KSKE 7 CoP 168/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 168/2012

KS v Košiciach, dátum 30.07.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 168/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/168/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207208921 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207208921.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného O.. S. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na T. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach Pri Jazdiarni č. 1 proti povinnej D. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na H. F. č. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v P. na H. F. č. XX zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 14.3.2012 č.k. 27Em 2/2007-306 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že otec maloletej (oprávnený) sa návrhom doručeným 10.5.2007 domáhal nariadenia výkonu rozsudku o úprave styku s maloletou tak, aby súd uložil matke pokuty a v súčinnosti so štátnym orgánom - políciou zariadil odňatie dieťaťa matke a postaral sa o odovzdanie otcovi na čas určený v rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 28C 79/2006-26 súd na čas po rozvode manželstva rodičov zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou, avšak matka neplní riadne svoje povinnosti, nerešpektuje rozhodnutie súdu, sústavne odmieta maloletú odovzdať otcovi v zmysle rozsudku. Po podaní návrhu otcom bol uvedený rozsudok zmenený rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.11.2009 č.k. 26P 111/2007-116 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vždy počas prvého víkendu v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a počnúc štvrtým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vždy v prvý víkend toho ktorého mesiaca od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 20.00 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 9.00 hod. do 30.12. do 20.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 20.00 hod., kedy si otec maloletú v stanovený čas prevezme pred vchodom do obytného domu na H. F. č. XX v P. a matka v stanovený čas a na stanovenom mieste dieťa riadne pripravené na styk otcom tomuto odovzdá a následne ho od neho v stanovený čas pred vchodom do obytného domu na H. F. č. XX v P. prevezme. Konajúci súd ďalej uviedol, že uznesením z 10.3.2010 č.k. 27Em 2/2007-94 súd uložil matke pokutu vo výške 60 € pre nedostatočnú prípravu maloletej na styk s otcom, ktorá spočíva nielen vo fyzickej, ale aj v psychickej príprave maloletej. Uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením zo 7.7.2010 č.k. 8CoP 206/2010-152. Uznesením z 18.6.2010 č.k. 27Em 2/2007-145 súd uložil matke ďalšiu pokutu vo výške 60 €, ktoré uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením z 13.9.2010 č.k. 7CoP 245/2010-168. Uznesením z 10.11.2010 č.k. 27Em 2/2007-180 súd uložil matke ďalšiu pokutu vo výške 60 €, uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením zo 14.2.2011 č.k.

7CoP 356/2010-206. Konajúci súd poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 3.6.2011 č.k. 25P 207/2010-81 súd maloletej a jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach každý prvý piatok v mesiaci. Uvedené konanie súd začal z úradnej moci na základe skutočností, ktoré vyplývali z konania o výkone rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 27Em 2/2007. Otec v rámci vykonávacieho konania vo svojej výpovedi dňa 4.2.2012 uviedol, že nechce, aby došlo k odňatiu maloletej matke, pretože by to mohlo viesť k psychickým problémom u maloletej. Má záujem na tom, aby k vybudovaniu ich vzťahu došlo postupne a miernejšou formou tak, aby styk s maloletou bol realizovaný štandardným spôsobom, aby bol neformálny, uvoľnený, v rámci domáceho prostredia. Dňa 14.3.2012 otec svoj návrh na výkon rozsudku zobral späť s odôvodnením možnej traumy pre dieťa v prípade odňatia matke políciou a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 251 ods. 1,4 O.s.p. konanie zastavil, nakoľko otec svoj návrh na výkon rozsudku o úprave styku s maloletou dňa 14.3.2012 zobral späť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený - otec maloletej, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) a e) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a súd prvého stupňa ďalej pokračoval vo výkone rozhodnutia resp., aby napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil a nariadil ním uvedený spôsob výkonu rozhodnutia. Uviedol, že jeho rozhodnutiu zo 14.3.2012, ktorým zobral návrh na výkon rozhodnutia späť predchádzal výsluch dňa 2.3.2012, ktorý vykonala vyššia súdna úradníčka a kde ju informoval o styku s maloletou, ktorý mal byť realizovaný 4.2.2012. V rámci tohto informatívneho výsluchu vyjadril svoje pocity, že ak by v rámci výkonu rozhodnutia bola maloletá odňatá matke nešetrným spôsobom (pomocou policajného zboru) mohlo by to podľa neho viesť k jej psychickým problémom, čo si v žiadnom prípade neželá. Navrhoval preto miernejšiu formu pri výkone rozhodnutia a žiadal, aby bol styk realizovaný štandardným spôsobom bez pomoci policajného zboru a aby bol neformálny a uvoľnený, ak je to možné. Zároveň podal informáciu ako prebiehal styk v januári 2012 a zhodnotil aj výkon rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.6.2011 č.k. 25P 207/2010-81, ktorým bola rodičom maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach každý prvý piatok v mesiaci. Odborné poradenstvo hodnotil pozitívne len preto, že matka maloletej je usmerňovaná psychologičkou, ako má maloletú pripraviť na styk s ním, ako sa má správať počas stretnutí a tiež preto, že konečne spolu ako rodičia začali komunikovať o dcére, o nadväzovaní vzťahu s ňou, o zbližovaní sa s ňou. Aj napriek týmto pozitívnym skutočnostiam konštatoval, že komunikácia s maloletou naďalej viazne, vyjadrenia matky sú stále rovnaké v tom zmysle, že dcéra ho odmieta. Uviedol, že dcéra je v starostlivosti matky od roku 2006, t.j. od ich rozvodu a od toho času je ňou manipulovaná, matka na ňu jednostranne pôsobí, vplýva a svojím konaním ho vytesňuje z jej života. Počas konania niekoľkokrát upozorňoval súd a príslušné orgány, že konanie matky spôsobilo u dcéry syndróm zavrhnutého rodiča, avšak nikto tieto jeho upozornenia nezohľadnil. Poukázal na posledné stretnutie 4.2.2012, kedy s ním dcéra začala komunikovať cez svoje zvieratká a dokonca aj súhlasila s ďalšou návštevou s tým, aby doniesol pre ňu aj pre zvieratká keksy s prepojením na nasledovné stretnutie. Napriek tomu nasledujúce stretnutie 3.3.2012 bolo od samého začiatku zo strany dcéry odmietavé, skrývala sa za dvere svojej izby a opakovane kričala choď preč, ja Ťa nechcem vidieť . Ani snahou o navodenie konverzácie za pomoci škrečka a zvieratiek sa nepodarilo dosiahnuť žiaden efekt, hoci táto komunikácia priniesla na predchádzajúcom stretnutí úspech. Po tomto neuskutočnenom stretnutí, v poradí už asi 75., rezignoval a začal pochybovať o tom, či má vôbec zmysel do budúcna vyvíjať snahu smerujúcu k stretnutiam s maloletou. Preto si povedal, že celé konanie o výkon rozhodnutia je úplne bezvýznamné, ak súd nevykonal počas cca 5 rokov svojimi možnosťami a prostriedkami všetky potrebné opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k výkonu rozhodnutia tak, ako to umožňuje platná legislatíva. Pod vplyvom určitej psychickej traumy z toho, že ako otec vynakladá všetko úsilie na stretnutie s dcérou a pod vplyvom opätovného sklamania z neuskutočneného stretnutia 14.3.2012 v konaní pred okresným súdom nepremyslene zobral svoj návrh na začatie konania späť. V tomto psychickom rozpoložení otca, ktorý sa bezvýsledne domáha styku s dcérou si neuvedomil skutočnosť, že priebeh posledných stretnutí s dcérou len potvrdzuje ním dávnejšie poukazované a teda, že ide o syndróm zavrhnutého rodiča a v tom prípade mu nemôže byť ako otcovi ľahostajný osud jeho dieťaťa a preto trvá na výkone rozhodnutia v zmysle tohto odvolania. Priebeh týchto stretnutí priamo konzultoval s pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H.. F., s ktorou si chcel odsúhlasiť aj ďalší termín stretnutia. Dozvedel sa, že na ďalšie stretnutie nebude prizvaný. Domnieva sa, že pani psychologička musela dôjsť k poznaniu, že skutočne dochádza k manipulácii dieťaťa matkou, a to by len potvrdzovalo jeho domnienku o tom, že skutočne ide o syndróm zavrhnutého rodiča. V tejto

skutočnosti vzhliada aj novú skutočnosť, ktorá zakladá jeden z odvolacích dôvodov. Navyše v konaní o výkon rozhodnutia 14.3.2012 došlo k nedorozumeniu aj v tom slova zmysle, že sudcom navrhnutý spôsobom výkonu rozhodnutia formou odňatia maloletej matke príslušníkmi polície si vysvetlil tak, že jeho dcéra bude odobratá matke za asistencie polície a na stálo odovzdaná do starostlivosti otca. Na základe tejto jeho domnienky sa dostal do vážneho psychického rozpoloženia, pretože si nevedel predstaviť ako bude reagovať dcéra a aké negatívne javy môžu nastať v súvislosti s odovzdávaním dieťaťa za asistencie polície. Ďalšou stresujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že sa pripravoval na výsluch, ktorého sa mala zúčastniť aj matka maloletej. Chcel si s ňou vyjasniť viaceré nezrovnalosti, ale bol prekvapený, že celý výsluch sa zúžil len na spôsob výkonu rozhodnutia, čo neočakával a nebol na to psychický pripravený. Pod vplyvom týchto viacerých skutočností bez ďalšieho premyslenia veci zobral návrh na vykonanie súdneho rozhodnutia späť. Domnieva sa, že v záujme ochrany jeho dcéry je vhodnejší spôsob výkonu rozhodnutia uvedený v ust. § 274 ods. 4 O.s.p., a to zabezpečenie odňatia dieťaťa matke a jej odovzdanie otcovi na čas v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.11.2009 č.k. 26P 111/2007-116 príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušným orgánom obce.

Povinná - matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že napriek tomu, že išlo o rozhodnutie s dispozíciou návrhu otca a podľa jej názoru vyjadrovalo jeho vôľu a učinil ho pri plnom vedomí slobodne, vážne a zrozumiteľne, v odvolaní uvádza, že svoj návrh zobral späť, čomu predchádzala informácia s vyššou súdnou úradníčkou ohľadne realizácie styku medzi ním a maloletou. V tejto súvislosti poukázala na to, že na späťvzatie návrhu nemá vplyv aké pocity navrhovateľ v čase informatívneho výsluchu mal. Otec je vysokoškolský vzdelaný človek, ktorý podľa jej názoru rozhodoval o späťvzatí návrhu po uváženom rozhodnutí, nebol v stresujúcom postavení a jeho rozhodnutie bolo slobodné a dovoľuje si tvrdiť, že aj racionálne. Ďalej uviedla, že ak účastník konania zoberie návrh späť, nemožno ho ďalším konaním zrušiť, preto ani odvolanie, ktoré proti napadnutému uzneseniu oprávnený podal, nemožno s prihliadnutím na stanovisko Najvyššieho súdu SR zobrať späť. Ide o prejav vôle účastníka konania o späťvzatí návrhu, čo sa dostalo do dispozície súdu. Účinky späťvzatia nastali tým, že tento prejav vôle sa dostal do dispozície súdu, preto nie je možné ďalším úkonom tento návrh zobrať späť a navrátiť konanie do pôvodného stavu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súdnom konaní vzniká medzi subjektmi konania tzv. procesnoprávny vzťah. Obsahom procesnoprávneho vzťahu sú práva a povinnosti procesného charakteru. Uplatňovanie procesných práv a splnenie procesných povinností sa v procese deje prostredníctvom tzv. procesných úkonov. Procesný úkon účastníka predstavuje prejav vôle účastníka urobený voči súdu, ktorý má procesnoprávnu relevanciu, teda smeruje k uplatneniu procesného práva, či splneniu procesnej povinnosti, prípadne k zmene, či k zániku procesných práv a povinností. Každý procesný úkon je nutné posudzovať podľa toho, ako bol navonok prejavený, teda nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súlad. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiaden vplyv (R [ČR] 11/2006) . Občiansky súdny poriadok totiž na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje; verejnoprávna povaha procesných vzťahov ale vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou

spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony s poukazom na vady vôle. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom účastníka voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992) . Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré navrhovateľ svoj návrh na začatie konania berie späť. Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999) .

Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, do ktorého spadá aj výkon rozhodnutia o styku oprávneného rodiča s dieťaťom možno v zmysle ust. § 251 ods. 1 O.s.p. začať zásadne len na návrh oprávnenej osoby. Výnimku tvorí ust. § 273c O.s.p. týkajúce sa výkonu rozhodnutia, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie o zverení dieťaťa do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého výkon zabezpečí súd z úradnej povinnosti. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je ovládaný dispozičným princípom vo vzťahu k začatiu konania, ktorému korešponduje právo navrhovateľa, resp. oprávneného disponovať návrhom v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p.. Naopak ďalší priebeh vykonávacieho konania podľa § 272 a nasl. O.s.p. je však ovládaný princípom oficiality t.zn., že súd sám volí prostriedok, ktorý sa mu javí ako najvhodnejší a vedúci k sledovanému cieľu, ktorým je zabezpečenie práva dieťaťa na rovnocenný styk s obidvoma rodičmi v zmysle vykonateľného rozsudku súdu. Z uvedeného dôvodu je úplne irelevantné akého spôsobu výkonu rozhodnutia sa oprávnený domáha (ukladaním pokút alebo nútením odňatím dieťaťa zo starostlivosti rodiča, u ktorého nemá byť podľa právoplatného rozhodnutia súdu) s tým, že v rámci výkonu rozhodnutia môže súd postupovať len v súlade s ust. § 272 a nasl. O.s.p. a v prípade núteného výkonu podľa § 273 ods. 4 O.s.p., pričom nemôže svojvoľne modifikovať výkon rozhodnutia nad rámec vykonávaného právoplatného rozsudku o výchove, prípadne styku oprávneného s dieťaťom. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa využil všetky prostriedky, ktoré mu umožňuje Občiansky súdny poriadok v rámci výkonu rozhodnutia podľa ust. § 272 a nasl. O.s.p., preto by v podstate mohol pristúpiť už len k nútenému výkonu rozhodnutia podľa ust. § 273 ods. 4 O.s.p., avšak len v prípade, ak zistí, že uvedený spôsob výkonu rozhodnutia je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Odvolací súd si dovoľuje poznamenať, že v tomto prípade by ani nebolo možné pokračovať vo výkone rozhodnutia, vzhľadom na to, že rodičom a maloletému dieťaťu bolo právoplatným rozsudkom uložené výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach každý prvý piatok v mesiaci, pričom uvedené konanie bolo začaté z úradnej moci na základe skutočností, ktoré vyplývali z konania o výkone rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, nakoľko maloletá styk s otcom odmieta. Obnovenie porušeného vzťahu medzi maloletou a oprávneným nie je možné dosiahnuť výkonom rozhodnutia, v rámci ktorého môže súd buď ukladať povinnej (matke) pokuty alebo nariadiť odňatie dieťaťa povinnej a odovzdať ho do starostlivosti oprávneného po dobu určenú právoplatným rozsudkom pre styk oprávneného s dieťaťom, ale len rozhodnutím súdu vo veci samej, ktorým súd môže nariadiť opatrenia v súlade so Zákonom o rodine, ktoré na základe zisteného skutkového stavu budú spôsobilé zabezpečiť právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a tomu zodpovedajúce právo rodičov na výchovu svojho dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ust. § 272 ods. 2 O.s.p. vylučuje v prípade výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí použitie ust. § 251 ods. 4 O.s.p., avšak uvedené ustanovenie je v podstate nadbytočné, nakoľko § 251 ods. 4 O.s.p. rieši tzv. subsidiaritu všeobecných noriem občianskeho práva procesného na exekučné konanie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku) , teda aj pre výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí platia ustanovenia všeobecnej časti O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený zobral návrh na výkon rozhodnutia späť v celom rozsahu ústne do zápisnice konajúceho súdu 14.3.2012 a tento svoj prejav vôle potvrdil aj písomne 14.3.2012 (č.l. 304 spisu) , pričom uvedený procesný úkon oprávneného nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho prejavenej vôli, aby sa nekonalo a ďalej vo výkone rozhodnutia nepokračovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že oprávnený je osobou spôsobilou na právne úkony, ktorej spôsobilosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená, pričom uvedené úkony urobil za prítomnosti svojho právneho zástupcu, preto jeho odvolacia argumentácia, že bol v psychickej tiesni vyznieva nehodnoverne. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania ide o procesný úkon, ktorý súd posudzuje podľa jeho obsahu a ako bol navonok prejavený a nikdy nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho bol skutočný súlad. Na procesný úkon a jeho účinnosť nemá žiaden vplyv ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení konania v dôsledku späťvzatia

návrhu na výkon rozhodnutia oprávneným, odvolací súd uznesenie vo výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.