom v Ž. Č.. B., o vymoženie 1.596,93 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Er 699/2011-22 zo dňa 22.09.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.02.2011 domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp.zn. II/2010-4929 zo dňa 27.12.2010 s právoplatnosťou dňa 20.01.2011 a vykonateľnosťou dňa 23.01.2011.

Ďalej súd uviedol, že oprávnený svoju legitimáciu založil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Y. G. a.s.. so sídlom v G., E. J. Č.. X ako postupcom a oprávneným ako postupníkom. Právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 19.07.2004 s povinným zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty č. 839565, na základe ktorej bola povinnému vydaná kreditná karta a poskytnutý úverový rámec vo výške 40 000 Sk (1 327,76 Eur) . Podľa čl. 4.9 bodu 4.9.1. Všeobecných obchodných podmienok Y. banky a.s. sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred N. rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Podľa bodu 4.9.3., bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1. sa banka a klient dohodli, že banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike. V tomto prípade sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) , § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r) , ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky

zákonník) , článok 2, 3 a 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok. Od 01.01.2008 je neprijateľnou aj podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že táto podmienka nebola v čase uzavretia zmluvy v predmetnom ustanovení zakotvená neznamená, že nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Súd uviedol, že vychádzal z príslušného prameňa ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel, lebo zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľovi v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS.

Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v predmetnej formulárovej zmluve pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov, považoval prvostupňový súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v danom prípade nachádza v znevýhodnenom postavení, a to s ohľadom na vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti. Podľa názoru súdu je exekúcia v celom rozsahu nedôvodná, pretože sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40 rozsudku. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Bol toho názoru, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd (ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku) , z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu

Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ďalej uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Zdôraznil, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil.

Uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879) . To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený

zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu.

Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je cieľom zákonnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo právomoc rozhodovať spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa o neprijateľné ustanovenie, ktoré však nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Súčasne oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej doložky plnil len svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom. Zastával názor, že oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval spôsobom, ktorý mu ukladal vtedy účinný zákon. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré v odvolaní špecifikoval.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Podľa ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 18.02.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-4929 zo dňa 27.12.2010 s právoplatnosťou dňa 20.01.2011 a vykonateľnosťou dňa 23.01.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 596,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 1 596,93 Eur od 19.11.2006 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 64,60 Eur ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 280,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe žiadosti povinného o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 839565 zo dňa 19.07.2004, mu právny predchodca oprávneného poskytol kreditnú kartu I. so schváleným úverovým rámcom vo výške 40 000 Sk (1 327,76 Eur) . V článku IV. bode 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Y. G. a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú časť predmetnej zmluvy, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania ako vzťah spotrebiteľský, a preto správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, preto nebol rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je totiž zrejmé, že na platnú existencii rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o vydaní súkromnej kreditnej karty č. 839565 zo dňa 19.07.2004 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle citovaného ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní môže mať rozhodcovská zmluva buď formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.

Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 je pritom striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. V danom prípade nebola dodržaná formálna podmienka písomnej formy. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý vydal exekučný založil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku IV. bode 4.9.1. všeobecných obchodných podmienok Y. G. a.s účinných od 15.02.2004. Uvedené obchodné podmienky však nespĺňajú náležitosti vyžadované zákonom, pretože nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čím nie je založená platná rozhodcovská doložka, a tým právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami. Zmluva o vydaní súkromnej kreditnej karty a všeobecné obchodné podmienky neboli ani len technicky spojené. Avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s obchodnými podmienkami.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol z týchto dôvodov vecne správny. S poukazom na vyššie uvedené nebola opodstatnená ani odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa povinnosti banky (právneho predchodcu oprávneného) predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa ust. § 93b zákona o bankách.

Odvolacia námietka oprávneného o prekročení preskúmavacej právomoci exekučného súdu bola taktiež bezpredmetná a to z dôvodu, že ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O.s.p. Ani namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j . zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata dotknuté.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie