KSKE 7 CoP 211/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/211/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211208492 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211208492.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detašované pracovisko Košice IV dieťa rodičov: X. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na W. M. č. XX a L. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na N. ul. č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rumanovej ul. č. 2 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.5.2011 č.k. 23P 166/2011-27 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok o zamietnutí návrhu do 17.7.2011 a zrušuje rozsudok od 18.7.2011 a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozsudok právne odôvodnil ust.§ 62, § 65, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine s odôvodnením, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 16.2.2011 sp.zn. 27P 190/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.3.2011 súd zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na obdobie do 15.5.2010 a v prevyšujúcej časti vylúčil návrh otca na samostatné konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že pôvodne na konajúcom súde bolo začaté konanie na návrh otca zo 16.7.2009, ktorým návrhom sa otec domáhal, aby súd znížil výživné na mal. J., ktoré výživné bolo určené rozsudkom konajúceho súdu č.k. 23P 200/2006-122 z 11.1.2008 zo 66,39 € mesačne na 25,36 € mesačne od 16.7.2009 do budúcna s tým, že súbežne s uvedeným konaním o návrhu otca (ktoré konanie prebiehalo pod sp.zn. 27P 190/2009) prebiehalo konanie o rozvode manželstva rodičov pod sp.zn. 12C 70/2009, v ktorom konaní bol vyhlásený rozsudok 26.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.5.2010 a uvedeným rozsudkom bolo okrem iného rozhodnuté aj o výživnom zo strany otca voči mal. J., pričom súd v rozvodom konaní pri ustálení výživného vychádzal zo skutočností rozhodujúcich i pre posudzovanie návrhu otca, ktorý návrh otec podal 16.7.2009, čiže v danom prípade nastala prekážka veci rozhodnutej v súlade s ust. § 159 ods. 3 O.s.p. a preto súd konanie o návrhu otca do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku zastavil. Konajúci súd uviedol, že otec dieťaťa na ostatnom pojednávaní vo veci 27P 190/2009 dňa 16.2.2011 žiadal súd o prehodnotenie jeho situácie a uvádzal, že napriek stanoveniu výživného právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva rodičov dieťaťa a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. J., situácia na jeho strane je ťažká, má finančné problémy, keďže mal dlh na výživnom, bol mu následne odňatý vodičský preukaz už po rozhodnutí o rozvode manželstva a z tohto dôvodu následne prišiel o prácu, čo on sám považoval za nové skutočnosti a poukazoval na to, že so svojou terajšou priateľkou čaká narodenie ich spoločného dieťaťa a z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti vylúčil súd jeho návrh na samostatné konanie. Konajúci súd po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave mal preukázané, že manželstvo rodičov mal. J. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.3.2010 sp.zn. 12C 70/2009, ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do

osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 66,39 €. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa dosahovala v roku 2009 čistý priemerný mesačný príjem 436,21 € a za obdobie január až február 2010 339,44 €. Otec dieťaťa od 8.7.2009 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 256,08 €, pričom ku dňu 31.1.2010 otec so zamestnávateľom rozviazal pracovný pomer. Následne od januára 2010 mal byť otec zamestnaný v Penzióne v Barci, kde mal zarábať 300 € mesačne. Matka dieťaťa okrem mal. J. v tom čase mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej R., ktorá pochádza z jej terajšieho družského pomeru. Spolu s J., R.N. a svojím priateľom žila v rodinnom dome v Rakúsku, kde pracovala ako účtovníčka vo firme jej priateľa M. L..C..I.., nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok a mala finančné prostriedky z predaja spoločného bytu s otcom mal. J.. Maloletý J. v tom čase mal ukončený 4. ročník základnej školy na Slovensku a navštevoval 1. triedu strednej školy v Rakúsku. Konajúci súd uviedol, že od nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku nenastala žiadna podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca dieťaťa, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o znížení výživného. Otec svoje tvrdenia o tom, že s ním bol údajne skončený pracovný pomer z dôvodu, že mu bol odňatý vodičský preukaz ako dôsledok toho, že mal pozdĺžnosti na výživnom súdu nijako nepreukázal, pričom ale ak by aj otec toto svoje tvrdenie preukázal, túto skutočnosť by nebolo možné zohľadniť v neprospech maloletého dieťaťa, keďže odňatie vodičského preukazu ako následok neplnenia vyživovacej povinnosti nemôže byť posudzované v neprospech dieťaťa, ktoré je výživou odkázané na povinného rodiča, lebo v takomto prípade odňatie vodičského preukazu je iba dôsledok porušovania zo zákona vyplývajúcej vyživovacej povinnosti rodiča, pretože povinnosťou rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je správať sa tak, aby sa bezdôvodne nepripravoval o majetkový prospech ani o pravidelný príjem. Konštatoval, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že aj v súčasnosti, keď je otec evidovaný na úrade práce, nenastala zmena jeho zárobkových pomerov, keďže nemocenské dávky, ktoré mu boli vyplácané od 11.10.2010 a následne podpora v nezamestnanosti, ktorá mu je vyplácaná od 23.2.2011 predstavujú v priemere rovnakú výšku príjmu aký otec dosahoval v čase rozvodového konania, kedy súd prihliadal na jeho čistý priemerný mesačný príjem 256,08 € s tým, že k 31.10.2010 otec rozviazal pracovný pomer, čo bolo preukázané potvrdením jeho vtedajšieho zamestnávateľa firmy R.E.M. s.r.o. a len z výpovede otca mal súd za to, že údajne otec mal následne pracovať v Penzióne Barca a zarábať 300 € mesačne, čo ale otec súdu v skutočnosti nijako nepreukázal, ani nedokázal uviesť adresu sídla tohto jeho zamestnávateľa. Konajúci súd na základe týchto skutočností a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že na strane otca nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Konajúci súd uviedol, že 11.5.2011 pojednával a rozhodol bez prítomnosti otca, keďže otec bol o termíne pojednávania upovedomený ešte 11.4.2011, čo je takmer mesiac pred vytýčeným termínom pojednávania, teda o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným časovým predstihom a preto jeho prítomnosť na pojednávaní napriek tomu, že túto ospravedlňovala jeho údajná priateľka údajným vycestovaným otca do zahraničia za účelom hľadania si práce konajúci súd vyhodnotil ako neprítomnosť na pojednávaní bez vážneho dôvodu, keďže otcovi jednoznačne nič nebránilo buď si posunúť odchod do zahraničia na iný termín, prípadne oznámiť túto skutočnosť súdu s dostatočným časovým predstihom a dokladovať takúto skutočnosť dôkazmi, pričom otec nevyužil ani možnosť požiadania o odročenie termínu pojednávania. Konštatoval, že ani uvedená osoba, ktorá ospravedlňovala neprítomnosť otca na pojednávaní neuviedla, že by otec bol vycestoval z dôvodu už nástupu do konkrétneho pracovného pomeru a teda konajúci súd dospel k záveru, že otcovi nebránila žiadna prekážka dostaviť sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že konajúci súd rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek jeho ospravedlneniu priateľkou L. I.E.R.. Nakoľko je v zlej finančnej situácii a bol nútený odísť do zahraničia hľadať si prácu, nevedel sa zúčastniť pojednávania na súde. Jeho vycestovanie za prácou bolo neúspešné, nakoľko sa vrátil domov a ani do terajšieho dňa si nenašiel prácu, je vedený na úrade práce, kde poberá 245 € mesačne. Konštatoval, že býva s priateľkou, ktorá má o tri týždne termín pôrodu a býva v byte, za ktorý platí hypotéku. Uviedol, že osobne doručí súdu pracovné zmluvy z firmy LK a zdokladuje hypotekárny úver. Konštatoval, že keď pracoval ako kuchár a platil výživné na mal. J. 66,39 € v tomto období ešte nesplácal hypotéku a nečakal s priateľkou dieťa, takže ich finančná situácia sa zhoršila, pričom aj na vyplatenie exekútora na návrat vodičského preukazu si požičal peniaze od rodičov.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol vo veci do 17.7.2011 po vykonaní všetkých dôkazov významných pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Konajúci súd správne konštatoval, že od nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku nenastala žiadna podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca dieťaťa, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného, pretože otec, aj keď je evidovaný na úrade práce, od 11.10.2010 do 2.12.2010 mu boli vyplácané nemocenské dávky v priemere 215,70 € mesačne a následne aj podpora v nezamestnanosti, ktorá mu je vyplácaná od 23.2.2011 a to vo februári 2011 za 6 dní vo výške 51 €, v marci 2011 vo výške 263,50 €, v apríli 2011 vo výške 255 €, v máji predpokladaná výška výplaty 263,50 €, v júni 2011 predpokladaná výška výplaty 255 €, v júli 2011 predpokladaná výška výplaty 263,50 € a v auguste 2011 pri 22 dňoch 187 €, čo predstavujú v priemere rovnakú výšku príjmu, aký otec dosahoval v čase rozvodového konania, kedy súd prihliadal na jeho priemerný mesačný čistý príjem 256,08 €. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení aj odvolací súd dospel k záveru, že u otca od nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku nenastala do 17.7.2011 žiadna kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného a preto potvrdil rozsudok o zamietnutí návrhu do 17.7.2011 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. K odvolacej námietke otca, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek jeho ospravedlneniu jeho priateľkou L.C. I. odvolací súd dodáva, že ak súd nariadil pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) . Možnosť vec prejednať v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu prvostupňového konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto práve účastník trvá. Všeobecne za dôležitý dôvod treba považovať také okolnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé neúčasť účastníka na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné, ako z hľadísk objektívnych, tak subjektívnych, či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená) .V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec bol o termíne

pojednávania upovedomený ešte 11.4.2011, t.j. mesiac pred termínom pojednávania, takže mu nič nebránilo s dostatočným časovým predstihom požiadať súd o odročenie pojednávania. Odvolací súd však dodáva, že otcovi nič nebránilo, pokiaľ vedel o termíne pojednávania, posunúť si odchod do zahraničia za účelom hľadania si práce na iný termín a preto túto prekážku otca odvolací súd považuje výlučne za subjektívnu, ktorá mohla byť odvrátená a teda za neospravedlniteľnú. Zároveň je potrebné uviesť, že priateľka otca L.E. I., ktorá prišla ospravedlniť neprítomnosť otca na pojednávaní nemala udelené plnomocenstvo otcom na jeho zastupovanie v konaní. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že za týchto okolností nedošlo k odňatiu možnosti otca konať pred súdom, t.j. k vade podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p..

Otec v priebehu odvolacieho konania na výzvu odvolacieho súdu doručil rodný list, z ktorého vyplýva, že v knihe narodení Matričného úradu Košice - západ vo zväzku 61 ročníka 2011 na strane 95 pod poradovým číslom 959 je zapísané narodenie E. I. dňa 18.7.2011, t.j. syna otca, ktorého má z terajšieho vzťahu so L. I.. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného rodného listu mal. E. I. dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o znížení výživného od 18.7.2011 do budúcna, pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo zrejme k zmene pomerov u otca spočívajúcich v narodení dieťaťa z jeho terajšieho vzťahu. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa v odvolacom konaní zrejme zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 18.7.2011 je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o znížení výživného, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil rozsudok od 18.7.2011 a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o znížení výživného na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným so zameraním na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, rozhodnúť o návrhu otca na zníženie výživného od 18.7.2011 do budúcna a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.