KSKE 7 CoE 144/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/144/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511206779 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511206779.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného T. U. H., s.r.o., so sídlom v Y., Ú. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému G. W., nar. XX.XX.K., bývajúci na ul. H. Č.. K. J. X. P. Y., o vymoženie 2.010,58 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17Er 1703/2011-16 zo dňa 19.09.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2011 domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 2 010,58 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn. VP 20028/09 zo dňa 23.02.2010 s právoplatnosťou dňa 26.03.2010 a vykonateľnosťou dňa 30.03.2010.

Ďalej súd uviedol, že oprávnený svoju legitimáciu založil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi W. B. L. a.s. so sídlom v U., L. P. Č.. XX ako postupcom a oprávneným ako postupníkom. Právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 15.10.2004 s povinným zmluvu o úvere č. 2371243, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 57 000 Sk (1 892,05 Eur) , ktorý sa povinný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1 900 Sk (63,07 Eur) . Podľa čl. XI bodu 59 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré v budúcnosti vzniknú zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) , § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r) , ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) , článok 2, 3 a 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok. Od 01.01.2008 je neprijateľnou aj podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že táto

podmienka nebola v čase uzavretia zmluvy v predmetnom ustanovení zakotvená neznamená, že nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Súd uviedol, že vychádzal z príslušného prameňa ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel., lebo zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľovi v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS.

Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v predmetnej formulárovej zmluve pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov, považoval prvostupňový súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v danom prípade nachádza v znevýhodnenom postavení, a to s ohľadom na vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti. Podľa názoru súdu je exekúcia v celom rozsahu nedôvodná, pretože sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40 rozsudku. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Bol toho názoru, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd (ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku) , z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.

Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. ďalej uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Zdôraznil, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil.

Uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879) . To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu.

Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je cieľom zákonnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo právomoc rozhodovať spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa o neprijateľné ustanovenie, ktoré však nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Súčasne oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej doložky plnil len svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom. Zastával názor, že oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval spôsobom, ktorý mu ukladal vtedy účinný zákon. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré v odvolaní špecifikoval.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Podľa ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 04.05.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. VP 20028/09 zo dňa 23.02.2010 s právoplatnosťou dňa 26.03.2010 a vykonateľnosťou dňa 30.03.2010 (v spise na č.l. 3) , ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2 147,29 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2 147,29 Eur od 16.01.2008 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 79 Eur ako aj zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 233,82 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe žiadosti povinného o vydanie platobnej kreditnej karty F. č. 2371243 zo dňa 07.09.2004, mu právny predchodca oprávneného poskytol kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom vo výške 42 000 Sk (1 394,14 Eur) so schválenou štandardnou mesačnou splátkou vo výške 1 400 Sk (46,47 Eur) (v spise na č.l. 6) . V článku XI. bode 59 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných J.J. bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. ktoré tvoria neoddeliteľnú časť predmetnej zmluvy, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v mieste sídla rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) . V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) , na čo súd prvého stupňa správne poukázal.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (písm. r) účinného od 01.01.2008. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto

nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q) , ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú v obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa .

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C -168/05, Océano Grupo Editorial SA C -240/98 C-244/98) .

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak ani takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona o bankách zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a klientovi musí byť poskytnutá možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) .

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j . zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.