KSKE 7 CoP 207/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212210514 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212210514.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcu v N. na V. ul. č. X zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov W. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na V. ul. č. X a L. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. na O. ul. č. XX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o zákaz vycestovania matky s maloletým dieťaťom do zahraničia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 17.4.2012 č.k. 41P 100/2012-13 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o zákaze matky vycestovať s mal. N. L. do zahraničia tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zakázal matke W. L. nar. X.X.XXXX vycestovať do zahraničia s mal. N. L. nar. XX.X.XXXX do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a začal konanie bez návrhu.

Rozhodol tak na základe návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vycestovania matky W. L. s mal. N. L. do zahraničia za účelom práce matky v zahraničí. Návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletej, ku ktorej boli upravené rodičovské práva a povinnosti súdom. O matkinom úmysle trvalo opustiť územie SR za účelom získania práce v zahraničí ho upozornili priatelia. Matka dala maloletej vyhotoviť cestovný pas bez jeho súhlasu a bez jeho vedomia. Podľa jeho informácií matka hodlala opustiť územie SR už 20.4.2012. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí v tom, že nebude môcť vykonávať svoje práva otca, ktoré mu boli priznané rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P 64/2011, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 150 € mesačne a bolo rozhodnuté aj o styku otca s maloletou. V návrhu ďalej poukázal na čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je potrebné uznávať zásadu, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základom starostlivosti rodičov musí byť záujem maloletého dieťaťa. Konanie matky preto považuje za nezodpovedné, keďže v prípade jej odchodu s maloletou nebude môcť vykonávať svoje práva otca, pričom nechce stratiť kontakt s dcérou a je ochotný požiadať aj o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, pokiaľ matka chce žiť mimo územia SR. Konajúci súd z rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.10.2011 sp.zn. 25P 64/2011 zistil, že mal. N. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 150 € mesačne od 1.4.2011 do budúcna. Súčasne bol upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stýkať sa s mal. N. každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi pred jej bytom a otec je povinný v stanovenom čase maloleté dieťa vrátiť matke pred jej bytom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.11.2011. Konajúci súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 1 písm.f/, § 76 ods. 3, § 176 ods. 1 O.s.p., § 35, § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa a konštatoval vychádzajúc z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

podľa ktorého otec nesúhlasí, aby matka s maloletým dieťaťom vycestovala dlhodobo do zahraničia, že dlhodobý pobyt matky s maloletým dvojročným dieťaťom mimo územia republiky vyhodnotil ako podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, pre ktoré je potrebné v prípade nezhody rodičov schválenie súdu, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby napriek nesúhlasu otca matka s maloletou v tak útlom veku opustila územie SR za účelom dlhodobého pobytu, resp. práce v zahraničí, nakoľko obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a vzhľadom na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25P 64/2011-3 z 13.10.2011 a intenzívne realizovaný styk otca s maloletým dieťaťom by strata kontaktu dieťaťa v tak útlom veku s otcom mohla mať nepriaznivý vplyv na psychický vývoj maloletého dieťaťa vzhľadom na naviazanosť dieťaťa na otca. Konaním matky by tak došlo k ohrozeniu a porušeniu práv otca maloletého dieťaťa i práv samotného maloletého dieťaťa na riadnu starostlivosť zo strany oboch rodičov. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spravidla nevykonáva. Z uvedeného dôvodu preto zákonne rozhodne vo veci až po preverení a posúdení všetkých skutočností uvádzaných nielen otcom, ale aj matkou v riadnom konaní. S poukazom na ust. § 81 ods. 1, 3 O.s.p. začal konanie bez návrhu.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, v ktorom uviedla, že maloletá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a nevie si predstaviť, aby bola do budúcna obmedzovaná, nakoľko verí, že dieťaťu len prospeje raz za čas dovolenka v cudzine či už s ňou alebo s otcom maloletej. Zdôraznila, že nikdy otcovi nezakazovala maloletú vziať na dovolenku, avšak dva týždne bez matky, s ktorou žije a je od svojho narodenia nepovažuje za správne. Otec maloletej sa o dcéru zaujíma a stretáva sa s ňou, nie síce stále tak, ako má umožnené súdom, ale verí, že v rámci jeho možností. Otca upovedomila o tom, že ide s maloletou do zahraničia na dovolenku. Dokonca ho upovedomila aj mailovou formou, na čo je otec poslal webovú adresu na stránku únosov detí. Maloletej dala vyhotoviť pas dávno a nestotožňuje sa s tvrdeniami otca, že ho dala vyrobiť za jeho chrbtom alebo bez jeho vedomia či súhlasu. Uviedla, že nikdy by z tejto krajiny neodišla bez toho, aby si nevyriešila veci tak, aby potom nebola obvinená z únosu vlastného dieťaťa. Stav, pre ktorý otec maloletej požiadal o zákaz vycestovania s maloletým dieťaťom je už dávno za nimi a zabudnutý. Dovolenku absolvovali tak, ako mali naplánované (ešte sám otec maloletej ju prišiel v deň odchodu upozorniť, aby nepreberala poštu so zákazom vycestovania) . Toto jeho správanie ju len utvrdilo v tom, že mu nejde o maloletú, ale aby jej znepríjemňoval život. Maloletá bola s ňou na dovolenke a nijako netrpela tým, že nebola v styku so svojím otcom. Dovolenka trvala tak, ako to oznámila aj otcovi maloletej od 20.4.2012 do 3.5.2012. Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie bolo vydané na základe nepravdivých údajov zo strany otca maloletej, žiada, aby súd predbežné opatrenie o zákaze vycestovanie s mal. N. zrušil.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Poukázal na podanie matky, ktorá pred podaním odvolania zaslala súdu svoje stanovisko, kde nepopiera, že chce vycestovať a že mu umožní dvakrát do roka styk s dcérou, s čím zásadne nesúhlasí. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza, že odcestovať už nechce, tak jej nemôže prekážať, že predbežné opatrenie bude právoplatné. Vzhľadom na jej rozporuplné podania je toho názoru, že v odvolaní iba účelovo tvrdí, že vycestovať nechce.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Účelom predbežného opatrenia nariadeného či už pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods. 1 O.s.p. alebo v priebehu konania podľa § 102 ods. 1 O.s.p. je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, pričom jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je vhodné predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a rovnako ním nie je možné nahradiť rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 212 ods. písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa neboli bezprostredne ohrozené. Z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre podanie návrhu bolo zabrániť matke, aby vycestovala s dieťaťom do zahraničia. Z ust. § 35 Zákona o rodine citovaného v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa a o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Z tejto formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého rodiča. Len ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s úkonom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine. Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta a spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom nie je viazané na súhlas druhého rodiča. Zjednodušene povedané žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo však neplatí, ak by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. Z hľadiska účelu predbežného opatrenia, ako bolo uvedené vyššie, nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov formou zákazu vycestovania rodičovi s dieťaťom do cudziny, prípadne vysťahovania dieťaťa do cudziny bez preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu za situácie, že v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa v cudzine zabezpečuje Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 119/2001 Z.z.) okamžitý návrat detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo styku. Z podaní matky jednoznačne vyplýva, že si je vedomá následku neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa do cudziny a sama má záujem riešiť otázku vysťahovania dieťaťa do cudziny v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca s prihliadnutím práve na ochranu dieťaťa vyplývajúcu z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.