KSKE 7 CoP 136/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 136/2012

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 136/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210722 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211210722.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. F. O. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca R.. X. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. na ul. Y. č. X zastúpeného JUDr. Petrom Molitorisom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti matky V. Vaskovej nar. X.X.XXXX trvale bývajúcej v N. na ul. B. č. X toho času v J. republike v B. X na ul. M. č. XX zastúpenej JUDr. Vladimírom Habiňákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Hviezdoslavovej č. 7 o zmenu umiestnenia maloletého o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.3.2012 č.k. 23P 188/2011-106 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyhovie jeho návrhu a rozhodne o zmene umiestnenia maloletého F. F. O. o jeho zverení do jeho osobnej starostlivosti. Konštatoval, že Okresný súd bez zjavného dôvodu pri svojom rozhodovaní sa priklonil na stranu matky a jej tvrdenia považoval za pravdivé a preukázané. Tendenčnosť a neprípustnosť rozhodovania vyplýva najmä zo spôsobu, akým hodnotil skutkový stav. Vo vzťahu k predchádzajúcej dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností v roku 2003 a poukázal na to, že k dohode došlo v období, keď mal. F. mal pol roka a zároveň v období, ktoré on označil ako konfliktné. Okresný súd účelovo poukázal na to, že v tom čase neboli z jeho strany kolíznemu opatrovníkovi signalizované nedostatky v starostlivosti matky o dieťa a napriek tvrdeným nedostatkom sa s matkou o výchove dohodol tak, že mal. F. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a táto argumentácia okresného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní: V roku 2003 medzi ním a matkou maloletého ešte žiadne konflikty neboli, práve preto bola dohoda možná a bola výsledkom spoločného rozhodnutia. Súd bez akejkoľvek logiky označil jeho argumentáciu za účelovú a nevyvinul ani minimálne úsilie v snahe svoje tvrdenia verifikovať, preto za účelové a tendenčné označil všetky jeho tvrdenia ním uvádzané v návrhu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver prezentovaný okresným súdom v rozsudku, ale tieto pri nezaujatom pohľade na vec pripúšťajú existenciu závažných pochybností o tom, či okresný súd naozaj dostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k záujmom maloletého ktorý sa vyjadril, že chce ostať s matkou rovnako u znalkyni aj u kolízneho opatrovníka a na druhej strane súd nevzdal do úvahy tvrdenie kolíznej opatrovníčky, že F. prejavil záujem ostať s tým z rodičov u koho sa práve nachádza, teda v čase, keď žil s matkou v Českej republike. Preto je pochopiteľné, že v tom čase prejavoval silnejšiu inklináciu práve k matke, pretože situačne referencia nového pre dieťa

je nepochybne zaujímavejšie prostredie Prahy kde navyše okrem matky žiadneho príbuzného nemá. Preto bolo úlohou súdu v čo najväčšej možnej miere objektivizovať možnosti výchovného prostredia rodičov s ohľadom na prospech maloletého a súd opomenul zohľadniť vyjadrenia znalkyne, podľa ktorej obmedzenie kontaktov F. so svojím otcom by bolo na škodu jeho psychického vývinu, pričom doposiaľ neexistuje súdna úprava styku. Vzhľadom na vzdialenosť je zrejmé, že pokiaľ by chodil do Prahy navštevovať maloletého častejšie, vo veľkej miere je to však podmienené jeho pracovnými aj finančnými možnosťami, jeho kontakt so synom by bol obmedzený na polovicu víkendu, čo platí najmä s ohľadom na dobu trvania cesty do Prahy a späť a je možné, že matka napriek jeho príchodu do Prahy mu kontakt so synom neumožní. Skutočnosť, že matka svoj odchod do Prahy avizovala ako odchod na brigádu, nie na jeden a pol roka, počas ktorého prakticky všetku starostlivosť o maloletého zabezpečoval on v harmonickom prostredí jeho širšej rodiny a následne ho matka postavila pred hotovú vec a odchod so synom do Prahy oznámila deň pred odchodom, kedy už mala zakúpené lístky. Tvrdí, že matka nevytvára stabilné zázemie maloletému, býva v podnájme, či prenajatých bytoch, čo nie je iba dôsledkom jej momentálnej finančnej situácie, ale skôr prejavom jej osobnostných čŕt charakteristických sklonom k unáhlenému jednaniu a konfliktom. Počas jeden a pol roka svojho pobytu v Prahe neparticipovala na výchove syna ani finančne. Konajúci súd nevykonaním navrhnutého dokazovania nevytvoril priestor pre dostatočné zistenie skutkového stavu a objektivizovaním najvhodnejšieho riešenia z hľadiska mal. F. nielen po stránke materiálneho zabezpečenia, ale najmä z hľadiska psychického a emočného vývoja. Konajúci súd zásadným spôsobom prekročil rámec voľného hodnotenia dôkazov, pričom za nekorektné považuje poukázanie súdu na existenciu jeho novej rodiny a ním podaný návrh na zmenu starostlivosti o syna motivovaný snahou o zabezpečenie čo najlepších a najstabilnejších podmienok pre F. označil ako dôsledok jeho nevyrovnanosti s minulosťou a vidia v ňom iba snahu o bezdôvodné očiernenie matky v snahe vyvolať znalecké dokazovanie a predĺžiť súdne konanie. Uvedené závery sú nepravdivé, neprípustné, špekulatívne a dehonestujúce jeho postavenie ako otca. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v konaní vedenom na podnet matky a nie v konaní vedenom na jeho podnet navyše znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie bolo navrhnuté psychologičkou.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozsudkom súdu prvého stupňa sa úplne stotožňuje. S otcovými námietkami, ktoré podal v odvolaní nesúhlasí a rozsudok navrhla potvrdiť, pretože sa s ním úplne stotožňuje. Nevidí dôvod k zmene starostlivosti maloletého, nakoľko má vytvorené všetky podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Od predchádzajúcej úpravy osobnej starostlivosti o maloletého od 24.1.2003 až doposiaľ. S otcom maloletého žili dva roky ako druh a družka, pričom vzťah od začiatku nebol perspektívny, preto požiadala otca o rozchod v januári 2004. Od toho času sa o dieťa stará sama a otec sa v tej dobe rozhodol pre dlhodobý pobyt vo Veľkej Británii, ktorý trval 4 roky. Počas toho času na osobnej starostlivosti o maloletého sa osobne nepodieľal okrem sporadických návštev. Počas každej jeho návštevy mu vyšla v ústrety a syn ho mohol navštíviť, sám otec vo všetkých listinných dokladoch uvádzal. Jeho tvrdenia v odvolaní sú pre ňu nepochopiteľné a zarážajúce, nakoľko od narodenia dieťaťa až doposiaľ takýto problém ohľadne styku nebol. Tvrdenia otca sú účelové a nepravdivé. Výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie aj psychiatrie považuje za správne a otec návrh na zmenu starostlivosti podal v čase, keď ona podala návrh na udelenie súhlasu na vycestovanie maloletého do Prahy, kde má vytvorené všetky podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého. Uviedla, že doposiaľ otec nikdy nevytýkal ani nespochybňoval jej starostlivosť o maloletého, čoho dôkazom je skutočnosť, že 4 roky žil v zahraničí. Maloletý F. v Prahe má vytvorené všetky podmienky pre zdravý psychický vývoj, v tomto prostredí sa mu veľmi páči, navštevuje školu s matematickým zameraním, čo inteligenčnému kvocientu maloletého veľmi vyhovuje. Dôkazom tejto skutočnosti sú dve výhry v matematických súťažiach, ktoré maloletý počas svojho pobytu v Prahe vyhral. Dieťa žilo v Prahe od 1.1.2011 do 9.6.2011, tam absolvoval 2. polrok 2011 2. ročníka základnej školy. Výsledky dieťaťa v štúdiu boli vynikajúce a maloletý sa v Prahe rýchlo adaptoval. Má tam kamarátov a je uzrozumené s tým, že na Slovensku bude navštevovať svoju rodinu a kamarátov a takisto jeho priatelia sa vyjadrili, že ho prídu navštíviť do Prahy.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnakú rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja rodičia majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmami dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že mal. F. býva so svojou matkou v Prahe, kde má umožnené široké možnosti svojho rozvoja, kde sa mu v tomto prostredí páči. Navštevuje školu s matematickým zameraním, v ktorej dosahuje dobré vyučovacie výsledky, čoho dôkazom sú aj dve výhry v matematických súťažiach. Maloletý sa v Prahe dobre adaptoval, našiel si tam nových kamarátov a prejavil záujem žiť v prostredí Prahy so svojou matkou a na Slovensku chce navštevovať rodinu a starých kamarátov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zisťoval názor maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a to v súlade so spôsobom vyplývajúcim z ust. § 100 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné sa ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, pričom v danom prípade konajúci súd zisťoval názor maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka aj súdom ustanoveného znalca. Preto správne súd dospel k záveru, že maloletý vzhľadom na svoj vek a dostatočné rozumové schopnosti bol spôsobilý prejaviť svoj názor a súd správne prihliadol na jeho vôľu zotrvať v rodinnom prostredí matky, s ktorou odmalička vyrastal a v tomto prostredí má vytvorený adekvátny priestor na štúdium, hru a aj celkový rozvoj osobnosti s tým, že matka zabezpečovala jeho výchovu a výživu od jeho narodenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, nechce zo svojej blízkosti vylúčiť ani jedného z rodičov a aj sám vyjadril vôľu s otcom sa stretávať v rámci styku počas prázdnin. Aj odvolací súd považoval za vhodnejšie výchovné prostredie matky, s ktorou maloletý od narodenia vyrastal a obsahom spisu nebolo preukázané, že by matka bránila otcovi v styku s maloletým, že by v tomto smere maloletého nesprávne vychovávala, preto odvolacia námietka otca je irelevantná aj s prihliadnutím na to, že pokiaľ by boli námietky otca relevantné, nič mu nebránilo podať návrh na súdnu úpravu styku a ďalšie odvolacie námietky otca boli jednoznačne vyvrátené závermi znaleckého dokazovania z oblasti psychológie aj psychiatrie, z ktorých vyplynula potreba ponechať maloletého naďalej v osobnej starostlivosti matky na prostredie u ktorej je zvyknutý. Návrh otca prvostupňový súd správne zamietol aj z dôvodu rešpektovania vôle maloletého ktorý je natoľko psychicky vyspelý, že dokáže zhodnotiť možnosti a prejaviť jednoznačnú vôľu zostať naďalej v starostlivosti matky a vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti pre ktoré by bolo nevyhnutné zmeniť predchádzajúcu úpravu o osobnej starostlivosti maloletého a neboli signalizované nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, pričom otec sám uviedol, že príslušným úradom nesignalizoval, že by matka nedostatočne zabezpečovala starostlivosť o maloletého, preto správne prvostupňový súd považoval návrh otca ako neodôvodnený aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec si založil novú rodinu.

Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.