KSKE 7 CoP 163/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 163/2012

KS v Košiciach, dátum 20.05.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 163/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/163/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209205048 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. C. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov L. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na H. ul. č. X a Z. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Š. A. Q. XXX XA XXXXX W. zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku č. 8 v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 13.2.2012 č.k. 23P 66/2009-230 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ktorého sa domáhala matka návrhom doručeným konajúcemu súdu 3.2.2012. Poukázal na uznesenie z 25.11.2011 č.k. 23P 66/2008 (č.l. 157) , ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou za jej prítomnosti zamietnutý z dôvodu, že matka maloletej naliehavosť a danosť potreby okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nijako nepreukázala, naopak uviedla, že otec jej návrh rešpektuje do času, kým sa medzi ním a maloletou nevytvorí vzťah dôvery. Voči predmetnému uzneseniu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 6.2.2012 č.k. 7CoP 11/2012-216, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení predmetného uznesenia okrem iného uviedol, že vzhľadom na značne obmedzený styk otca s maloletou, ktorý sa bude najbližšie realizovať počas veľkonočných sviatkov nie je možné uzavrieť, že je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, pretože práva alebo dôležitý záujem účastníkov by mohol byť ohrozený s prihliadnutím na vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vyplýva z podaní matky, je vylúčené, aby prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom pozitívne ovplyvňovala priebeh styku otca s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej. Konajúci súd s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 vety prvej, § 83 O.s.p. konanie vo veci nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku oca s maloletou za prítomnosti matky zastavil z dôvodu prekážky začatej veci.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v napadnutom uznesení neboli zohľadnené závažné skutočnosti a to záver posudku znalkyne z odboru psychológie O.. N. A., konkrétne strana 4 bod 3, krízová intervencia klinického psychológa Detskej fakultnej nemocnice O.. C. Y. po poslednom styku otca s dcérou zaslaná súdu 27.1.2012, kde v závere tejto intervencie je uvedené, že ide o emocionálnu dekompenzáciu po strese, ďalej skutočnosť obavy uvedená v žiadosti o nariadenie predbežného opatrenia z 27.1.2012 po vyhrážaní sa otca maloletej únosom do cudzej krajiny, výpoveď matky, svedka, ako aj samotnej maloletej o priebehu predmetného stretnutia bolo zaslané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny 29.12.2011, nezodpovedné správanie a neschopnosť odporcu postarať sa o maloletú, o čom svedčí útek dieťaťa z posledného stretnutia, kladné stanovisko kolízneho

opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporúča pre dobrú psychickú pohodu dieťaťa a dlhodobú odlúčenosť (7 rokov) prítomnosť matky na stretnutiach. Predmetné stanovisko zaslal na vedomie súdu 29.12.2011. Uviedla, že ani v uznesení Krajského súdu z 6.2.2012, ktoré je spomínané v napadnutom uznesení neboli zohľadnené všetky závažné skutočnosti. Z uvedeného dôvodu teda nechápe uznesenia súdu, že nijako nepreukázala naliehavosť a danosť potreby okamžitého zásahu zo strany súdu a preto postup súdu považuje za nesprávny. Ďalej uviedla, že krajský súd ako dôvod zamietnutia uvádzal konfliktný vzťah medzi rodičmi a preto dospel k záveru, že je vylúčené, aby prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom pozitívne ovplyvňovala priebeh styku. Poukázala na to, že v žiadostiach na súd, ako aj v zápisniciach pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol popísaný priebeh stretnutí, kde ju otec dieťaťa viackrát slovne napádal. Ani v jednom prípade sa nepomínalo, že by tieto útoky otcovi dieťaťa opätovala, čo potvrdili svedkovia týchto stretnutí. Okresný súd opomenul aj ďalšiu skutočnosť, že na pojednávaní o úprave styku JUDr. Jurčová dala možnosť odporcovi do 10 dní zaslať na vedomie súdu, či pri stretnutiach pre dobrú psychickú pohodu dieťaťa súhlasí s prítomnosťou matky alebo treťou osobou. Sám odporca s jej prítomnosťou súhlasil. Teraz uvedené tvrdenie popiera a nerešpektuje ho a po stretnutí s maloletou v auguste 2011 na ňu podal trestné oznámenie. Taktiež je zarážajúce, že odporca ju vopred informoval o výsledku rozsudku ešte prebiehajúceho konania a zamietavom stanovisku o vydaní predbežného opatrenia. Domnieva sa, že súd sa opiera výlučne o odporcove klamlivé tvrdenia bez dôkazov a koná tendenčne a v prospech odporcu. Zdôraznila, že jej snahou nie je zabrániť styku otca s dcérou, ale žiada, aby sa styk uskutočňoval za jej prítomnosti alebo prítomnosti tretej osoby blízkej maloletej. Vyjadrila názor, že súd by mal konať v záujme dieťaťa a zabrániť škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho zdravý vývoj a nevystavovať ho zbytočne ohrozujúcim situáciám. Dúfa, že súd objektívne posúdi vyššie uvedené skutočnosti a rozhodne v prospech dieťaťa. K odvolaniu pripojila správu O.. C. Y. z 5.1.2012.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu, že v predmetnej veci už rozhodol súdu uznesením z 6.2.2012, čím došlo k naplneniu formálnej i materiálnej stránky rozhodnutia v zmysle ust. § 159 O.s.p.. Naplnením materiálnej stránky rozhodnutia súdu sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stalo záväzným a nezmeniteľným a tým spôsobilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, o ktorej nie je možné rozhodnúť znova. V ďalšom sa otec vyjadruje k skutočnostiam tvrdeným matkou v odvolaní, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 66/2009 vyplýva, že matka maloletej sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II 23.11.2011 domáhala v rámci prebiehajúceho konania o úprave styku otca s maloletou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby bol styk otca s maloletou upravený predchádzajúcim rozhodnutím o úprave styku realizovaný za jej prítomnosti do doby ukončenia konania vo veci samej. O tomto návrhu rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 25.11.2011 č.k. 23P 66/2009-157 tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením z 6.2.2012 č.k. 7CoP 11/2012-216 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Matka maloletej podala opakovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou 3.2.2012, teda pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jej odvolaní proti prvému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tej istej veci. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom uznesení (§ 103, § 104 ods. 1 vety prvej, § 83 O.s.p.) vyplýva, že začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Prekážka začatého konania je teda jednou z neodstrániteľných podmienok konania, v ktorej je vyjadrený zákaz, aby súčasne prebiehalo

viac konaní o tej istej veci. V prípade, ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť. Uvedené je nutné vztiahnuť aj na konanie o predbežnom opatrení. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky začatej veci (litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale v čase vyhlásenia uznesenia o zastavení konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 351/08) . Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podaný 3.2.2012 zastavil pre prekážku začatej veci. Nakoľko neboli splnené podmienky konania o opakovanom návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podaného v priebehu odvolacieho konania týkajúceho sa jej prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tej istej veci, odvolací súd sa nemohol zaoberať skutkovými tvrdeniami účastníkov konania uvedenými v odvolaní matky a vo vyjadrení otca k odvolaniu matky, ktoré však budú nesporne predmetom dokazovania vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.