KSKE 7 CoP 115/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201777 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211201777.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky MVDr. M. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. G. č. XX zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti otca MVDr. X. Č.Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. O. na ul. N.. U. M. S. č. XX zastúpeného Mgr. Janou Krakovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Čajakovej č. 1 o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.2.2012 č.k. 23P 35/2011-232 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od 1.1.2011 do 31.1.2012 a dlžnom výživnom.

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.2.2012 do budúcnosti, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. S. od 1.1.2011 do budúcnosti zo sumy 5.000 Sk, t.j. 165,97 € na 500 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 v sume 4.342,39 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p., v zmysle ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že závery prvostupňového rozsudku sú v rozpore s vykonanými skutkovými zisteniami a rozhodnutie obsahuje prvky svojvôle a konanie bolo nespravodlivé, pretože došlo v ňom k porušeniu jeho práv. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože tým, že neporovnával dôsledne pomery, rozhodol nesprávne ak zvýšil výživné cca o 70 % a preto bolo povinnosťou súdu skúmať s náležitou starostlivosťou, že v súčasnosti jeho plat činí 1.945,32 €, čo je evidentný rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2006, kedy mal

dve vyživovacie povinnosti a v súčasnosti tri, pričom komplexne nezistil dôvod zvýšenia výživného. Konštatoval, že matka previedla obchodný podiel spoločnosti ROMANI s.r.o. na svojho plnoletého syna pred podaním návrhu účelovo s úmyslom zbaviť sa majetku, pričom súd neskúmal, či bol podiel prevedený odplatne alebo bezodplatne a v uvedenej spoločnosti matka bola spoločníčkou a vykázala stratu, čo ešte neznamená, že obchodný podiel nemá hodnotu a že matka nedisponuje vecnými plneniami a výhodami vyplývajúcimi z danej spoločnosti. Súd nepreveroval pravdivosť tvrdenia, že matka v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov si skutočne požičiava peniaze od dôchodkýň - matiek, ktoré podľa jeho názoru sú len účelovým tvrdením a neskúmal dôvodnosť mesačných nákladov na maloletého a ani jeho odôvodnené potreby a teda, či v dôsledku toho došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Vytkol konajúcemu súdu, že akceptoval matkou uvedené mesačné náklady na hypotéku, leasing auta, dovolenky, pričom v jeho prípade skutočnosť, že sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v súvislosti s čím spláca úverové splátky sú dôkazom o tom, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby prispieval zvýšené výživné. Uviedol, že matka vedie nákladný život čo preukazuje, že má dostatok finančných prostriedkov a súd sa obmedzil len na strohú konštatáciu, že k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného došlo tým, že mal. S. sa medzičasom stal žiakom 8-ročného gymnázia a že tieto zmeny sú samé bez ďalšieho podstatnými kvalifikovanými zmenami pomerov. Vytkol konajúcemu súdu, že zvýšil výživné aj do budúcnosti, keďže pri rozhodovaní je súd nútený vychádzať z pomerov v čase rozhodovania a za daných okolností nie je možné posúdiť, aký bude príjem otca v budúcnosti. Zdôraznil, že za obdobie roka 2011 jeho príjmy sa navýšili celkovo, aj jednorazovým príjmom odstupného a vyplatených dávok v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov, ktoré príjmy sa nebudú opakovať a ktoré boli vyplatené v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Nastúpil do nového zamestnania, kde v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o výživnom dosahoval príjem 1.945,32 € a iný príjem už nemá. Namietol nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, pretože súd je povinný vychádzať z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného a preto neexistoval dôvod pre zvýšenie výživného o cca 70 %, pretože to nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Namietol uhradenie dlžného výživného do troch dní, pretože jeho príjem mu neumožňuje zaplatiť dlžné výživné naraz a žiadal zohľadniť, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode bývalej manželke v rámci vyporiadania BSM prenechal do výlučného vlastníctva rodinný dom v Košiciach, v ktorom zostali bývať jeho deti v prostredí, v ktorom doposiaľ žili, aby mali svoje zázemie a nemuseli si zvykať na nové prostredie a finančné vyporiadanie a zároveň sa staral o dospelého syna S., ktorý študuje v Bratislave, býva v jeho rodinnom dome a naďalej mu poskytuje súdom určené výživné 165,97 €. Uviedol, že kupuje deťom darčeky, oblečenie, obuv, knihy a preto návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa správne rozhodol po úplne zistenom skutkovom stave, pretože presne zistil zmenu pomerov tak na strane mal. S., ako aj možnosti a pomery otca, pričom správne uzavrel, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie piatich rokov, počas ktorých ako sa potreby mal. S. postupne zvyšovali s prihliadnutím na vek aj jeho záujmy. Zmenili sa schopnosti, možnosti otca a jeho priemerný čistý mesačný príjem. Konštatovala, že obaja rodičia majú tri vyživovacie povinnosti. Ona od 1.2.2012 je na rodičovskej dovolenke, je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky. Jej manžel je zamestnaný s príjmom 1.300 € brutto, čo je jediným príjmom celej štvorčlennej rodiny. Potvrdila, že spoločnosť ROMANI s.r.o., resp. jej obchodný podiel bol prevedený bezplatne na staršieho syna S., pretože spoločnosť je v strate a nevykazuje žiaden zisk. Okrem produktov, ktoré predáva, iný majetok nemá. Plnoletý syn S. je študentom 1. ročníka Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, býva u otca, často chodí domov aj počas víkendov a u otca sa zdržiava málo. Po rozhodnutí prvostupňového súdu mu otec vyhlásil, že dom predáva, takže sa musí vysťahovať. V súčasnosti jej príjmom sú rodinné prídavky na tri maloleté deti. Konštatovala, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a teda aj mal. S. má právo sa podieľať na značne vysokej životnej úrovni svojho otca. Otec podľa jej vedomostí vlastní rodinný dom, má výhodné zamestnania z ktorých získava nadpriemerný príjem a má pochybnosť o tvrdení otca o tom, že so svojou partnerkou, s ktorou má maloletého syna S. nevedie spoločnú domácnosť, pretože podľa jej vedomostí žijú spolu riadne na spôsob manželstva. Poprela tvrdenie otca, že by po rozvode manželstva zanechal rodinný dom v Košiciach, pretože rodinný dom bol kúpený za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov a hlavne z peňazí, ktoré získali predajom jej bytu v jej výlučnom vlastníctve a z hypotekárneho úveru, ktorý počas manželstva splácali asi pol roka a po rozvode ho bude splácať ešte po dobu 20 rokov, teda nesvedčí to o tom, že by otec mal. S. prenechal finančné hodnoty

iné, než by boli vyporiadané v BSM, ktoré mu za trvania manželstva patrili. V zmysle uvedeného má za to, že súd prvého stupňa vykonal podrobne dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonal dôkazy, ktoré správne posúdil jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti a preto jeho rozhodnutie je vecne správne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 a dlžnom výživnom. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že ani v priebehu odvolacieho konania otec neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného pre maloletého za uvedené obdobie, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zvýšené výživné za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, po zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností, ako aj rozsah odôvodnených potrieb mal. S. v tomto období. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu a preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi formou zvýšeného výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať rovnakú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd poznamenáva, že matka si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči mal. S. v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného na mal. S. za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 a výroku o dlžnom výživnom podľa § 219 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých výrokov rozhodnutia.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, napadnutého odvolania, vyjadrenia k odvolaniu dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 1.2.2012 do budúcnosti, pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa nie je preukázané, či došlo k objektívnej zmene pomerov na strane účastníkov, teda rodičov spočívajúcej v zmene ich príjmu. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa v odvolacom konaní zmenil, právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.2.2012 do budúcna, je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o zvýšení výživného od otca pre mal. S., preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o určení výživného od 1.2.2012 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o zvýšení výživného za obdobie od 1.2.2012 do budúcna na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia vec znovu prejednať, zistiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o rozsahu výživného od 1.2.2012 do budúcna, trovách konania účastníkov, prípadne aj v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami otca vo vzťahu k zvýšeniu výživného pre mal. S. od 1.2.2012 do budúcnosti, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od 1.2.2012 do budúcnosti a rozsudok odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a aby boli spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.