KSKE 7 CoP 146/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 146/2012

KS v Košiciach, dátum 30.10.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 146/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217602 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611217602.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Anny C. rod. G. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v D. Y. prechodne v P. v X. L.K. J. C. zastúpenej Centrom právnej pomoci kanceláriou Košice Moyzesova ul. č. 18 proti odporcovi V. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Spišskom Hrhove SNP č. 10 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom V. C. nar. XX.XX.XXXX, Kristiánovi C. nar. XX.X.XXXX, S.R. C.W. C. nar. XX.XX.XXXX, Ž. C.Í. nar. XX.X.XXXX, E. C. nar. X.X.XXXX a maloletej B.W. C.ej nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracoviskom Levoča o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.1.2012 č.k. 6P 36/2011-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a určení dohľadu nad maloletými deťmi.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode zveril maloleté deti V., T., S. C., E., Ž. a B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne minimálnym výživným, t.j. 30 % životného minima stanoveného na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 15. v mesiaci vopred. Nad maloletými deťmi V., T., S. C., E., Ž. a B. určil dohľad v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka detí v minulosti a aj v súčasnosti požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a tým ohrozuje psychický a mravný vývin detí. Taktiež nie je schopná samostatne zabezpečovať riadnu starostlivosť o deti v dôsledku svojej dlhodobej závislosti na alkohole. Tieto skutočnosti boli doložené počas súdneho konania písomnými správami od starostu obce Vydrník, riaditeľky ZŠ Vydrník, obce Spišský Hrhov a správami z Útulku Svit, kde matka s deťmi istý čas bola umiestnená. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s určením výživného pre maloleté deti, nakoľko na predošlom pojednávaní bolo ustanovené vzhľadom na jeho finančnú situáciu, že výživné bude uhrádzané štátom. Poukázal na to, že od roku 1985 poberal sociálny dôchodok a toho času poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s ochranným príspevkom v sume 125 € mesačne. Z tejto sumy si platí ubytovanie v Útulku Svit a ostatné financie mu nepostačujú ani na krytie základných životných potrieb.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poprela tvrdenia odporcu v odvolaní, pretože alkoholické nápoje nepožíva, deti si riadne plnia povinnú školskú dochádzku, čo môžu potvrdiť školské zariadenia, ktoré deti navštevujú, ako aj Zariadenie núdzového bývania Maják v Trebišove, kde sa už niekoľko mesiacov spolu s deťmi zdržiava. Uviedla, že je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o zverené maloleté deti, ktoré sú zároveň v zmysle rozsudku pod dohľadom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove. Vo vzťahu k námietkam odporcu týkajúcim sa určenia výživného pre maloleté deti poukázala na ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a uviedla, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu a túto jeho povinnosť nemôže na seba prevziať štát, tak ako požaduje odporca.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd dodáva, že starostlivosť o maloleté deti má byť predovšetkým zabezpečovaná rodičmi detí a len ak existujú okolnosti vylučujúce ich zo starostlivosti o deti, môže súd výnimočne rozhodnúť o niektorej z foriem náhradnej starostlivosti o maloleté deti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že starostlivosť o deti zabezpečovaná rodičmi nebola na požadovanej úrovni, na čom však mali podiel obidvaja rodičia. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi bola umiestnená v Zariadení núdzového bývania Maják v Trebišove, kde zabezpečuje starostlivosť o deti na požadovanej úrovni. Odporca v súčasnej dobe nemá vytvorené žiadne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zároveň bol uložený dohľad nad starostlivosťou o maloleté deti v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, ktorého úlohou je monitorovať starostlivosť matky o maloleté deti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa určenia výživného pre maloleté deti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, aspoň minimálnym zákonným výživným, ktorým je výška 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 písm.c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) . Z uvedeného vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, teda aj v prípade, keď má minimálny alebo žiaden príjem, preto sú odvolacie námietky odporcu v tomto smere nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.