KSKE 7 CoP 135/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 135/2012

KS v Košiciach, dátum 30.10.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 135/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211221643 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211221643.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. D. nar. XX.X.XXXX a U. D. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov B. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na V. ul. č. XX a T. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. na O.U. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Marošom Minčíkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 7 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.3.2012 č.k. 23P 294/2011-92 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 25.9.2007 sp.zn. 21P 85/2006 pre mal. O. D. z 49,79 € na 100 € mesačne a mal. U. D. z 39,83 € na 85 € mesačne od 1.8.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2011 do 29.2.2012 pre mal. O. vo výške 320,33 € a mal. U. vo výške 165,21 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, prípadne, aby rozsudok zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v tom, či jeho finančná situácia, jeho mesačné príjmy a výdavky mu umožňujú platiť výživné v rozsahu, v akom určil súd prvého stupňa. Uviedol, že jeho príjem je len 512 €, pričom z tejto sumy musí uhrádzať pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky. Jeho príjem zahŕňa aj odmeny a nadčasy, ktoré vzhľadom k súčasnej ekonomickej situácii už nemáva a preto jeho mesačný príjem v súčasnosti je rádovo o 50 € nižší. Stále býva v 2-izbovom byte svojej matky, ktorá je na dôchodku. Úhrada služieb spojených s bývaním činí mesačne 140 €, za prenájom bytu jej v súčasnosti neplatí, avšak vzhľadom k súčasnému rastu cien a nízkej výške jej dôchodku matke vypomáha nákupom potravín v priemere vo výške 60 € mesačne. Jeho ďalšie nevyhnutné mesačné výdavky predstavuje 120 € na stravu a hygienické potreby, 30 € na ošatenie, príspevok na obedy v zamestnaní 0,60 € za jeden obed, poistenie maloletého syna 10 €, výdavky na liečivá z dôvodu chronického zápalu sliznice 10 €, mesačná faktúra za mobilný telefón 20 € a internet spoločne s televíziou 20 €. Jeho celková výška výdajov teda činí 422 €, ktorá nezahŕňa výživné, ktoré je povinný v zmysle napadnutého rozsudku platiť. V prípade, ak mu bude súdom zvýšená vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, navrhuje, aby mu bolo vzniknuté dlžné výživné umožnené splácať v 30 € mesačných splátkach, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným matke maloletých detí.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec detí býva s rodičmi a priateľkou v 2-izbovom byte svojich rodičov a preto sa domnieva, že úhrady spojené s bývaním by mali znášať všetci užívatelia bytu vrátane jeho priateľky. Otec uvádza, že vzhľadom k nízkemu dôchodku matky tejto prispieva 60 € mesačne na potraviny, pričom dôchodok jeho matky je priemerný a dôchodok otca vysoko nadpriemerný. Je pravdou, že rodičia otca maloletých detí sa prechodne zdržiavajú v Košiciach mimo trvalého bydliska a to z dôvodu starostlivosti o babku. Domnieva sa, že medzi nevyhnutné výdaje otca nepatria úhrady za internet a telefón. Podotkla, že otec nemá iné vyživovacie povinnosti, nie je zaťažený hypotekárnym úverom, preto je určené výživné primerané. Uviedla, že jej finančné pomery sa nezmenili, jej príjem je 420 €, z ktorého platí nájomné, inkaso, školskú jedáleň pre obidvoch synov, školskú družinu, cestovné, nakoľko deti navštevujú základnú školu v centre mesta. Tieto výdavky činia 300 € mesačne. Okrem toho má náklady na stravu, hygienické potreby, ošatenie, výdavky na liečivá z dôvodu chronickej alergie syna, náklady na jeho kúpeľnú liečbu, školské pomôcky pre oboch synov a podobne. Z jej platu jej ostáva na krytie týchto výdavkov pre trojčlennú rodinu 120 €. Podotkla, že otec nejaví záujem o deti, ani styk určený súdom nedodržiava. Výživné platí nepravidelne a iné finančné výdavky na synov nemá. Je poľutovaniahodné, že otec svojej priateľke kupuje ošatenie, darčeky, obývajú spolu byt jeho rodičov, živí ju a ona mu prispieva jedine sumou 50 € mesačne, tak ako sa sám vyjadril na pojednávaní. Svoju finančnú situáciu si chce vylepšiť prostredníctvom finančných nedostatkov svojich detí. Mal by brať do úvahy aj fakt, že vyživovacia povinnosť sa mu nemenila od roku 2007, pričom potreby detí sa zvyšujú. So vzniknutým dlžným výživným v 30 € mesačných splátkach súhlasí.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o existenciu podstatných a trvalých zmien pomerov u účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca dodáva, že tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, správne určil počiatok

plnenia takto zvýšeného výživného, správne rozhodol o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolací návrh, ktorým sa otec domáhal povolenia splátok dlžného výživného po 30 € mesačne odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Pretože pomery otca s prihliadnutím na jeho dosahovaný zárobok v posudzovanom období a ani charakter predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, neodôvodňuje povolenie takejto výhody a s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by otec od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa odkladal časť príjmu v rozsahu po 30 € na každé maloleté dieťa, môže splatiť dlžné výživné v lehote ako určil súd prvého stupňa, preto odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre povolenie výhody splátok v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a preto aj v tejto časti sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.