KSKE 7 CoE 152/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/152/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806202807 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806202807.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej C., s.r.o. so sídlom v H. na C. ulici č. XX, IČO: 35 807 598 zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č.25 proti povinnému Z. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v C. na ulici C. č. XXX vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Mlynskej ulici č. 2 o vymoženie 579,49 eur s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 14.4.2011 č.k. 11Er/285/2006-21 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 63,84 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 71,81 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak na základe zistenia, že 28.4.2006 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 5613/2005, NZ 51573/2005 NCRLs 50926/2005 z 1.12.2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Konštatoval, že oprávnená a povinný uzavreli 18.10.2004 zmluvu o úvere č. 7370084, ktorú podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) ako aj § 52 ods. 1 a 4 a nasl. Občianskeho zákonníka exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú. Z výpisu z Obchodného registra oprávnenej vyplýva, že predmetom činnosti oprávnenej je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávnenou. Dospel k záveru, že § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodného zákonníka ) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zmluvu o úvere je vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spotrebiteľských vzťahov, je potrebné na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako predpisu pôsobiaceho ako lex generalis k Obchodnému zákonníku a k zákonu o spotrebiteľských úveroch.

Exekučný súd ďalej zistil, že exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi v predtlači zmluvy o úvere č. 7370084 z 18.10.2004, a teda ak

povinný chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Povinný ho taktiež splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Zároveň súhlasil s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže splnomocneného advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. Dospel k záveru, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neprijateľnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka takúto podmienku výslovne nespomína. Poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Konal teda v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinného, je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Keďže exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku) a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko exekučný titul je nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom (podmienky) konania.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej vyhlášky ) , pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej a uložil jej uhradenie nevyhnutných trov exekúcie 71,81 eur pozostávajúcich z odmeny 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za návrh na zastavenie exekúcie, podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky 33,20 eur za 10 úkonov exekučnej činnosti (1 úkon 3,32 €) , ktorú zvýšil o 20 % DPH, t.j. o 7,97 eur. Odmenu podľa § 14 ods. 2 za exekučnú činnosť prevzatie, štúdium návrhu, jeho zápis nepriznal, pretože z hľadiska činnosti exekútora nepredstavovali takmer žiadnu odbornú činnosť, ani neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávnenej s tým, že uvedené práce sú podľa § 25 zahrnuté v priznanej odmene. Zároveň podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za vynaložené poštovné 24 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Predovšetkým namietala, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedla, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa s ním zaoberal aj Okresný súd Rožňava pri posudzovaní exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého úkonu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedla, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následne zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnená už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul,

keďže pohľadávka oprávnenej už bude premlčaná, a stane sa nevymožiteľnou. Z uvedených dôvodov oprávnená bola toho názoru, že exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žiadala, aby súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Vo vzťahu k trovám exekúcie namietla priznanie odmeny za návrh na zastavenie exekúcie, pretože súdny exekútor, ktorý nie je účastníkom konania, nie je oprávnený takýto návrh podať.

Uznesením z 21.9.2011 č.k. 7CoE/28/2011 - 45 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, pretože uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v celom rozsahu napadnuté odvolaním oprávnenej, teda smerovalo aj proti výroku a zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, ktorý sa na základe § 374 ods. 4 O.s.p. zrušil. O návrhu na zmenu exekútora preto opätovne uznesením z 14.11.2011 č.k. 11Er/285/2006-49 v zmysle pokynu odvolacieho súdu rozhodol sudca, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd výrokom o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora v napadnutom uznesení nezaoberal.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, jej zastavení a o trovách exekúcie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je opodstatnené, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice ktorá je podkladom exekúcie vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Za takejto situácie pre posúdenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je potrebné vysporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ide teda o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinným ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Exekúcia vedená na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilá byť exekučným titulom, je neprípustná, čo je dôvodom zastavenia exekúcie.

Neplatnosť splnomocnenia ako aj o chýbajúce náležitosti notárskej zápisnice majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Správne exekučný súd uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného.

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania, a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Zároveň pripomína, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Napokon nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je daná prekážka uplatnenia práva oprávnenej na všeobecnom súde.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Odvolaciemu súdu preto neostávalo nič iné ako uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a dodáva, že ďalšie dôvody, na základe ktorých exekučný súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, sú bezpredmetné, pretože pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi nadbytočné.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219) , ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1) .

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p preskúmal aj výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi, ktorý odvolaním napadla oprávnená. Exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávnenú, ktorá zastavenie exekúcie zavinila (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) tým, že predložila exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Pri určení výšky trov exekúcie súd prvého stupňa správne vychádzal z priloženého exekučného spisu a porovnal úkony vyúčtované súdnym exekútorom vrátane vynaložených hotových výdavkov s obsahom exekučného spisu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s priznaním paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Nesprávne však postupoval v súvislosti s priznaním odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za exekučnú činnosť označenú ako návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie . Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky (tzv. hodinovú odmenu) , možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ide o čas strávený exekútorom a jeho zamestnancami predovšetkým pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti upravených Exekučným poriadkom za predpokladu, že tieto sú účelne uskutočnené na vymáhanie nároku. Je

právom súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku, ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Z povahy tejto exekučnej činnosti vyplýva, že nie je potrebná na samotnú exekúciu, táto činnosť má charakter administratívnej práce podľa § 25 vyhlášky, pričom podľa tohto ustanovenia je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Napokon nemožno uvažovať ani o jej účelnosti v súvislosti s vymáhaním nároku oprávnenej, ktorá je predpokladom jej priznania v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi preto za uvedený úkon nepatrí súdom prvého stupňa priznaná odmena 6,64 eur a daň z pridanej hodnoty 1,33 eur.

Na základe uvedeného preto odvolací súd výrok o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie 63,84 eur, ktoré je oprávnená povinná uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.