KSKE 7 CoP 116/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/116/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212515 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211212515.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. F. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov L. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. na K. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 4 a P.I. F. nar. X.X.XXXX bývajúceho v A. X. T. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Vojenskej ul. č. 14 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.2.2012 č.k. 27P 64/2011-66 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.5.2011 do 31.8.2012 zamieta.

Rozsudok vo výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.9.2012 do budúcna a dlžnom výživnom z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. K. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1.6.2009 č.k. 42C 32/09-37 zo 70 € na 100 € mesačne od 1.5.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2011 do 1.3.2012 vo výške 300 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 10.5.2011, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného pre mal. K. zo 70 € na 150 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám u maloletého a doterajšia úprava výšky výživného nezodpovedá jeho skutočným potrebám. Maloletý navštevuje materskú školu a jeho priemerné mesačné výdavky vyčíslila na 250 € mesačne, pričom výdavky na maloletého sa jeho prirodzeným vývojom zvyšujú. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že jeho priemerná mesačná mzda sa oproti poslednej úprave výživného znížila z 622,48 € na 522,32 €, preto mu jeho súčasné platobné a životné podmienky neumožňujú uhrádzanie matkou navrhnutého výživného. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného pre maloletého bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1.6.2009 č.k. 42C 32/2009-37, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, mal. K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné pre maloletého 70 € mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec mal priemerný čistý mesačný zárobok za rok 2008 662,48 € a za január, február 2009 502,62 €, matka mala priemerný príjem za rok 2008 557,81 € a za január až marec 2009 690,03 €. Matke so starostlivosťou o maloletého vypomáhali jej rodičia podľa jej služieb. Z výpovede matky konajúci súd zistil, že mal. K. od septembra 2009 navštevuje

materskú školu, kde uhrádza 35 € mesačne. Okrem toho maloletý navštevuje tanečnú s mesačným poplatkom 16 €. Maloletý je zdravý, berie liek na imunitu, za ktorý matka dopláca 15 € mesačne. Okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti nemá. S dieťaťom býva v 3-izbovom byte, ktorý má spolu s bývalým manželom, otcom maloletého. V byte bývajú aj jej rodičia, ktorí jej prispievajú za bývanie 100 €, pričom náklady spojené s bývaním uhrádza vo výške 225 € mesačne. Z potvrdenia Dopravného podniku mesta Košice z 15.11.2011 a 9.1.2012 zistil, že v roku 2011 mala matka priemernú čistú mesačnú mzdu 696,54 €. Z výpovede otca zistil, že 19.2.2011 uzavrel manželstvo, z ktorého maloleté dieťa nepochádza. Jeho manželka je zriaďovateľkou a majiteľkou súkromnej základnej školy, má jedno maloleté dieťa navštevujúce 6. ročník základnej školy. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve manželkinej matky. Nájom a inkaso platili mesačne vo výške 122 € a po zvýšení 136 €. Manželka otca je jedinou zakladateľkou a spoluvlastníčkou súkromnej základnej školy, ktorá má približne 15 až 17 zamestnancov. Otec využíva auto Mitsubischi, ktoré je vedené na manželkine meno a manželka užíva auto, ktoré dostala darom od svojej matky Hondu Civic, ďalšie dve autá Opel a Hondu Accord užíva manželkin bývalý druh. Otec uviedol, že manželkinej matke dlhuje 10.000 €, ktoré si požičal pre potreby právneho zastupovania. Ďalej uviedol, že na výživu maloletého prispieva aj tým, že matka s maloletým naďalej žije v ich spoločnom družstevnom byte a tak nemá výdavky na komerčné nájomné. Poukázal aj na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by mal odlišnú životnú úroveň ako matka maloletého, nakoľko sa mu príjem nezvýšil, ale naopak znížil. Zo správy zamestnávateľa otca Stavebného bytového družstva I. v Košiciach konajúci súd zistil, že otec mal priemernú čistú mzdu v roku 2011 526,73 €. Z potvrdenia o príjme manželky otca z 20.6.2011 zistil, že od 1.5.2010 do 30.4.2011 mala čistý príjem spolu vo výške 5.206,29 €. Zo správy kolízneho opatrovníka z 21.6.2011 zistil, že matka býva spolu s maloletým a svojimi rodičmi v 3-izbovom byte. Maloletý navštevuje materskú školu na Turgenevovej ul. č. 4, t.č. Park Angelinum 13 a zároveň tanečný krúžok. Má oslabenú imunitu, berie lieky, za ktoré matka uhrádza 15 € mesačne, iné výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá. Otec sa s maloletým v súčasnosti nestýka, občas zavolá matke a informuje sa o maloletom. Otec býva spolu so svojou súčasnou manželkou a jej synom v byte, ktorý je vo vlastníctve manželkinej matky. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné primerane príjmovým a majetkovým pomerom otca a potrebám mal. K.. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca k maloletému, kedy bol maloletý v domácej starostlivosti matky došlo k podstatným zmenám pomerov na strane maloletého v tom, že od septembra 2009 navštevuje materskú školu, kde matka uhrádza 35 € mesačne a za tanečný krúžok 16 €. Príjem otca, ktorý okrem vyživovacej povinnosti k mal. K. inú vyživovaciu povinnosť nemá, sa zvýšil z 502,62 € na 526,73 €, pričom náklady na domácnosť znáša spoločne so svojou manželkou, ktorá je zamestnaná a má stály príjem, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z dôvodu, že z uvedeného príjmu má možnosť prispievať na vyššie výdavky maloletého, ktoré vznikli jeho nástupom do materskej školy. Zároveň prihliadol aj na vývoj životných nákladov na maloletého, ktoré sa nepochybne od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili. Zvýšením vyživovacej povinnosti otcovi od 1.5.2011 do 1.3.2012 mu vznikol dlh na výživnom za 10 mesiacov po 30 € (100 € - 70 €) vo výške 300 €, ktoré zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Vyjadril názor, že konajúci súd vo svojom odôvodnení dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže vo svojom odôvodnení uviedol, že jeho príjem sa zvýšil z 502,62 € na 526,73 €. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.6.2009 sp.zn. 42C 32/2009, ktorým bolo ich manželstvo s matkou maloletého rozvedené a zároveň upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému na čas po rozvode, pričom konajúci súd v odôvodnení uvedeného rozsudku uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2008 bol 19.958 Sk (662,48 €) a za mesiace január a február 2009 502,62 €. Z uvedeného teda vyplýva, že súd pri pôvodnej úprave výživného vychádzal z jeho priemernej mesačnej mzdy, ktorá predstavovala sumu vo výške približne 622,48 € mesačne. V súčasnosti však jeho priemerná mesačná mzda predstavuje 522,32 €, z čoho možno následne konštatovať, že došlo k podstatnej zmene jeho príjmov, avšak jeho majetkové pomery sa zhoršili. Po rozvode uzavrel nové manželstvo. Okrem osobných nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré predstavujú sumu 377,51 € sa finančne podieľa aj na uspokojovaní každodenných potrieb terajšej domácnosti. Ich náklady na spoločnú domácnosť predstavujú 555 €, ktoré v priebehu konania vyčíslil a preukázal. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že u maloletého došlo k takým podstatným zmenám, ktoré by nevyhnutne odôvodňovali zvýšenie výživného. Maloletý má nastúpiť na povinnú školskú dochádzku až v školskom roku 2012/ 2013 a

náklady, ktoré musí matka maloletého vynaložiť na ich spoločného syna nenamieta, no v súčasnosti nepredstavujú neprimerane zvýšené mesačné výdavky až do tej miery, aby odôvodňovali zvýšenie výživného.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia otca o znížení príjmu považuje za zavádzajúce, nakoľko z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva vyplynulo, že priemerný čistý príjem otca v mesiaci január a február 2009 predstavoval 502,62 €. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 154 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Rozsudok o rozvode manželstva bol vyhlásený 1.6.2009, teda minimálne pol rok otcov priemerný mesačný zárobok sa pohyboval okolo sumy 500 €. Súd prvého stupňa teda správne vyhodnotil, že otcov príjem sa zvýšil. Rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní namieta otcove výdaje súvisiace s uspokojovaním potrieb súvisiacich so starostlivosťou o syna terajšej manželky. Tieto nemôžu byť poňaté do kategórie odôvodnených výdavkov otca, nakoľko podľa ust. § 30 ods. 2 Zákona o rodine sa má podieľať na výchove, starostlivosti o dieťa, nie na výživnom. Je neakceptovateľné, aby manžel matky saturoval alimentačnú povinnosť biologického otca na úkor vlastného biologického dieťaťa. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že došlo k podstatným zmenám pomerov u maloletého, ktorého potreby sa zvýšili už od školského roku 2009 tým, že začal navštevovať materskú školu a tanečný krúžok, kde je potrebné uhrádzať mesačný poplatok 15 €, za školskú jedáleň 20 €, nákup prezuviek, úboru, posteľnej bielizne, pričom sa zvýšili aj náklady spojené s dochádzkou na tanečný krúžok, kde platí 16 €, topánky a úbor.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. V súlade s ust. §

78 ods. 1 Zákona o rodine za zmenu pomerov je potrebné považovať výraznú zmenu tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u maloletého dieťaťa v dôsledku nástupu do predškolského zariadenia, avšak odôvodnené potreby dieťaťa sa nezvýšili takým zásadným spôsobom, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom s prihliadnutím na skutočnosť, že u otca nedošlo k pozitívnej zmene jeho príjmov, ako nesprávne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Súdna prax ustálila, že v konaniach o výživnom je potrebné pri ustálení príjmov či už oprávneného alebo povinného vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý posudzovaná osoba dosahuje v období minimálne dvanástich kalendárnych mesiacov, nakoľko len týmto spôsobom je možné zistiť objektívne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe povinným, prípadne dôvodnosť nároku (odkázanosti na výživu) oprávneného, pretože príjem sa môže meniť v dôsledku vyplatených odmien, práceneschopnosti, zmenou pracovného zaradenia a podobne. Uvedený záver je odôvodnený aj tým, že pokiaľ by súd vychádzal z príjmu povinného za obdobie napríklad dvoch mesiacov, počas ktorých bol povinný krátkodobo práceneschopný a došlo u neho k výraznému poklesu príjmu, pričom jeho pravidelne dosahovaný príjem je inak podstatne vyšší, nemohol by určiť výživné zodpovedajúce jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. V tomto preskúmavanom prípade je nepochybné, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k mal. K. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode (rozsudok Okresného súdu Košice II z 1.6.2009 č.k. 42C 32/2009-37) súd vychádzal z priemerného čistého príjmu otca za rok 2008 662,48 € a za mesiace január a február 2009 502,62 €. Priemerný čistý príjem otca teda v uvedenom období bol 639,56 € (v roku 2008 dosiahol otec celkový ročný príjem 7.949,67 € a v roku 2009 za mesiace január a február spolu 1.005,25 €, ako nepochybne vyplýva z opisov mzdových listov otca v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého) . Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku podstatného zníženia príjmu otca oproti predchádzajúcej úprave z 639,63 € na 526,73 € v roku 2011 a nevýraznej zmene pomerov u maloletého dieťaťa za situácie, že príjem matky sa podstatným spôsobom nezmenil a nakoľko uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, nie sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu za obdobie od podania návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného do 31.8.2012, preto napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na zvýšenie výživného za uvedené obdobie zamietol. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané zlepšenie majetkových pomerov otca, ktoré nemožno odvodzovať od majetkových pomerov jeho manželky, prípadne jej príbuzných s tým, že manželka otca nemá vyživovaciu povinnosť k mal. K. rovnako ako ani otec maloletého nemá vyživovaciu povinnosť k manželkinmu dieťaťu, na čo v konečnom dôsledku neprihliadol ani súd prvého stupňa, keď za odôvodnené výdavky otca údajné plnenia v prospech manželkinho syna nepovažoval. Takisto je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zmene výživného je súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom v predchádzajúcom konaní o výživnom, na základe ktorého bolo určené predchádzajúce výživné a nemožno ho hypoteticky modifikovať, ako sa nesprávne domnieva matka vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ prezumuje príjem otca v období od marca 2009 do vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva (1. jún 2009) .

Z odvolania otca, ako aj obsahu spisu vyplýva, že u mal. K. zrejme došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov od 1.9.2012, nakoľko mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, ktorá skutočnosť má spravidla vždy za následok podstatné zvýšenie nákladov na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa a to aj v súvislosti so školskou dochádzkou. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa zrejme v odvolacom konaní zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.9.2012, je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu na zvýšenie pre mal. K., preto odvolací súd zrušil rozsudok v tejto časti, ako aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom, ktorý stratil svoje opodstatnenie v dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného za obdobie do 31.8.2012 podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa

ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom pre maloleté dieťa na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.9.2012 do budúcna, najmä zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov, odôvodnené potreby maloletého, majetkové pomery rodičov, zistiť rozsah plnení otca nad rámec súdom stanoveného výživného, posúdiť ich z hľadiska, či spĺňajú účel výživného, tieto skutočnosti následne vyhodnotiť a rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby boli jeho závery spätne preskúmateľné v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.