KSKE 7 CoP 102/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 102/2012

KS v Košiciach, dátum 01.04.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 102/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/102/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216602 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511216602.3

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. C. Š. nar. XX.XX.XXXX a K. R. Š. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov: C. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Č. č. XXX zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a A.. E. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Č. K. na ulici K. č. XXX S. Y., toho času v S., J., X. Y.M. Y. XXXX/X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 26.1.2012 č.k. 19P 89/2011-97 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletú E. C. Š. a H. K. R.Á. Š. do osobnej starostlivosti matky C. Š.. Otcovi A.. E. Š. nariadil, aby maloletú E. C. Š. odovzdal do starostlivosti matky C. Š..

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 24.1.2012, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť odovzdať maloletú E. C. do jej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že medzi rodičmi maloletých detí dochádzalo k čoraz častejším nedorozumeniam a to od doby, kedy žije s deťmi v Č. u svojej matky. Otec jej na výživu detí prispieval sporadicky a keďže je na materskej dovolenke, ocitla sa bez finančných prostriedkov odkázaná na finančnú výpomoc svojich rodičov. Otec maloletých detí sa opakovane dožadoval vydania maloletej E. C., ktorá sa podľa jeho názoru neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Opakovane sa jej vyhrážal, že maloletú odvezie na územie Českej republiky, čo aj 23.1.2012 zrealizoval a bez jej vedomia vyzdvihol maloletú zo škôlky a odviezol ju do bydliska svojich rodičov v S.. Následne jej oznámil, že nemá dôvod maloletú vrátiť, že s ňou bude mesiac - dva v zahraničí. Uviedol, že bude postupovať podľa svojho návrhu na určenie striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletej E. C. a keď bude matka trvať na odovzdaní dcéry do svojej starostlivosti, bude povinná s ním uzatvoriť zmluvy týkajúce sa ich majetkového vyrovnania. Konajúci súd uviedol, že na súde je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Dňa 1.12.2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení. Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1. § 76 ods. 1 písm. b) , § 75 ods. 5 O.s.p. a uviedol, že z návrhu matky a zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplývajú skutočnosti svedčiace o naliehavosti predbežne upraviť výkon práv a povinností k maloletým deťom. Matka žije s maloletými deťmi od 29.5.2011 v rodinnom dome svojej matky v Č., toho času v odlúčení od otca. Matka zabezpečuje sama starostlivosť o maloleté deti v celom rozsahu za pomoci svojej matky. Aj počas spolužitia s otcom detí na adrese ich bydliska na území Českej republiky sa osobne o maloleté deti starala sama. Maloletá E. C. navštevuje predškolské zariadenie v Košiciach, Materskú školu na Muškátovej ulici č. 7. Z doposiaľ

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté dieťa nežilo doposiaľ v dlhšom odlúčení od matky a je na matku zvyknutné. Dlhšie odlúčenie od matky by mohlo pre maloletú E. C. v budúcnosti vyvolať nepriaznivý dosah na jej psychické a fyzické zdravie. Z návrhu matky teda vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o naliehavej potrebe zveriť maloleté deti do jej starostlivosti a opatery. Rodičia detí nevedú spoločnú domácnosť. Otec sa podľa vyjadrenia matky vyjadril, že má záujem o striedavú starostlivosť o maloletú E. C. a teda je vysoký predpoklad, že ak toho času vzal maloletú k svojim rodičom na územie Českej republiky, mieni si maloletú ponechať dlhšiu dobu, navyše podľa vyjadrenia matky podmieňuje vydanie maloletej matke, ak matka pristúpi na vzájomnú dohodu majetkového vysporiadania. Vzhľadom na veľmi nízky vek detí - trojročná E. C. a jednoročný K. R. je odlúčenie detí od matky, ktorá sa o ich vývoj a výchovu od narodenia dennodenne starala nevhodné a môže viesť k nepriaznivému vplyvu na ich ďalší vývoj. Preto je v záujme maloletých detí nevyhnutné zveriť ich do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie ich výchovy a to do času, kým na základe ďalšieho dokazovania vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti nebude možné rozhodnúť vo veci samej. Keďže pri zverení maloletých detí do výchovy jednému z rodičov súd chráni a obhajuje predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že Slovenská republika je signatárom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý 25.10.1980 Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného. Pre Slovenskú republiku ako člena EÚ je tiež záväzné nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (ďalej ako nariadenie) . Dňa 4.1.2012 podal žiadosť na navrátenie maloletých detí podľa Haagskeho dohovoru na Úrade pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Českej republike, ktorý ju následne postúpil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Slovenskej republike. Podľa článku 16 Haagskeho dohovoru správne alebo súdne orgány dožiadaného štátu nesmú po obdržaní žiadosti o navrátenie dieťaťa rozhodovať vecne o práve starostlivosti o dieťa, pokiaľ nebude rozhodnuté, že dieťa nemá byť podľa dohody vrátené alebo ak nebude v primeranej dobe podaný návrh na začatie konania o navrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že 4.1.2012 podal žiadosť na navrátenie maloletých detí podľa Haagskeho dohovoru má za to, že Okresný súd Košice - okolie nebol v zmysle článku 16 Haagskeho dohovoru oprávnený rozhodovať o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia z 24.1.2012 a konanie mal do doby rozhodnutia o navrátení maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu alebo do doby primeranej prerušiť a vo veci nekonať. Vyjadril názor, že súd nebol oprávnený napadnuté rozhodnutie vydať aj s ohľadom na skutočnosť, že v rámci predmetného konania o úpravu výkonu rodičovských práv vedeného na Okresnom súde Košice - okolie vzniesol námietku nedostatku príslušnosti Okresného súdu Košice - okolie a o tejto námietke nebolo doposiaľ rozhodnuté. Domnieva sa, že vo veci by mal konať a rozhodnúť Okresný súd Praha - východ v Českej republike, pretože v jeho obvode je obvyklé bydlisko oboch maloletých detí, resp. bolo v dobe než matka svojím protiprávnym aktom začala maloletých neoprávnené zadržiavať na území Slovenskej republiky. V obci Č., v obvode Okresného súdu Košice - okolie sa maloleté deti zdržiavali, resp. momentálne sa zdržiava len maloletý K. R. z dôvodu ich protiprávneho zadržiavania matkou. Zdôraznil, že matke nikdy nedal súhlas k zmene pobytu maloletých detí z Českej republiky na Slovensko a neexistuje ani žiadne rozhodnutie, ktoré by zakladalo príslušnosť Okresného súdu Košice - okolie. Ďalej uviedol, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov s prihliadnutím k záujmom dieťaťa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by vo veci boli tieto predpoklady splnené, keď súd rozhodnutie odôvodnil tým, že matka je na materskej dovolenke a bez prostriedkov a preto musí sama zabezpečovať všetku starostlivosť o deti za pomoci svojej matky. Tieto skutočnosti jednak nie sú pravdivé, nakoľko jej nad rámec slovenského Zákona o rodine posiela potrebné peňažné prostriedky a jednak nezakladajú podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a ani dostatočným spôsobom neodôvodňujú výrok napadnutého uznesenia, pretože nie je možné odôvodniť predbežné zverenie detí do výlučnej starostlivosti matky tým, že matka sa o maloletých stará v súčasnosti sama, pričom to bola ona, kto opustil spoločnú domácnosť, presťahovala sa z Českej republiky na Slovensko k matke a odmieta umožniť viac ako 4 mesiace kontakt s deťmi otcovi a tým aj výkon jeho rodičovských práv a povinností. Bola to práve matka, ktorá vyvolala tieto skutočnosti svojím protiprávnym konaním, keď nerešpektovala jeho právo starostlivosti o maloleté deti, a to predovšetkým právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Matka spolu s obidvoma deťmi odišla 3.9.2011 na plánovú návštevu k svojej matke na Slovensko, ktorá by v prípade uskutočnenia jeho zahraničnej pracovnej cesty do Brazílie mala trvať po dobu, kedy by bol on v zahraničí. Táto zahraničná služobná cesta sa neuskutočnila. V dňoch 28. až 29.10.2011 preto navštívil matku a maloleté deti v Č. a vyzval matku k návrtu spolu s deťmi do S.

Y.. Matka to však striktne odmietla s tým, že sa na Slovensku hodlá zdržiavať trvale a spolu so svojou matkou mu povedala, že v Č. nie je vítaný. Od tejto doby sa neúspešne domáhal, aby sa matka s deťmi vrátila do Českej republiky a aby mu umožnila aspoň minimálny kontakt s deťmi. Matka následne podala 7.11.2011 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresnom súde Košice - okolie vedenom pod sp.zn. 19P 89/2011. Maloletým deťom zmenila bez jeho vedomia zdravotnú poisťovňu, čo malo za následok, že deti boli odhlásené zo zdravotnej starostlivosti obvodnej lekárky, maloletú E. C. tiež bez jeho vedomia prihlásila do materskej školy v F., kde naviac učinila prehlásenie, že nesúhlasí s tým, aby bola maloletá E. C. odovzdaná otcovi, pokiaľ by chcel dieťa zo škôlky vyzdvihnúť. Zdôraznil, že sa jedná z hľadiska rodičovskej zodpovednosti o podstatné veci, o ktorých by sa mali rodičia dohodnúť spoločne a nielen jeden z nich. Z uvedeného vyplýva, že matka svojím konaním ho obmedzuje pri výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Nemožno pripustiť, že súd nariadením predbežného opatrenia pomôže matke legalizovať protiprávny stav, ktorý svojím konaním vyvolala. Naviac matka postupuje v rozpore s najlepšími záujmami detí, keď neumožňuje druhému rodičovi podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti. Pokiaľ súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že dlhodobejšie odlúčenie detí od matky by mohlo mať negatívny dopad na ich psychiku a preto deti zveril do jej výlučnej starostlivosti bez toho, aby upravil jeho styk s deťmi, dopustil sa jednoznačne nedovoleného zásahu do práv oboch detí a otca. Zdôraznil, že nielen obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti o deti, ale predovšetkým maloleté deti majú právo na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ má súd za to, že nie je v záujme detí s ohľadom na ich psychický stav vhodné dlhodobé odlúčenie od matky, potom musí tento záver prijať aj vo vzťahu k otcovi a umožniť mu rovnako ako matke kontakt s deťmi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení bola maloletá E. C. bez jej súhlasu zadržiavaná otcom v Českej republike na mieste, ktoré nikdy nebolo miestom jej obvyklého pobytu. Nemá vedomosť o tom, že by otec podal žiadosť o návrat oboch detí podľa Haagskeho dohovoru do miesta ich údajného obvyklého pobytu v Českej republike a že by túto žiadosť adresoval Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne v Českej republike. Tento úrad s ňou začal komunikovať až potom, čo otec maloletej E. C. bez jej súhlasu, čiže neoprávnene 23.1.2012 uniesol maloletú z predškolského zariadenia v Košiciach a neoprávnene ju odniesol do S. k svojím rodičom, napriek predbežnej vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Má však k dispozícii návrh otca na začatie konania o návrat oboch detí do krajiny ich údajného obvyklého pobytu, na ktoré konanie je príslušný Okresný súd Košice I, a to z dôvodu, že obe maloleté deti boli podľa tvrdenia otca v zmysle Haagskeho dohovoru protiprávne zadržiavané matkou v obvode Krajského súdu v Košiciach. O to zarážajúcejší je postup otca, ktorý 12.1.2012 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresný súd Praha - východ, kde žiadal aj o vydanie predbežného opatrenia, lebo podľa neho bolo potrebné okamžite upraviť výkon rodičovských práv a povinností k deťom tak, že navrhoval, aby E. C. bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Bydliskom E. C. by bolo bydlisko otca v S. Y., teda nie v S., kde ju neoprávnene 23.1.2012 premiestnil a zadržiava. Presne určil, že perióda striedania rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností by bola stanovená na jeden až dva mesiace. Pokiaľ sa týka maloletého K. R., ten má byť zverený do jej výlučnej starostlivosti, jeho bydliskom bude bydlisko matky na Slovensku - Č. č. XXX. Domnieva sa, že tento návrh je v hrubom rozpore s jeho návrhom na zabezpečenie návratu oboch maloletých detí do miesta ich údajného obvyklého pobytu v Českej republike. Poukázala na to, že Okresný súd Praha - východ uznesením z 12.1.2012 č.k. 30Nc 13/2012, teda ešte pred neoprávneným premiestnením a zadržiavaním maloletej E. C. v S. J. rozhodol tak, že návrh otca zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo začaté na území členského štátu EÚ v Slovenskej republike, preto má tento súd právomoc a je príslušný podľa článku 12 Nariadenia Rady ES 2201/2003 z 27.11.2003 vo veci konať. Nakoľko slovenský súd už vo veci dočasne upravil pomery k maloletým deťom predbežným opatrením, nemôže byť začaté konanie v ďalšom členskom štáte. Otec tak neosvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov k maloletým deťom v inom členskom štáte EÚ, a to v Českej republike. Ďalej uviedla, že na Mestskom súde v Brne je pod sp.zn. 40Nc 2501/2012 vedené konanie na základe jej návrhu o návrat maloletej E. C. Š., ktorá bola neoprávnene premiestnená a následne zadržiavaná v inom členskom štáte, ako v tom členskom štáte, v ktorom mala spolu s bratom K. R. obvyklý pobyt bezprostredne pred jej neoprávneným premiestnením a následným zadržiavaním v Českej republike. Maloletá sa na Slovensku narodila, v Č.C. má trvalý pobyt ,od júna

2011 je prihlásená do zdravotného poistenia SR, má svoju detskú lekárku, navštevovala až do svojho neoprávneného premiestnenia do ČR predškolské zariadenie, v Č. mala a má svojho mladšieho brata, ktoré odlúčenie od brata, ale aj od matky znamená veľkú psychickú traumu pre obidve deti. V cudzine nie je zadržiavaná v mieste jej údajného obvyklého pobytu v S. Y., ale v S., kde má jej otec trvalý pobyt. Maloletá sa na tejto adrese zdržiavala jediný mesiac, a to v januári 2009. Hlásený trvalý pobyt mala maloletá, ale aj jej brat K., ktorý sa v S. nikdy nezdržiaval, rovnako ako aj ona, lebo to bolo nevyhnutné pre vyplácanie dávok sociálnej podpory, keďže nepracovala a rodičovský príspevok a rodinné prídavky boli vyplácané zo sociálneho zabezpečenia otca detí, ktorý mal v S. aj trvalý pobyt. V skutočnosti však v S. J. nikdy s otcom detí neviedli spoločnú domácnosť. Uviedla, že do 29.5.2011 žila s deťmi v obci Č.. Do obce sa sťahovali so súhlasom otca, ktorý jej pomáhal aj so sťahovaním osobných vecí, o tejto skutočnosti predkladá čestné prehlásenia viacerých svedkov. Dôvodom jej odchodu do Č. bola pracovná príležitosť otca detí ísť pracovať do Brazílie, kde mal odísť v máji 2011. V S. Y. nemali vyhovujúce podmienky na bývanie, s deťmi jej otec vôbec nepomáhal, pričom ona získala možnosť ukončiť svoje prerušené vysokoškolské štúdium na Univerzite v Prešove. Otec detí s tým súhlasil. Medzi nimi, rodičmi detí, čoraz častejšie dochádzalo k nedorozumeniam, otec neprispieval na výživu detí a keďže je na materskej dovolenke, ocitla sa bez akýchkoľvek finančných prostriedkov plne odkázaná na finančnú pomoc svojich rodičov. Z uvedeného dôvodu podala návrh na miestne príslušný súd na úpravu výkonu rodičovských a povinností k maloletým deťom. Dodala, že termín pojednávania vo veci 40Nc 2501/2012 na Mestskom súde v Brne bol vytýčený na 26.4.2012. K námietke nepríslušnosti Okresného súdu Košice - okolie uviedla, že táto otázka bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7NcC 6/2012 zo 6.2.2012. Podotkla, že otec svoje stanovisko k rozhodnutiam slovenských súdov prejavil 1.2.2012, keď pred privolanou policajnou hliadkou prehlásil, že dieťa matke nevydá, pretože slovenský súd neuznáva. Matka k vyjadreniu pripojila návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým súd má určiť, že matka má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny nemala uskutočniť bez jej súhlasu, pričom jej súhlas udelený nebol, ani nebol nahradený rozhodnutím súdu a rozhodnutie, že miestom obvyklého pobytu maloletej E. C. Š. a K. R. Š. je Slovenská republika, otcovi sa nariaďuje vrátiť maloletú E. C. Š. matke na územie obvyklého pobytu v Slovenskej republike do 14 dní od doručenia uznesenia a otcovi sa zakazuje premiestniť maloletého K. R. Š. bez súhlasu matky z územia Slovenskej republiky podaný na Mestský súd v Brne k sp.zn. 40Nc 2501/2012, ďalej návrh otca na úpravu pomerov maloletých detí podaný na Okresný súd Praha - východ, uznesenie Okresného súdu Praha - východ z 12.1.2012 č.k. 30Nc 13/2012-8, čestné vyhlásenia J. L., K. L., C. F., H. H., D. L. o tom, že boli svedkami, ako A.. E. Š.Á. prisťahoval svoju manželku C. Š., ako aj svoje dve deti do Č., čestné vyhlásenia L. J. a Z. F. o tom, že 5.9.2011 videli C. Š. na Pedagogickej fakulte v Prešove spolu s manželom a synom, Zmluvu o zúžení rozsahu spoločného majetku manželov a dohodu o vyporiadaní spoločného majetku manželov a úradný záznam polície Českej republiky z 1.2.2012 v S.. Odvolaciemu súdu doručila 29.3.2012 uznesenie Krajského súdu v Prahe č. 28Co 108/2012-34, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní otca a opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Praha - východ z 12.1.2012 č.j. 30Nc 13/2012-8 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II bolo potvrdené a vo výroku III zmenené tak, že konanie sa nezastavuje.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa článku 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 119/2011 Z.z.) po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru

neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.

Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Z.z., v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Predbežným opatrením môže súd dočasne a v nevyhnutnej miere upraviť pomery účastníkov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré by nariadením predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Pri jeho nariadení nie je potrebné vykonať dôsledne dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia a účastníci nemusia byť vypočutí. Uplatňovaný nárok však musí byť aspoň osvedčený. Ak je to potrebné, nie je vylúčené vykonanie určitých dôkazov za účelom osvedčenia nároku, ak to nevyplýva priamo zo skutočností uvádzaných v návrhu alebo z obsahu spisu. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho úlohou nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie o veci samej. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa potreba nariadenia predbežného opatrenia posudzuje z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či z iných závažných dôvodov je namieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. Matka odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že s maloletými deťmi žije od 29.5.2011 v obci Č., kde sa presťahovala údajne so súhlasom otca detí z dôvodu pracovnej príležitosti otca detí ísť pracovať do Brazílie. Okrem toho nemali v mieste predchádzajúceho bydliska vyhovujúce bytové podmienky a ona získala možnosť ukončiť prerušené vysokoškolské štúdium na Univerzite v Prešove. Medzi ňou a otcom detí dochádzalo k nedorozumeniam, pretože otec neprispieval na výživu detí žiadnou čiastkou. Po opakovaných vyhrážkach, že maloletú E. C. odvezie na územie Českej republiky, tak aj urobil 23.1.2012, keď maloletú zobral z materskej škôlky v Košiciach. Uvedenú skutočnosť jej v ten istý deň oznámil s tým, že s maloletou je v Ostrave u svojich rodičov. Dieťa jej odmietol vrátiť, pretože žiada zveriť dieťa do striedavej starostlivosti rodičov a pokiaľ bude trvať na tom, aby dcéru doviezol do Č., trval na uzatvorení zmluvy týkajúcej sa ich spoločného majetku a príjmov rodiny. Z písomných podaní rodičov vyplýva, že rodičia doposiaľ vykonávali rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom spoločne až do odchodu matky s deťmi k svojím rodičom na Slovensko. Tvrdenia rodičov o odchode matky s deťmi z miesta predchádzajúceho bydliska sú rozdielne, matka tvrdí, že s deťmi žije na území Slovenskej republiky od 29.5.2011, otec tvrdí, že matka odišla zo spoločnej domácnosti 3.9.2011. Obaja rodičia sa domáhajú rozhodnutia o neoprávnenom premiestnení a vrátenia detí do krajiny obvyklého pobytu v zmysle Haagskeho dohovoru, matka vo vzťahu k maloletej E. C., ktorá je momentálne v starostlivosti otca na príslušnom súde v Českej republike a otec vo vzťahu k obom deťom na príslušnom súde v Slovenskej republike. O týchto návrhoch zatiaľ rozhodnuté nebolo. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v danom prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia s tým, že z návrhu matky nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali bezprostrednému ohrozeniu záujmu maloletých detí s tým, že samotná skutočnosť, že otec realizuje svoje právo domáhať sa navrátenia detí do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí nie je a ani nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že začatie konania o navrátenie detí do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v zmysle článku 16 tohto dohovoru nebráni v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia aj v prípade, ak by súd, na ktorý bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemal právomoc rozhodovať vo veci samej (článok 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003) , pretože zdržať sa rozhodovania

až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, je potrebné len vo veci samej. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prípadné prijatie predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie príslušného súdu o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa a nemá na toto konanie žiaden vplyv. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa nedostatku právomoci slovenských súdov odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa bude skúmať svoju právomoc vo veci samej v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 v súlade s článkom 8, 9, ako aj 17 až 19, a to po rozhodnutí príslušných súdov o neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní dieťaťa, v rámci ktorého bude vyriešená otázka obvyklého pobytu detí, ktorý je základným kritériom pre skúmanie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností k deťom. Odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z návrhu matky nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predbežnú úpravu pomerov detí, pričom závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplývajú ani z tvrdení matky v návrhu ani z doposiaľ vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.