KSKE 7 CoE 153/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/153/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107212402 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107212402.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného E. A., za ktorú koná L. A. D. Q. H. L., L. X, L., proti povinnému C. Š., zomrelému dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXXX/X, L., o vymoženie 16,60 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 49Er 1886/2007-11 zo dňa 13.10.2011 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej trovy exekúcie vo výške 65,46 Eur.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou ako náhradníčkou súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského pod sp. zn. EX 0790/2007 za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 73,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.05.2007 sa proti povinnému začalo exekučné konanie. Dňa 10.08.2010 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 09.08.2011 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 08.11.2010 zomrel a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 39D 703/2010, Dnot 230/2010 zo dňa 14.02.2011 zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. g) , písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , ust. § 19, § 103 Občianskeho súdneho poriadku, ust. § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a exekúciu zastavil, pretože povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že zaviazal oprávneného na ich úhradu. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 73,43 Eur v súlade s ustanovením § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Za 7 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie,

zisťovanie majetku povinného, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného) priznal paušálnu odmenu á 3,32 Eur, t.j. v sume 23,24 Eur. Za 1 začatú hodinu (40 min.) účelne vynaloženú na výkon exekúcie (prevzatie návrhu - 20 min., vyhotovenie špecifikácie úkonov - 20 min.) priznal časovú odmenu á 6,64 Eur, t.j. v sume 6,64 Eur. Súd priznal odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 Eur. Ďalej jej bola priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 17,65 Eur. Súd zvýšil o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) odmenu súdnej exekútorky.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie oprávnený odvolanie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 432/2008 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Musele proti Belgicku a uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, pričom k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného. Oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať.

Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Navrhla ho ako vecne správne potvrdiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti týchto výrokov (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. § 27a citovanej vyhlášky, exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 14 citovanej vyhlášky, platnej v čase začatia exekučného konania, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,-- Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-- Sk.

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, platnej ku dňu začatia exekučného konania, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 16,60 Eur s prísl. sa začalo dňa 18.05.2007 na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 24.03.2005 s právoplatnosťou dňa 24.03.2005 a vykonateľnosťou dňa 11.04.2005 (v spise na č.l. 4) . Dňa 10.08.2010 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borovskému udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 39D 702/2010 Dnot 230/2010 zo dňa 14.02.2011 bolo dedičské konanie zastavené v súlade s ust. § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože povinný dňa 08.11.2010 zomrel bez zanechania majetku. Uznesenie vo výroku o zastavení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2011.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku) , ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011) .

V danom prípade povinný v priebehu konania zomrel, pričom konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 14.02.2011 z dôvodu, že povinný (poručiteľ) nezanechal žiaden majetok (ust. § 175h ods. 1 O.s.p.) . Dedičia povinného teda nevstúpili do žiadnych jeho práv a povinností z dôvodu nemajetnosti.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (ust. § 175h ods. 1 O.s.p.) , exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) , ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) , v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku) ... Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou trov exekúcie, na náhradu ktorej zaviazal súd prvého stupňa oprávneného. Úkony - prevzatie návrhu a vyhotovenie časovej špecifikácie úkonov nepovažuje odvolací súd za úkony nevyhnutné a bezprostredne smerujúce k vymáhaniu pohľadávky oprávneného, preto za ne nemožno súdnej exekútorke priznať časovú odmenu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie v súlade s ustanovením § 220 O.s.p., tak že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 65,46 Eur pozostávajúcu z odmeny vo výške 39,84 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 17,65 Eur a 20 %-nej DPH zo sumy 39,84 Eur, t.j. vo výške 7,97 Eur.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1) .

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich náhradu predložený nebol (ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.