KSKE 7 CoP 236/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/236/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510209536 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510209536.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. E. nar. X.XX.N. bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca H. E. nar. X.N..N. bývajúcom v F. J. F. T. S. Č.. N. za účasti matky I. E. nar. N..N..N. bývajúcej v S. Č.. N. zastúpenej JUDr. Imrichom Tormom advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach na Vodnej ul. č. 3 o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 21.4.2011 č.k. 9P 268/2010-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol na poklade jeho príjmu, ktorý je približne od 9.000,- do 12.500,- Kč. Poukázal na svoje výdavky na ubytovanie 3.500,- Kč, stravu 5.000,- Kč, VÚB spláca 2.200,- Kč za úpravu domu + nábytok, auto spláca 3.000,- Kč z dôvodu exekúcie zo strany lízingovej spoločnosti a ďalej má exekúcie na dlžné a bežné výživné v sume 1.495,80 € + exekučné poplatky.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že výživné pre mal. P. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 9C 86/2008 z 12.1.2009 v sume 115,- € mesačne. Mal. P. má zdravotné problémy, vrodenú chybu srdca - defekt medzipredsieňovej priehradky, ochorenie štítnej žľazy a jej stav vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Pravidelne navštevuje endokrinologickú a kardiologickú ambulanciu a za lieky uhrádza matka 17,- € mesačne.

Matka vo vyjadrení uviedla, že otec v odvolaní neuvádza žiaden z odvolacích dôvodov ustanovených zákonom, neuvádza ani to, čoho sa podaním domáha, t.zn. petit návrhu, preto považuje za otázne či jeho podanie možno považovať za odvolanie, nakoľko nespĺňa ani základné náležitosti odvolania.

K obsahu podania konštatovala, že napadnutým rozsudkom konajúci súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Napriek tomu, že otec tvrdil, že jeho príjem od zmeny zamestnania v r. 2009 sa znížil, avšak súd pri dokazovaní z odpisu mzdového listu zistil, že príjem otca sa neznížil, ale naopak zvýšil o 152,07 €. Otec v odvolaní odôvodňuje potrebu zníženia jeho vyživovacej povinnosti tým, že jeho vyživovacia povinnosť bola vypočítaná z priemernej mzdy 25.000,- Kč, kedy pracoval v spoločnosti Q. J., s.r.o., P. - F. E., Česká republika a jeho príjem poklesol, pričom jeho terajší príjem je cca 9.000,- až 12.500,- Kč. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal a nepodložil relevantnými dôkazmi. Posledný preukázaný príjem otca je príjem zistený súdom z odpisu mzdového listu za r. 2010, z ktorého je preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za r. 2010 bol 14.910,- Kč, t.j. 616,78 €. Otec opätovne uvádza rovnaké skutočnosti ako v návrhu na zníženie výživného, že jeho pracovná zmluva je na dobu určitú a príjem mu poklesol, pričom špecifikoval svoje výdavky. Poukázala na to, že najmä výdavky týkajúce sa výbavy čo navrhovateľ ďalej špecifikuje ako výdavky na úpravu domu a nábytok, podľa informácií svojich známych zistila, že otec býva na ubytovni T. R. , takže má za to, že tieto výdavky nie sú opodstatnené. Pokiaľ sa týka výšky týchto výdavkov, je zarážajúce, že otec potrebuje mesačne vynaložiť 2.200,- Kč v prepočte 90,- € na úpravu domu a nábytok, pričom nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére 115,- €. Poukázala na správnu konštatáciu konajúceho súdu, že lízingové splátky na motorové vozidlo a ani začatie exekučného konania, ktoré otec uviedol v návrhu na zníženie výživného ako dôvody pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dopĺňa, že aj výdavky na úpravu domu a nábytok nemajú prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti otca. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolaciemu súdu odmietnúť odvolanie z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., alternatívne potvrdiť rozsudok a zaviazať otca na náhradu trov odvolacieho konania 293,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa tarifnej hodnoty veci určenej podľa § 10 ods. 3 vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 6.900,- € (5-násobok ročného plnenia) , t.j. 5 x 115,- x 12, 1x úkon právnej služby á 237,34 € (písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu) , 1x režijný paušál á 7,41 €, spolu bez DPH 244,75 € á 20% DPH 45,95 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam otca, ktoré považoval za odvolanie, pretože z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že sa domáha zníženia výživného v dôsledku poklesu svojho príjmu a vysokých výdavkov na zabezpečenie svojich potrieb, dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zníženie výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a podľa zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom dospel k správnemu záveru, že nedošlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom za situácie, že príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa neznížil, ale naopak zvýšil. Otec žije spolu so svojou družkou na ubytovni, za ktorú mesačne uhrádza 3.500,- Kč a jeho družka je nezamestnaná, nepoberá podporu v nezamestnanosti, ani žiadnu sociálnu dávku a nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a taktiež správne neprihliadol na plnenie lízingových

splátok na motorové vozidlo a začatie exekučného konania, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že tieto v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil finančné a majetkové pomery účastníkov v predmetnom období, preto odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorých je možné začať konanie aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.