KSKE 7 CoE 61/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807200122 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807200122.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného C. Ú. P. Ro so sídlom v G. B. Š. D. Č.. X IČO: 42 097 037 proti povinnému J. R. nar. XX.X.E. bývajúcemu v G. B. U. D. Č.. X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského so sídlom v Rožňave na ulici Akademika Hronca č. 3 o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 6.10.2010 č.k. 9Er/8/2007-12 v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava z 30.5.2011 č.k. 9Er/8/2007-22 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému trovy exekúcie 61,56 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému priznal trovy exekúcie 59,30 eur, ktoré zaviazal oprávneného uhradiť do desiatich dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal povinného. Po preskúmaní úkonov špecifikovaných súdnym exekútorom podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhlášky ) a z vyčíslených trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi 59,30 eur pozostávajúcich z odmeny 13,28 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 za spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty v rozsahu 10 min (a nie požadovaných 30 min) , spísanie správy pre oprávneného (30 min) a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (1 hodina) a z odmeny 33,20 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky za 10 úkonov: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (5x) , za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (3x) , spolu, 46,48 eur, ktorú zvýšil o daň z pridanej hodnoty 20 %, t.j. 55,78 eur; Nepriznanie odmeny 6,64 eur za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za žiadosť o poskytnutie súčinnosti odôvodnil tým, že za tieto úkony mu už patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky. Z požadovanej náhrady hotových výdavkov priznal súdnemu exekútorovi 3,99 eur (poštovné) podľa § 22 vyhlášky, za ktorú mu nepatrí daň z pridanej hodnoty, pretože podľa § 196 Exekučného poriadku sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje len odmena súdneho exekútora, resp. podľa § 28 zákona č. 22/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené univerzálne poštové služby. Požadovanú náhradu 0,83 eur a 1,13 eur za pracovné cesty z 26.4.2007 a 28.4.2007 mu tiež nepriznal, pretože v prvom prípade táto bola vykonaná v mieste výkonu práce súdneho exekútora v Rožňave, čím nejde o pracovnú cestu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, resp. v druhom prípade sa v spise nenachádza záznam o jej vykonaní.

Proti výroku uznesenia o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v tejto časti a priznal mu trovy exekúcie 70,29 eur. V súvislosti s

vykonanými pracovnými cestami uviedol, že tieto uskutočnil, aby povinnému doručil upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré ako poštovú zásielku neprevzal v odbernej lehote, a keďže podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku je náhradné doručenie v tomto prípade vylúčené, doručoval zásielku osobne s použitím motorového vozidla. Náhradu za spotrebovaný benzín za tieto cesty si neuplatnil podľa zákona o cestovných náhradách, a teda nejde o náhradu za použitie motorového vozidlom, ale ide o náklad podľa § 22 vyhlášky.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) , preto nebolo predmetom odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolanie súdneho exekútora smerovalo voči výroku o trovách exekúcie, pričom žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s jeho vyúčtovaním (odvolanie odôvodnil len v časti nepriznanej náhrady za spotrebovaný benzín) .

Pokiaľ ide o nepriznané trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny 6,64 eur za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v tejto časti súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a správne vo veci rozhodol s odôvodnením, že za tieto úkony mu už patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky, pretože v opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie súdneho exekútora vo vzťahu k nepriznanej náhrade za spotrebovaný benzín 0,83 eur za pracovnú cestu z 26.4.2007. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor túto cestu vykonal na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, resp. zistenie, kde sa povinný nachádza. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením tohto výdavku ako výdavku, ktorý nemožno exekútorovi poskytnúť v zmysle zákona o cestovných náhradách, pretože nejde o pracovnú cestu podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Na druhej strane bolo povinnosťou súdu uvedený výdavok preskúmať a preveriť, či nejde o výdavok, ktorý je možné priznať podľa § 22 vyhlášky, podľa ktorého náhrada hotových výdavkov zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Ide teda o demonštratívny výpočet hotových výdavkov, ktoré môžu exekútorovi pri výkone exekučnej činnosti vzniknúť, to znamená, že súdny exekútor môže požadovať aj náhradu iných hotových výdavkov ako tých, ktorá sú vo vyhláške výslovne uvedené, pričom súd (rovnako ako v prípade ostatných výdavkov) posúdi ich účelnosť, resp. či tieto sú preukázateľne vynaložené. Odvolací súd dospel k záveru, že hotový výdavok v podobe spotrebovaného benzínu, ktorý vznikol v súvislosti s osobným doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie, bol vynaložený účelne, a preto patrí súdnemu exekútorovi jeho náhrada. Pokiaľ ide o vyúčtovanú náhradu za cestu z 28.4.2007, v tomto smere ani odvolací súd nezistil, že by sa v spise nachádzal o nej podrobný záznam tak, ako je to v prípade cesty z 26.4.2007.

V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z.z. účinného od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie súdneho exekútora aj vo vzťahu k nepriznanej dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov, ktorú v zmysle svojho vyúčtovania požadoval. V dôsledku novelizácie ustanovenia § 196 Exekučného účinnej od 1.1.2012 v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) a nedostatok inej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení) , patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov a z náhrady za stratu času bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie.

Na základe uvedeného preto odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za dve začaté hodiny exekučnej činnosti 13,28 eur, odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky za desať úkonov 33,20 eur, náhradu hotových výdavkov 3,99 eur a 0,83 eur, spolu 51,30 eur, ktoré zvýšil o daň z pridanej hodnoty 20 % (s účinnosťou od 1.1.2011) 10,26 eur, teda trovy exekúcie predstavujú 61,56 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.