KSKE 7 CoP 129/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 129/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611219617 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611219617.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. Z. nar. XX.X.XXXX a W. Z. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi detí rodičov W. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. O. X. na S. ul. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 87 a Ing. V. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. O. X. na M. ul. č. X/X zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Ing. Kožucha č. 1 v konaní o určenie spätného výživného na čas do rozvodu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.2.2012 č.k. 6P 88/2011-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na určenie spätného výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné od otca pre každé maloleté dieťa po 140 € mesačne a uložil otcovi povinnosť uhradiť jej dlžné výživné vo výške 7.840 € za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011 do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvého stupňa neprihliadal na jej výdaje, ktoré špecifikovala v súvislosti so zabezpečením voľného času maloletých detí a ich rekreáciou, neprihliadal na jej osobnú dennodennú starostlivosť o maloleté deti, v čom je zahrnuté zabezpečenie celodennej stravy, starostlivosť o ich hygienu, ošatenie, domácnosť, starostlivosť v čase choroby, plnenie si školských povinností, pričom otec detí ani jednu z týchto činností nezabezpečoval a preto je potrebné, aby sa podieľal práve finančnou formou na zabezpečovaní týchto potrieb detí a maloleté deti sa tak podieľali na životnej úrovni otca. Podotkla, že starší syn chodil na obedy k starým rodičom zo strany otca do mája 2010, avšak túto stravu zabezpečovali starí rodičia, nie otec. Syn W. chodí na obedy domov od apríla 2011. Uviedla, že príjem otca predstavoval za posudzované obdobie mesačne 1.114 €. Zo svojho príjmu uhrádzal rodičom na bývanie 100 €, iné ďalšie výdavky okrem výdavkov na stravu a oblečenie nemal. Od februára 2011 začal platiť výživné 140 € mesačne na obe deti. Poukázala na to, že otec poberal aj daňový bonus vo výške 40 € mesačne do februára 2011 a rodinné prídavky 35 € do júna 2009, čo znamená, že každý mesiac mal k dispozícii cca 75 €, ktoré použil na zabezpečenie potrieb detí. Takisto otec vo svojom zozname započítaval náklady, na ktoré by sa prihliadať nemalo, pretože ide o bežné náklady, ktoré má aj ona, napríklad darčeky na meniny, narodeniny, náklady na oslavu v súvislosti so sviatkami detí, vreckové za jednotky, vreckové na turnaj, na školu v prírode, oslava jeho narodením a podobne. Okrem toho uvádzal, že staršiemu synovi v roku 2010 platil dva telefóny, pričom syn mal len jeden telefón. Taktiež poukazoval na náklady na dovolenku v

Grécku, na ktorej však bol sám. Uviedla, že zo svojho príjmu uhrádzala náklady, ktorých rozpis predložila za roky 2009 až 2011. Zabezpečovala ďalšie potreby detí, napríklad doučovanie angličtiny pre syna U. vo výške 83 €, pričom medzi náklady nepočítala tie, ktoré vznikli, keď mali deti narodeniny alebo iné sviatky. Vyjadrila názor, že súd nesprávne prihliadol na to, že otec sa podieľal na úhradách za bývanie, ponechal jej byt a auto a taktiež aj finančné prostriedky. Domnieva sa, že ide o veci patriace do BSM, ktoré sa budú ešte len vyporiadavať a teda nenechal im nič, čo by nepodliehalo do budúcna vyporiadaniu BSM. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že od otca nepožadovala platenie výživného, ale ako uviedla na pojednávaní, otec jej predložil v čase, keď odišiel zo spoločnej domácnosti tabuľku nákladov, z ktorej bolo evidentné, čo uhrádza ona a čo on a zároveň mu povedala, aby prispieval aj na výživu detí, čo on spočiatku prisľúbil. Z uvedeného dôvodu nepristúpila k podaniu návrhu na úpravu práv a povinností do rozvodu. Domnieva sa, že prísľub plnenia je možné posudzovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie výživného spätne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolacia argumentácia matky je totožná s jej podaním z 10.2.2012. Je teda zrejmé, že súdu prvého stupňa boli tieto argumenty známe a pri úplnom poznaní skutkového stavu veci súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne. Už samotný návrh na určenie spätného výživného v členení troch viet predpokladal, že otec maloletých detí nebude schopný zdokladovať všetky výdavky, ktoré v rozhodnom období uskutočnil. Matka sa však mýlila, keďže otec predpokladal po skúsenostiach z minulého obdobia, že chorobne neguje všetky jeho snahy o styk s deťmi, neguje všetky výdavky, ktoré uskutočnil, preto presne a podrobne zdokladoval výšku svojich výdajov, ktoré ochotne poskytuje svojim synom. Táto obsiahla dokumentácia je aj súčasťou spisu a je teda zrejmé, že ide o systematické a opakované výdavky otca na uspokojovanie potrieb detí a všestranné rozvíjanie ich osobnosti. Z predbežných výdavkov vyplynulo, že vydáva na oprávnené potreby svojich detí vrátane nákladov na bývanie vždy viac ako 50 % svojich príjmov. Navyše súd prvého stupňa správne poukázal aj na to, že matke ostalo na účte okolo 7.000 €, ktoré mala k dispozícii v prípade, že by v súvislosti s výživou detí potrebovala kryť ďalšie výdavky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu matky na určenie spätného výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že ustanovenie § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného ihneď po zistení, že otcom uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie potrieb maloletých detí, sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva

z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Špekulatívnosť podaného návrhu na spätné určenie výživného vyplýva aj zo skutočnosti, že rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí z 3.2.2011 č.k. 6C 239/2009-127 nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva 19.2.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7CoP 80/2011-152 vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode 15.8.2011, pričom matka návrh na určenie spätného výživného na čas do rozvodu podala až 23.12.2011. Vo vzťahu k rozšírenému návrhu matky na určenie spätného výživného a jej odvolaciemu návrhu, ktorým sa domáha určenia výživného na čas do rozvodu za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011 je potrebné podotknúť, že nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva má ten následok, že všetky rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu strácajú účinnosť a to bez ohľadu na to, či rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť aj vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Zjednodušene povedané, v konaní o určenie spätného výživného na čas do rozvodu môže byť eventuálne určované výživné len do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v tomto prípade do 19.2.2011, pretože výživné určené rozvodovým rozsudkom pre maloleté deti na čas po rozvode je potrebné plniť od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti ostatných výrokov rozsudku a teda aj výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode. V tomto smere je preto návrh matky na určenie výživného od 19.2.2011 do 31.7.2011 neodôvodnený. Pre úplnosť je potrebné dodať, že výživné od rodičov je osobným právom dieťaťa a zásadne má byť splatné tej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto prípade boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a teda pokiaľ by si aj otec neplnil v predchádzajúcom období vyživovaciu povinnosti k deťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, splní si túto vyživovaciu povinnosť dodatočne v čase, keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti a preto sa nemôže matka domáhať kompenzácie toho, čo eventuálne na deti vynaložila z dôvodu, že otec si podľa jej názoru vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil v primeranom rozsahu práve s prihliadnutím na to, že výživné je osobným právom každého dieťaťa.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.