KSKE 7 CoP 165/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/165/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211228378 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211228378.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Š. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na F. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. U. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na Ž. ul. č. X zastúpeného JUDr. Juditou Šuverovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ul. č. 6 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 14.3.2012 č.k. 23P 350/2011-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. F. B. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 30.6.2009 sp.zn. 23P 270/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 1.6.2011 sp.zn. 8CoP 104/2011 zo 130 € mesačne na 190 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 29.2.2012 vo výške 300 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, alternatívne ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy jeho životné náklady, pričom doposiaľ bolo trikrát za dva a pol roka zvýšené výživné pre maloletú a to aj napriek tomu, že jeho príjmy sa vôbec nezvýšili. Jeho mesačný príjem sa od posledného zvýšenia výživného nezmenil, ba čo viac vzhľadom na zdravotný stav a ďalšie výdavky sa jeho reálny príjem znížil, preto by bolo reálnejšie, ak by podal práve on návrh na zníženie výživného, avšak to nemá v záujme z dôvodu zabezpečenia potrieb mal. F.. Na liečbu astmy vynakladá mesačne približne 45 €. V júni 2011 bol z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu hospitalizovaný. Mesačne platí životné poistenie, v ktorom je zahrnuté aj poistenie pre mal. F. 45 €, platí účelovú pôžičku, ktorú dostal od zamestnávateľa vo výške 39,83 € mesačne. Domnieva sa, že výživné pre 7-ročné dieťa vo výške 190 € mesačne je neprimerané. Okrem toho dcére kupuje aj oblečenie, obuv, kúpil jej aj výbavu do 1. ročníka za 86 €, čo bolo zdokladované súdu prvého stupňa, ale nebolo vzaté do úvahy. Poukázal na to, že matka maloletej sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania a teda aj vyššieho zárobku, pričom následne podala návrh na zvýšenie výživného, čo sa mu javí účelové. Ďalej uviedol, že pri zoznámení sa s matkou maloletej nebývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, resp. rodinou, ale u starých rodičov, nakoľko tam býval o poschodie vyššie jej milenec a

ona kvôli nemu odišla z domu aj napriek zákazu svojej matky, ktorá sa potom nerozprávala ani so svojou dcérou a taktiež ani so starými rodičmi. Práve on bol iniciátorom toho, aby sa matka maloletej vrátila k svojej matke a rodine, pretože rodina je základ, čo nebola ľahká úloha presvedčiť ju, no nakoniec sa mu to podarilo a s malou dušičkou sa išla pokoriť svojej matke. Uvedené skutočnosti uvádza z dôvodu, že na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky maloletej uviedla na jeho osobu, že nie je zodpovedný a už vôbec nie starostlivý. V tej dobe bola matka maloletej často pod vplyvom alkoholu a pokračovalo to aj počas ich vzťahu. Tabletky na liečbu zapíjala alkoholom. Jej starí rodičia sú alkoholici, jej otec je alkoholik a dovolí si povedať, že hlavnou príčinou je jej matka, ktorá by ako prvá spolu s kolíznou opatrovateľkou mali vedieť, čo je to za rodina a nie všetko hádzať na otca.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa zistil skutkový stav, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na tomto základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil. Uviedla, že odvolanie a dôvody podaného odvolania otca maloletej považuje za účelové, nakoľko jeho argumenty sú rovnaké, ktoré používa, odkedy je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23P 270/2007 konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. F.. Uviedla, že z ust. § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a preto súd prvého stupňa správne nebral do úvahy niektoré výdavky povinného. Z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa vyšlo najavo, že došlo k z mene pomerov u otca a to zvýšením jeho príjmu v priemere o 50 € mesačne. K zmene pomerov došlo aj u mal. F., ktorá v septembri 2011 nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začatia plnenia povinnej školskej dochádzky, teda nástup dieťaťa do 1. ročníka základnej školy je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. V závere odvolania sa otec maloletej venoval urážkam a invektívam proti nej a jej rodine a tieto invektívy svedčia len o jednom a to, že vzťah medzi nimi sa definitívne skončil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že zvýšené výživné na mal. F. 190 € mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je žiačkou 1. stupňa základnej školy a jej nástupom na školskú dochádzku sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby a táto skutočnosť je bez ďalšieho kvalifikovanou podstatnou a trvalou zmenou pomerov maloletej, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom pre maloletú síce nadobudlo právoplatnosť 16.6.2011 (rozsudok Okresného súdu Košice II z 30.6.2009 č.k. 23P 270/2007-166 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 24.1.2011 č.k. 23P270/2007-220, opravným uznesením z 28.2.2011 č.k. 23P 270/2007-224 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 1.6.2011 č.k. 8CoP 104/2011-235) s tým, že výživné 130 € mesačne bolo pre maloletú určené od 1.1.2009 do budúcna. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky otca o frekvencii rozhodovania o výživnom pre maloletú irelevantné a vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa nevyžaduje zmena pomerov u oprávneného aj povinného, postačuje, ak k podstatnej a trvalej zmene pomerov dôjde čo i len u jedného z nich. V tomto prípade, ako bolo vyššie konštatované, došlo k trvalej a podstatnej zmene pomerov u maloletej v súvislosti s jej nástupom na povinnú školskú dochádzku, avšak aj na druhej strane došlo k zmene pomerov u otca, ktorého príjem sa zvýšil, ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho výdavky, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd prvého stupňa tiež správne neprihliadal na dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov pre maloleté dieťa, prípadne na výdavky súvisiace s návštevou maloletej v rodine otca v rámci styku otca s maloletou, pretože tieto plnenia nespĺňajú charakter výživného a zásadne sa nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča a len výnimočne je na ne možné prihliadnuť, ak by išlo o mimoriadne vysoké náklady (napríklad osobná starostlivosť rodičov takmer v rovnakom rozsahu, cestovanie za dieťaťom do zahraničia letecky a podobne) , pretože jeho účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Pokiaľ ide o námietky otca, že matka sa vzdala výhodnejšieho zamestnania, odvolací súd zdôrazňuje, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť spontánne a uspokojuje potreby dieťaťa tak, ako postupne vznikajú a to nielen finančne, ale vzhľadom na vek maloletej aj osobnou starostlivosťou. Takisto je potrebné podotknúť, že matka sa zamestnala v odbore, na ktorý má kvalifikáciu, preto sú odvolacie námietky otca v tomto smere nedôvodné. Vzhľadom na dosahované príjmy rodičov, ako zistil súd prvého stupňa, je výživné v rozsahu 190 € mesačne pre maloletú zodpovedajúce zákonným kritériám rozsahu určovania výživného. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah výživného, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného a správne vypočítal aj dlh otca na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Otec doručil konajúcemu súdu 17.4.2012 podanie označené ako sťažnosť na postup súdu s námietkou zaujatosti sudcu, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh konania možno mať pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne, čo je dôvodom, aby bola z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o pridelení veci inému zákonnému sudcovi.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ust. § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody uvedené v ust. § 14 ods. 1 O.s.p., nie však subjektívny pocit účastníka konania, že procesný postup súdu sa nezhoduje s jeho názormi. Dôvodom zakladajúcim vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže

byť bez ďalšieho ani vecná nesprávnosť rozhodnutia alebo procesná nesprávnosť, ku ktorej by v konaní došlo. Na dosiahnutie nápravy vecnej nesprávnosti rozhodnutí súdu v občianskom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Vzhľadom na to, že otec odôvodňoval námietku zaujatosti len v postupe sudkyne v konaní podľa § 14 ods. 3 O.s.p., odvolací súd o námietke zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 5 O.s.p. nerozhodoval.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.