KSKE 7 CoP 118/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207223465 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207223465.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: 1. J. nar. XX.XX.XXXX, 2. A. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na C. ulici č. X zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kováčskej ulici č. 17 a Ľ. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na C. ulici č. X zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Letnej ulici č. 45 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.2.2012 č.k. 26P 201/2007-280 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zverenie maloletej J. a maloletej A. do osobnej starostlivosti matky zastavil. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej J. 200 € mesačne a maloletej A. 130 € mesačne za obdobie od 17.9.2007 do 5.12.2008. Dlžné výživné za obdobie od 17.9.2007 do 5.12.2008 spolu pre maloletú A. a maloletú J. 4.715,50 € zaviazal otca zaplatiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom podal odvolanie otec. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť výrok o určení výživného tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej J. 33,19 € mesačne a maloletej A. 33,19 € mesačne a adekvátne tomu aj zmeniť výrok o dlžnom výživnom a povoliť mu splácať dlžné výživné mesačnými splátkami v prípade, ak nebudú podmienky na zmenu rozsudku súdu v napadnutej časti výrokov. Vytkol konajúcemu súdu, že vo svojom odôvodnení sa dostatočne nevyporiadal s tým, že žiadny doklad ani znalecký posudok nepreukázal jeho skutočne dosahovaný príjem a konštatácia znalcom o jeho základnom imaní, ako aj to, že znalec podľa predložených účtovných podkladov a výkazov zistil, že doklady len demonštrujú určitý účtovný stav spoločnosti. Naviac spoločnosť vznikla 10.1.2007, ale rozhodným obdobím pre určenie výšky výživného je obdobie od 17.9.2007 do 5.12.2008, preto považuje za nesprávnu konštatáciu súdu, že disponoval finančnými prostriedkami tvoriacimi základné imanie spoločnosti, pričom zo záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že tieto finančné prostriedky boli aj reálne zložené ako základné imanie, logicky to ale neznamená, že týmito finančnými prostriedkami aj dňa 17.9.2007, kedy mu mala vzniknúť vyživovacia povinnosť aj disponoval. Konajúci súd sa nevyporiadal a nezohľadnil, že v citovanom znaleckom posudku bola za rok 2007 ako výsledok hospodárenia vykazovaná strata 106.000,- Sk, t.j. - 3.518 €, pričom touto stratou sa konajúci súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a následne ani so skutočnosťou, že žiadne príjmy mu neplynuli za rozhodné obdobie, čo súd nevzal do úvahy a on to považuje za nedôsledné hodnotenie konajúceho súdu. Vytkol konajúcemu súdu, že

nesprávne aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pretože mal dostatočnú možnosť z rozvodového spisu zistiť, že na účte znejúcom pre matku detí, s ktorým mala právo disponovať do novembra 2006 bola suma 477.977,66 Sk, ktoré finančné prostriedky boli pre rodinu, ku ktorým vo väčšej miere prispel on, keďže on pracoval pre spoločnosť patriacej výlučne matke, ktorá bola na materskej dovolenke a z toho účtu sa uhrádzali aj spoločné výdavky chodu domácnosti vrátane výživy a potrieb maloletých detí. On za trvania manželstva na svoje meno nemal zriadené svoje osobné účty a práve z účtu patriaceho výlučne matke previedla ona bez jeho vedomia sumu 705.000,- Sk na účet svojej matky E. T. z nepochopiteľných dôvodov, čím sa pokúsila o zníženie životnej úrovne domácnosti účastníkov konania zámerným presunutím financií, ku ktorým prispel svojou prácou výlučne on a podľa jeho názoru tieto finančné prostriedky mali byť predmetom vyporiadania BSM, preto sa nestotožnil s nesprávnym názorom konajúceho súdu, že v danom prípade išlo o finančné prostriedky údajne vo výlučnom vlastníctve jeho, ako otca a teda o jeho pohľadávky voči matke, ktorú nemožno započítať na výživné pre maloleté deti, keďže tomu tak preukázateľne nebolo. Poukázal na to, že aj keď sa nezdržiaval v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ho fakticky zo spoločnej domácnosti vyhodila bez akýchkoľvek osobných vecí, pre posúdenie objektívnosti jeho majetkových pomerov a jeho možnosti a schopnosti pre určenie vyživovacej povinnosti pre obe maloleté deti do rozvodu súd neskúmal dôsledne a preto sa javí napadnutý rozsudok ako zmätočný a nepreskúmateľný. Konštatoval, že matka nikdy nepracovala v spoločnosti WIXOON GROUP SK s.r.o., tú založil potom, ako ho matka vyhodila zo spoločnej domácnosti a na to, aby mohol úplne od začiatku existovať a budovať svoju existenciu vypomohli mu so založením citovanej spoločnosti priatelia, ktorí mu ako tichí spoločníci požičali vstupné finančné prostriedky. Fakticky nikdy nemal k dispozícií žiadne finančné prostriedky a matka pritom uviedla, že spláca všetky stavebné úvery sama, pričom aj kolízny opatrovník ponechal na úvahu súdu rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti. Vlastné finančné možnosti nemal žiadne, nakoľko BSM účastníkov bolo zrušené ešte za trvania manželstva pred jeho vykázaním zo spoločnej domácnosti, ale matka detí finančné prostriedky mala a mala možnosť disponovať s nimi, lebo ona bola jedinou vlastníčkou bytu č. XX na C. ulici č. X v P., vrátane podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku k obytnému domu a bola tiež jedinou vlastníčkou rodinného domu, ktorý následne predala za sumu 2.400.000,- Sk. V čase jeho núteného odchodu zo spoločnej domácnosti tiež predala osobné motorové vozidlo v hodnote 450.000,- Sk a ona bola tá, ktorej ostali všetky účty, financie a poprel, že by v januári 2007 zobral firemné peniaze 500.000,- Sk, nakoľko až v mesiaci november 2006 matka mu zrušila dispozičné právo a pripravovala sa na jeho odchod zo spoločnej domácnosti bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Práve matke ostal všetok majetok, financie, ku ktorým prispel svojou prácou on a práve len do jej výlučných spoločnosti WIXOON GROUP SLOVAKIA s.r.o., ako aj spoločnosti W.R.B. TRANS SLOVAKIA s.r.o., ktorú zlikvidovala k 30.11.2007. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti postupne upadala aj podnikateľská činnosť spoločnosti WIXOON GROUP SLOVAKIA s.r.o., keďže on už v nej nepôsobil a preto sa matka zamestnala. Uviedol, že konajúci súd pri hodnotení jeho schopností a možností poukázal na to, že v rámci hodnotenia výsledku hospodárenia spoločnosti WIXOON GROUP SK s.r.o. za rok 2008 odrátal náklady, ktoré znalec nepovažoval za nevyhnutné pre ďalšie hospodárenie spoločnosti v roku 2008 pritom mal na mysli práve prenájom dvoch motorových vozidiel uvedenou spoločnosťou do leasingového nájmu s tým, že keďže spoločnosť otca nemala žiadnych zamestnancov, mohla mať podľa názoru znalca len jedno vozidlo. S týmto názorom znalca sa otec nestotožnil, lebo aj keď znalec v znaleckom posudku konštatoval, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, na druhej strane uviedol, že má iba zamestnancov pracujúcich na dohodu a preto nepovažoval za efektívne splácať leasing na dve motorové vozidlá. Toto tvrdenie znalca otec považuje za nelogické a protirečivé, nakoľko aj zamestnanci pracujúci na dohodu sú zamestnancami spoločnosti a nemali by byť znevýhodňovaní len preto, že majú dojednaný pracovný pomer nie pracovnou zmluvou, ale na dohodu. Preto sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku a konštatoval, že aj na základe toho konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne aplikoval a vyhodnotil v tejto súvislosti aj ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vytkol konajúcemu súdu, že matka síce vyčíslila výdaje za sporné obdobie, avšak ich hodnoverne nepreukázala žiadnymi dôkazmi a na druhej strane súd trval na tom, aby on svoje výdaje preukázal napriek tomu, že tvrdil, že išlo vždy pri príležitosti sviatkov a jednalo sa o oblečenie pre deti, ktoré pre odstup času si nepamätal. Považuje za nadhodnotené mesačné platby za T-com linku 800,- Sk, platby za T-mobile 1.500,- Sk, považuje za nesporné, že do rozvodu rodičov maloletých detí aj on sa podieľal na ich osobnej starostlivosti, keďže sa s nimi pravidelne stýkal, preto napokon súd konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu zastavil a súd nezohľadnil okolnosť, že aj on sa teda musel svojimi možnosťami a schopnosťami prispievať k ich starostlivosti a nezohľadnil okolnosť, že doslova bol vyhodený bez financií zo spoločnej domácnosti a nezohľadnil ani to, že skutočne na to, aby pri stretávaní sa so staršou dcérou jej mohol poskytnúť nejaké vreckové,

a to aj napriek tomu, že maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti matky a fakticky boli v starostlivosti oboch rodičov až do rozvodu. Za daných okolností zjavná majetnosť matky detí v dostatku finančných rezerv, ku ktorým jednoznačne prispel aj on, napriek tomu matka požiadala návrhom o určenie výživného v neprimerane vysokej sume a prvostupňový súd bez náležitého zdôvodnenia ustálil, že výživné 330 € zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a v dostatočnej miere zabezpečí potreby detí. Citoval ust. § 62 Zákona o rodine s konštatáciou, že povinnosť prispievať na výživu detí má aj matka, pretože v rozhodnom období mala dostatočný príjem a najmä z úspor, pretože mala možnosť disponovať finančnými prostriedkami bez obmedzenia sama, preto bola spôsobilá uhrádzať všetky nevyhnutné odôvodnené potreby maloletých detí a podľa jeho názoru súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal so skutkovými okolnosťami pri hodnotení majetkových pomerov matky detí, pretože tieto neboli vôbec predmetom hodnotenia v danej právnej veci. Predmetom hodnotenia súdu bola najmä jeho obchodná spoločnosť, jeho finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať vklad do jej základného imania a má za to, že pri hodnotení majetkových pomerov rodičov bolo potrebné zohľadniť, že matka mala okrem príjmov aj všetok hmotný a nehmotný majetok, ktorý nadobudla počas trvania manželstva s ním a ktorý patril len do jej výlučného vlastníctva. Z uvedeného dôvodu navrhol zmeniť napadnutý výrok o určení výživného po 33,19 € mesačne na každú z maloletých detí, alternatívne zrušiť rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa, pretože otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom šetrenia súdom prvého stupňa. Odvolacie námietky otca sú účelové so snahou neplniť si vyživovaciu povinnosť, navyše súd prvého stupňa nielenže vykonal dokazovanie vo veci samej ale pri určení výšky výživného vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že otec detí vedome a úmyselne znižoval zisk, nepreukázal, že by mu niekto požičal na zloženie základného imania spoločnosti 4.000.000,- Sk. Uviedla, že odporca za dobu piatich rokov rôznymi obštrukciami docielil, že počas tohto obdobia neplatil výživné pre maloleté deti. V čase podania návrhu maloletá A. navštevovala materskú školu, v súčasnosti končí prvý ročník základnej školy a maloletá J. v čase podania návrhu bola žiačkou základnej školy na prvom stupni a v súčasnosti končí prvý ročník gymnázia. Snahou otca je spôsobovať prieťahy, pokiaľ aspoň J. nedosiahne plnoletosť, čo sa mu aj darí. Konanie otca detí možno považovať nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale hlavne neetické a nemorálne, nakoľko má dostatok financií pre svoju mladú priateľku, avšak nemá finančné prostriedky pre svoje maloleté deti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým konanie o zverenie maloletej J. a maloletej A. do osobnej starostlivosti matky zastavil, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej J. a maloletej A. bol určený v súlade

s relevantnými a nepochybne zistenými skutočnosťami súdom prvého stupňa vyplývajúcimi zo zásad zákonných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd konštatuje, že rovnako ako aj v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí priamo nadväzujúcom na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, že majetok otca tvoria okrem peňažných prostriedkov hnuteľné aj nehnuteľné veci, ale aj nehmotné zložky v podobe práv. V tomto konaní, ako aj v konaní o rozvod manželstva bolo nepochybne zistené, že otec bol v posudzovanom období jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti vzniknutej 10.1.2007, preto správne súd prvého stupňa zohľadnil okolnosť, že spoločnosť pri jej vzniku mala splatené základné imanie ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku v sume 4.000.000,- Sk a vzhľadom na výsledok hospodárenia predmetnej spoločnosti v roku 2008, ktorý predstavoval v tomto roku zisk 4.813 €, pričom podľa záverov znaleckého posudku pri odrátaní nákladov, ktoré neboli nevyhnutné pre ďalšie hospodárenie spoločnosti stav finančných prostriedkov v tomto roku bol vyšší o 370.051,- Sk, preto správne pri zohľadnení oprávnených výdavkov otca súd dospel k záveru, že priemerné výživné pre maloletú J. je 200 € mesačne a maloletú A. 130 € mesačne za obdobie od 17.9.2007 do 5.12.2008, pričom správne prihliadol pri určovaní výživného nielen na oprávnené potreby maloletých detí ale aj na okolnosť, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Znaleckým dokazovaním bolo nepochybne zistené, že otec pri vzniku spoločnosti ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom v roku 2007 disponoval finančnými prostriedkami tvoriacimi základné imanie spoločnosti vo výške 4.000.000,- Sk, tieto finančné prostriedky boli aj reálne zložené ako základné imanie spoločnosti a spoločnosť nevykazuje účtovne tieto finančné prostriedky ako vklad tichého spoločníka a zároveň nevykazuje záväzok voči tichému spoločníkovi preto nevyplýva, že by tichý spoločník uvedenú čiastku zložil do spoločnosti a zároveň mohol v roku 2008 vykazovať pri správnom hospodárení spoločnosti vyšší zisk. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 75 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otcom tvrdené odvolacie námietky o neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v predmetnom období pre maloleté deti v súdom určenom rozsahu boli predmetom dokazovania súdom prvého stupňa a aj znaleckým dokazovaním v rozvodovom konaní, s týmito sa konajúci súd dôsledne vyporiadal, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a aj v rozvodovom konaní a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Účelovosť odvolacích námietok otca preukazuje aj jeho účastnícka výpoveď na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 4.3.2009 na č.l. 165 spisu, kedy uviedol, že majetok po zrušení BSM previedol na manželku, aby na dcéru z prvého manželstva neplatil vysoké výživné najmä s poukazom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v čo najväčšom rozsahu plniť. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne konštatoval skutočnosť, že ak matka pri odchode otca zo spoločnej domácnosti disponovala spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré previedla na účet svojej matky, súd vyhodnotil správne ako irelevantnú, nakoľko tieto finančné prostriedky mali byť predmetom vyporiadania BSM rodičov maloletých detí a pokiaľ po odchode otca zo spoločnej domácnosti matka disponovala finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctva išlo iba o jeho pohľadávku voči matke, ktorú nemožno započítať na výživné pre maloleté deti v zmysle ust. 76 ods. 2 Zákona o rodine. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o určení výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a keďže sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s §219 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.