KSKE 7 CoP 117/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 117/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/117/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211234803 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211234803.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky A. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na K. ul. č. XX proti odporcovi K. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v F. na V. R. č. XX v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.2.2012 č.k. 25P 276/2011-33 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 100 € mesačne od 7.12.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.

Dlžné výživné za obdobie od 7.12.2011 do 28.2.2012 v sume 280,50 € súd povoľuje odporcovi splácať navrhovateľke v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Návrh na určenie výživného za obdobie od 1.12.2011 do 6.12.2011 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 100 € mesačne od 1.12.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 28.2.2012 vo výške 300 € povolil odporcovi uhradiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 7.12.2011, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu manželským výživným 100 € mesačne od 1.11.2011. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, prebieha rozvodové konanie pod sp.zn. 19C 69/2011 a odporca jej na výživu neprispieva, pričom jej príjem je nepostačujúci aj vzhľadom na okolnosť, že má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 8.10.2005. Z výpovede navrhovateľky zistil, že od februára 2011 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti a od uvedenej doby jej na domácnosť neprispieva. Od mája 2011 je evidovaná na úrade práce. Do októbra 2011 poberala dávky v nezamestnanosti a následne požiadala od novembra 2011 o dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 96,10 €. V januári 2012 na základe dohody o vykonaní prác dosiahla príjem 72,80 €. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností podala aj na čas do rozvodu. S odporcom doposiaľ nie sú rozvedení, prebieha konanie o rozvode na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 19C 69/2011, kde bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci striedavej výchovy. V konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu doposiaľ nebolo

vytýčené pojednávanie. Vec bola postúpená príslušnému Okresnému súdu Košice I. Odporca na výživu ich spoločnej dcéry L. neprispieva od opustenia spoločnej domácnosti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 14-ročnému synovi H. F., na výživu ktorého mu prispieva jeho biologický otec sumou 25 €. Momentálne s deťmi býva u svojej matky, ktorej prispieva 150 € mesačne. Maloletý H. navštevuje 8. ročník základnej školy. Maloletá L. navštevuje materskú školu, kde uhrádza do škôlky 25 €, ZRPŠ 25 €, synovi uhrádza na stravu v škole 25 €. V predchádzajúcej dobe bola zamestnaná na dobu určitú v spoločnosti Favrecia, kde s ňou nebola predĺžená zmluva z dôvodu, že bola často doma s mal. Barborou, ktorá bola chorá. Má ďalšie výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. S odporcom boli spoluvlastníkmi 4-izbového bytu v H., ktorý predali za 13.000 € a jej po úhrade úverov ostalo 6.000 €. Z výpovede odporcu konajúci súd zistil, že toho času býva s priateľkou. Zo spoločnej domácnosti od navrhovateľky odišiel vo februári 2011. S navrhovateľkou má jednu dcéru L.. Podal návrh na rozvod manželstva, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté z dôvodu navrhovanej striedavej starostlivosti. Jeho súčasná priateľka dosahuje čistý príjem 450 €. Bývajú spolu v jej byte. Nájomné s inkasom uhrádzajú spolu 250 € mesačne. Priateľke dáva celý svoj príjem na spoločný účet, z ktorého sa hradia výdavky na životné náklady. Výživné pre mal. L. doposiaľ nehradil, nakoľko vedel, že navrhovateľka podala návrh na určenie výživného na čas do rozvodu a čakal na toto rozhodnutie. Z predaja spoločného bytu s navrhovateľkou uhradili dlh v Slovenskej sporiteľni vo výške 3.377,99 €, po vyplatení ktorého obdržal polovicu finančných prostriedkov z predaja bytu, takisto aj navrhovateľka. Z týchto finančných prostriedkov uhradil dlh na leasing a sumu 2.900 €, ktorú vyplatil navrhovateľke v hotovosti, táto predstavovala jednak príspevok na dlh v Slovenskej sporiteľni a jednak dlhy, ktoré mu vyčíslila. Okrem uvedených dlhov vyplatil spoločnosti Orange 452,75 € ako úhradu dlhu. Do februára 2011 prispieval navrhovateľke na spoločnú domácnosť sumou 600 €. Na základe dohody o vykonaní prác, ktorú predložil súdu, môže oficiálne zarobiť 50 € mesačne, jeho reálny príjem je okolo 400 € mesačne. Ďalej uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Easy taxi od 20.6.2011 do 28.6.2011, kde mu nevyhovovali jeho kolegovia. Od ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti Ferdinand s.r.o. do 15.11.2011, odkedy je zamestnancom zamestnávateľa Ivan Kužeľ - Maxi taxi nebol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nepoberal dávky v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi a to z dôvodu, že v tomto období si hľadal zamestnanie. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 9.11.2011 konajúci súd zistil, že navrhovateľka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.5.2011 a jej evidencia trvá. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo 7.12.2011 zistil, že navrhovateľka bola poberateľkou dávok v nezamestnanosti. V období od 1.5.2011 do 31.10.2011 jej boli celkovo vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške 1.530.80 €. Z dohody o vykonaní práce, ktorú navrhovateľka predložila v konaní zistil, že so spoločnosťou Califor s.r.o. Košice uzavrela 17.8.2011 dohodu o vykonaní prác na dobu od 18.8.2011 do 17.8.2012, v zmysle ktorej mala dohodnutú odmenu vo výške 1,82 € za hodinu. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo 6.12.2011 zistil, že navrhovateľka dosiahla v decembri 2011 čistú mzdu vo výške 75,52 € na základe dohody o vykonaní prác uzavretej 18.8.2011. Lustráciou Sociálnej poisťovne zistil, že odporca bol zamestnancom spoločnosti Ferdinand s.r.o. od 1.1.2011 do 13.5.2011, od 20.6.2011 do 28.6.2011 bol zamestnancom zamestnávateľa Peter Štefan - Optimus, Južná trieda 93, Košice a od 15.11.2011 zamestnancom zamestnávateľa Ivan Kužeľ - Maxi taxi, Tatranská 17, Košice. Z oznámenia zamestnávateľa odporcu spoločnosti Ferdinand s.r.o., Moldava nad Bodvou zistil, že odporca bol zamestnancom predmetnej spoločnosti od 1.1.2011, pracovný pomer bol ukončený dohodu 23.5.2011 bez udania dôvodu. Od 6.3.2011 do 30.4.2011 bol práceneschopný a podľa opisu mzdového listu tohto zamestnávateľa dosiahol čistý príjem v januári 2011 247,68 €, vo februári 2011 247,68 €, v marci 2011 43,11 €, v máji 2011 180,13 €. Z dohody o pracovnej činnosti predloženej odporcom zistil, že odporca uzavrel 14.11.2011 so zamestnávateľom Ivanom Kužeľom - Maxi taxi, Tatranská 17, Košice dohodu o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce na dobu neurčitú, v zmysle ktorej pracovný čas odporcu je 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 1,25 € za hodinu. Z kúpnej zmluvy predloženej odporcom zistil, že medzi predávajúcimi, odporcom a navrhovateľkou a kupujúcou H. Y. bola uzavretá kúpna zmluva ohľadne vlastníctva 4-izbového bytu na K. ul. č. 20 v H. X. L. za kúpnu cenu 13.000 €. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sú dané zákonné predpoklady pre priznanie manželského výživného zo strany odporcu pre navrhovateľku. Zhodnotiac majetkové pomery odporcu, jeho príjem, ktorý vyplýva z jeho výpovede, náklady, ktoré uhrádza spoločne s priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ako aj príjem a výdavky navrhovateľky, ako aj okolnosť, že táto má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom dospel k záveru, že životná úroveň oboch účastníkov konania nie je rovnaká, pričom odporca si vyživovaciu povinnosť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia neplní od opustenia spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného posúdiac príjmy a celkové majetkové pomery oboch účastníkov dospel k záveru, že primerané výživné

zo strany odporcu na navrhovateľku predstavuje 100 € mesačne. Návrhu navrhovateľky vyhovel od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno výživné priznať odo dňa začatia súdneho konania a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania účastníkov nerozhodoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti vyhovujúcim výrokom rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že pred podaním návrhu na rozvod manželstva pracoval v Penzióne Ferdinand s.r.o. v Moldave nad Bodvou ako vodič donáškovej služby 365 dní v roku, 12 až 14 hodín denne vrátane sviatkov a víkendov. Mzda mu bola vyplácaná v hotovosti denne po smene a to 20 €, ktoré odovzdával v plnej hodnote navrhovateľke. Takto pracoval kvôli tomu, aby nemusel počúvať navrhovateľkine scény o ich zlej finančnej situácii. Po úraze (pohrýzol ho pes) a zlom dochádzaní do zamestnania pracovný pomer ukončil. Navrhovateľka aj napriek dostatku financií narobila dlhy a začal sa o ňu zaujímať exekučný úrad. Po zrušení jeho účtu zistil, že navrhovateľka bez jeho vedomia robila finančné prevody a zatajovala pred ním ich spoločné financie. Po podaní žiadosti o rozvod predali byt v Moldave nad Bodvou a s financiami sa rozdelili rovnakým dielom. Po vydieraní navrhovateľkou, že s ich dcérou sa môže stretávať, len ak jej dá hotovosť 2.900 €, jej túto sumu odovzdal. Suma mala slúžiť na vyplatenie dlhov a výživné na čas do rozvodu. Ak si pred svedkami vo vopred dohodnutom čase prišiel pre dcéru, navrhovateľka na neho zavolala políciu. Aj napriek odovzdaniu spomenutých financií dcéru nevidel pol roka a nemal o nej žiadne správy. V konaní o rozvod požiadal o striedavú starostlivosť o dcéru, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila z vypočítavosti. Výživné pre maloletú doposiaľ neposiela, pretože spomenutá suma bola navrhovateľke odovzdaná a mala slúžiť aj na tento účel. Nakoľko 23.2.2012 vyplatil v škôlke 25 € na ZRPŠ, navrhovateľka súhlasila, aby si dcéru bral počas víkendov a pokiaľ to bude možné aj cez pracovné dni. Aspoň takto chce navrhovateľku odbremeniť aj finančne. Ďalej uviedol, že sa odsťahoval do Košíc k priateľke, s ktorou bývajú v jej 3-izbovom byte spolu s jej štyrmi maloletými deťmi. Priateľkin príjem slúži na časť nájomného a pokrytie základných životných potrieb jej maloletých detí. On finančne prispieva na chod domácnosti. Ak je to potrebné, prispieva na ošatenie svojej dcéry a financovanie škôlky. Návrh na určenie manželského výživného pokladá za účelové obohacovanie sa na úkor niekoho iného a naštrbenie ich vzťahu s priateľkou. Navrhovateľka uviedla, že je v zlej finančnej situácii, nemá na základné hygienické potreby a mesačné príspevky na škôlku a ošatenie. Požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok v hmotnej núdzi aj napriek tomu, že pred súdom priznala fakt, že disponuje čiastkou 6.000 €, ktorá jej ostala z predaja bytu. Pred súdom uviedol, že jeho mesačný príjem je 300 €, bol to však jednorazový príjem. Firma Maxi taxi prijala ďalších šoférov a keďže mal pracovnú zmluvu len na dohodu a to 10 hodín týždenne s odmenou vo výške 1,25 € za hodinu, jeho príjem klesol na cca 130 € mesačne. Uvedená suma nie je postačujúca na pokrytie časti nájomného, jeho základných životných potrieb a taktiež na pokrytie potrieb jeho dcéry, ak je s ním. Podotkol, že navrhovateľka si taktiež môže uplatniť vyššie výživné pre svojho maloletého syna H. F. od svojho exmanžela. K odvolaniu pripojil príjmový pokladničný doklad, z ktorého vyplýva, že 23.2.2012 zaplatil poplatok do rodičovského združenia za druhý polrok 25 €.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že pred kúpou bytu v H. X. L. vlastnili 3-izbový byt na R. F., na ktorý mali hypotéku a na zariadenie bytu si vzali pôžičku zo Slovenskej sporiteľne. Keďže odporca pracoval vo firme Vamex a ona bola na materskej dovolenke s dcérou L., nároky na domácnosť boli po finančnej stránke vysoké, preto si po roku materskej našla brigádu v pekárni. Odporca sa prestal zaujímať o stav ich financií, no dožadoval sa drahých potravín, ošatenia, drogérie a sprchoval sa dvakrát denne, čo sa nakoniec ukázalo aj pri vyúčtovaní v podobe nedoplatkov. Odporca požíval alkoholické nápoje, na ktoré vydávali vysoký obnos peňazí. V novembri 2007 prišiel o zamestnanie, pretože jeho pracovná pozícia sa zrušila a náhradnú odmietol. Jeho zamestnaním sa stalo aktívne užívanie alkoholu, častými telefonátmi narobil vysoké účty, ktoré nebolo možné platiť. Aby mohla pokryť ich výdavky, využila debetné karty s tým, že pokiaľ si odporca nájde zamestnanie, peniaze vrátia. Nehovoriac o tom, že prišla aj o rodinné zlato, ktoré dostala od svojej rodiny. Odporca však zaujal opačný postoj a zamestnanie od roku 2007 až 2009 často striedal. Rodinu finančne nezabezpečoval, požíval alkohol, čo sa stalo neúnosným, preto opustila spoločnú domácnosť na dva mesiace aj s deťmi. Po jeho prísľube, že sa napraví, vrátila sa do

spoločnej domácnosti, predali byt a kúpili ďalší v H. X. L.. Nikdy odporcovi nezatajovala finančnú situáciu rodiny, ani prevody z účtu, on však o finančné hospodárenie nejavil záujem. Potvrdila, že po predaji bytu v H. X. L. obdržali 13.000 €, ktorú rozdelili na polovicu, potom odporcovi vyčíslila dlhy, ktoré im vznikli počas trvania manželstva a to v Slovenskej sporiteľni 3.377,99 €, debetná karta VÚB banky 719,23 €, spoločnosti O2 252 €, spoločnosti Orange 400 €, polovicu nájomného od februára do mája 2011 460 €, daň z nehnuteľnosti za rok 2011 10,69 €, odpad 24,55 €, nedoplatok za byt a elektrinu 92,66 € a 47,03 €. Nakoľko musela uhradiť aj bežné nájomné 200 € dopredu pre nedoplatky na rok 2012, aj uvedenú sumu odporcovi pripočítala. Mali zavedený internet od spoločnosti ANTIK, kde po odporcovom odchode vo februári a následnom zrušení zmluvy boli povinní platiť ešte po dobu ďalších troch mesiacov 17,92 € mesačne. Uvedené sumy činia spolu 5.613,36 € a nakoľko sa s odporcom rozdelili v ich platení, tak táto suma predstavuje čiastku 2.806,68 €, ktorou každý z nich prispel. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by jej odporca prispieval na výživu mal. L., ako to uvádza vo svojom odvolaní. V súčasnosti disponuje s peniazmi, ktoré zarobí z dohody o pracovnej činnosti, z dávky v hmotnej núdzi, ktorá je jej vyplácaná od januára 2012 v sume 96,10 € a výživného pre syna H. F. z prvého manželstva. K vyjadreniu pripojila rozkaz o uložení sankcie za priestupok K. Y. Obvodným úradom Košice odborom všeobecnej vnútornej správy zo 14.5.2009, 3 prevodné príkazy zo 16.5.2011 pre príjemcu VÚB banka, Orange Slovensko a.s. a Telefonica O2, ukončenie zmluvy so spoločnosťou ANTIK Telecom s.r.o. zo 4.4.2011, potvrdenie o vklade na bežný účet vo VÚB banke z 23.2.2011, 29.3.2011, 27.4.2011 a 25.5.2011, platobné doklady SIPO za obdobie od februára do júna 2011, faktúru za elektrinu za obdobie od 6.7.2010 do 5.6.2011, doklad o úhrade sumy 18,83 € Východoslovenskej energetike a.s. z 27.6.2011, vyúčtovanie zálohového predpisu Mestského bytového hospodárstva v Moldave nad Bodvou z 31.5.2011, potvrdenia o vklade na účet VÚB banky a.s. z 13.5.2011, 25.5.2011 a 27.4.2011 a príjmový pokladničný doklad na sumu 200 € ako zálohová platba za služby Mestskému bytovému hospodárstvu Moldava nad Bodvou zo 16.5.2011.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 Zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú. Ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Pri určovaní manželského výživného je potrebné vždy prihliadnuť na ustanovenie § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane

ich príjmu, ale treba zistiť konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne iné okolnosti zasahujúce do týchto pomerov.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými počas konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prejednávanom prípade je nepochybné, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu nie je rovnaká s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a príjem z dohody o vykonaní práce vo výške okolo 75 € mesačne s tým, že zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti, pričom jedno dieťa pochádza z manželstva navrhovateľky a odporcu. Odporca je zamestnaný taktiež na základe dohody o vykonaní prác, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že oficiálne môže zarobiť 50 €, avšak jeho reálny príjem je okolo 400 € mesačne. Vzhľadom na uvedené je možné urobiť záver, že súdom určený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke 100 € mesačne vyrovnáva životnú úroveň oboch manželov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je určenie manželského výživného za obdobie od 7.12.2011 do budúcna, preto sú tvrdenia o úhradách spoločných dlhov účastníkov konania v období do podania návrhu na určenie manželského výživného irelevantné. Rovnako je nepodstatnou skutočnosť, že odporca uhradil maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva príspevok na rodičovské združenie, pretože v tomto konaní sa nerozhoduje o výživnom pre maloleté dieťa. Tvrdenia odporcu v odvolaní, že príjem, ktorý uviedol na pojednávaní súdu prvého stupňa bol len jednorazový, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú obranu, nakoľko z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že jeho reálny príjem, ktorý môže dosiahnuť je 400 € mesačne a na tento je potrebné prihliadať v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine (potencionálny príjem) . Jediným pochybením súdu prvého stupňa je, že priznal výživné navrhovateľke v rozpore s ust. § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine od 1.12.2011 napriek tomu, že návrh bol podaný 7.12.2011, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal odporcu prispievať na navrhovateľku 100 € mesačne od podania návrhu, teda od 7.12.2011.

V dôsledku zmeny rozhodnutia o počiatku plnenia manželského výživného odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 7.12.2011 do 28.2.2012 (do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok súdu prvého stupňa vyhlásený s tým, že rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú podľa ust. § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné, to znamená, že odporca si mal plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke na základe napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa od marca 2012) v sume 280,50 €, t.j. za 25 dní mesiaca december 2011 80,50 € + 2 x 100 € za mesiace január a február 2012, ktoré povolil odporcovi splácať navrhovateľke v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty

výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na príjmové pomery odporcu a výšku dlžnej čiastky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh na určenie výživného za obdobie od 1.12.2011 do 6.12.2011 zamietol.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.