KSKE 7 CoE 68/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899267 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899267.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Z.. W. W. - E. so sídlom v N.Ž. Q. Š. I. Č.. C. IČO: 31 723 748 proti povinnej T. N. a.s. so sídlom T. Ro Q. H. I. Č.. XX IČO: 36 194 123 o vymoženie 2.372,54 € o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 16.6.2011 č.k. 4Er/584/2002-11 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 27,65 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému trovy exekúcie 35,61 € do pätnástich dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pretože povinná výmazom z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I z 17.2.2009 č.k. 31Cbr/38/2005-45 zanikla. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku tak že na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda jeho majetok nemôže postačovať ani na úhradu trov exekúcie. Prvostupňový súd preskúmal úkony špecifikované súdnym exekútorom podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.8.2005 (ďalej len vyhlášky ) a z vyčíslených trov exekúcie 44,54 € priznal súdnemu exekútorovi 35,61 €. Odmenu 6,64 € za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky priznal za spísanie žiadosti o udelenie poverenia (30 min) , spísanie správy pre oprávneného (30 min.) , spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (30 min) a spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty (30 min) , spolu za dve hodiny exekučnej činnosti 13,28 €. Podľa tohto ustanovenia nepriznal exekútorovi hodinovú odmenu za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (60 min.) , pretože nejde o úkon smerujúci k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného. Odmenu 6,64 € podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky priznal za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2x 3,32 €) . Napokon podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov 9,76 €. Odmenu a hotové výdavky ešte zvýšil o daň z pridanej hodnoty 20 %, čím trovy exekúcie predstavujú 35,61 €.

Proti výroku uznesenia o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd preskúmal opodstatnenosť trov súdneho exekútora. Nestotožnil sa s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa priznal daň z pridanej hodnoty z hotových výdavkov (poštovného) ani s priznaním odmeny za spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty, hoci náhradu výdavkov za túto cestu exekútorovi nepriznal. Trovy exekúcie nepovažuje za účelné, pretože súdny exekútor pohľadávku za sedem rokov nevymohol.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že skutočnosť, že nedošlo k vymoženiu pohľadávky, nemôže ísť na vrub exekútora, pričom oprávnený vedel už v čase súdneho konania, že pohľadávka je nevymožiteľná, keďže povinná už nesídlila na svojej adrese. V súvislosti s priznanou daňou z pridanej hodnoty poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.12.2004 II ÚS 31/04, v ktorom deklaroval, že daň z pridanej hodnoty sa vypočíta zo všetkých nákladov, teda aj poštovného.

Uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) , preto nebolo predmetom odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Pokiaľ ide o námietku oprávneného vo vzťahu k priznanej odmene za činnosť označenú ako spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty, odvolací súd ju považoval za dôvodnú, pretože ide len o administratívny úkon, ktorý nesmeruje k vykonaniu exekúcie a z povahy tejto činnosti vyplýva, že nie je potrebný na samotný výkon exekúcie a nemožno uvažovať ani o jeho účelnosti v súvislosti s vymáhaním nároku oprávneného, ktorá je predpokladom priznania v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.

V súvislosti s ďalšími trovami exekúcie, ktoré súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal, a opodstatnenosť ktorých namietal oprávnený, odvolací súd konštatuje, že podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky súd prvého stupňa nesprávne priznal exekútorovi hodinovú odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za žiadosť o poskytnutie súčinnosti na zistenie majetku povinnej (adresované členom štatutárneho orgánu povinnej) . Uvedené úkony sú odmeňované paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 písm. a/, j/ vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, ktoré súd exekútorovi v uplatnenej výške priznal. V opačnom prípade by totiž došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku oprávneného vo vzťahu k priznanej dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov. Je nutné prisvedčiť argumentácii súdneho exekútora z dôvodu, že v danom prípade ide o exekučné konanie, ktoré začalo ešte 30.5.2002, a preto sa vo vzťahu k trovám exekúcie použijú ustanovenia § 196 v spojení s 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005, podľa ktorého sa konania začaté pred 1.9.2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak, čo platí aj vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách exekúcie. Do 31.8.2005 § 196 stanovoval, že za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, teda ustanovenia o trovách exekúcie účinné v čase začatia exekučného konania neupravovali možnosť zahrnúť do náhrady trov zastaveného exekučného konania aj daň z pridanej hodnoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo 17.12.2004 II. ÚS 31/04 konštatoval, že nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá oporu v zákone (čl. 2 ods. 2 ústavy) , ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Zákon neupravuje výnimku pre nepriznanie dani z pridanej hodnoty len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia, a preto pokiaľ v § 196 účinnom do 31.8.2005 chýba daň z pridanej hodnoty, nie je možné ju v zmysle citovaného rozhodnutia nepriznať, a preto exekútorovi patrí tak z odmeny ako aj z náhrady hotových výdavkov.

Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal vychádzajúc z predloženého vyúčtovania trov súdneho exekútora a priloženého exekučného spisu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti 6,64 €, odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky za

2 úkony 6,64 € (2x 3,32 €) , náhradu hotových výdavkov (poštovné) 9,76 €, zvýšenú o daň z pridanej hodnoty 20 % (s účinnosťou od 1.1.2011) 4,61 €, spolu trovy exekúcie 27,65 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.