KSKE 7 CoP 238/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899778 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899778.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa L. R. nar. XX.X.I. bývajúceho v F. X. N.. P. Č.. XX zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Poštovej č. 14 proti odporcovi O. R. nar. X.X.I. bývajúcom v F. X. N.. N. Č.. X u O. R. staršieho zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach Pri jazdiarni č. 1 o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.5.2011 č.k. 35C 335/2009-355 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150,- € mesačne od 1.8.2009 do 31.7.2010 a 100,- € mesačne od 1.8.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľovi.

Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2009 do 31.5.2011 2.263,92 € povolil odporcovi splácať navrhovateľovi v mesačných splátkach po 100,- € splatných spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred po následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné 30,- € mesačne od podania návrhu do budúcna, alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto ho považuje za nezákonné, nakoľko súdom prvého stupňa priznané výživné pre navrhovateľa presahuje rámec jeho dlhodobých možností a schopností, nakoľko jeho príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi 65,50 € od januára 2010 a starobný dôchodok z DDS R. a.s. 17,40 € mesačne od apríla 2009. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o jeho povinnostiach prispievať na výživu navrhovateľa nesprávne zhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nesprávne dospel k záveru, že navrhovateľ nie je schopný zabezpečiť si aspoň časť svojich potrieb z vlastných príjmov, napríklad sociálnym štipendiom, brigádami a teda, že je v plnej miere odkázaný na výživu svojich rodičov. Súd sa uspokojil s tvrdením navrhovateľa, že nemá vedomosť o tom, že by jeho škola ponúkala niečo také ako je sociálne štipendium a bližšie sa týmto nezaoberal. Hoci podľa judikatúry a ustálenej praxe (RNS ČSSR 78/1979) je treba pri určovaní výživného prihliadať na všetky formy štipendií, a preto si myslí, že ak existovala len malá možnosť využitia sociálneho štipendia, mal sa oň navrhovateľ zaujímať. Prvostupňový súd jeho námietku o tom, že navrhovateľ si môže privyrábať považoval za absurdnú, že by

chcel syna zbaviť svojej vyživovacej povinnosti, ale dáva len do pozornosti, že aj navrhovateľ si mohol a stále môže svoju súčasnú sociálnu situáciu vylepšiť. Považuje právny názor o tom, že dieťa nie je ešte zárobkovo činné, pripravujúce sa na budúce povolanie, a to pomerne náročným štúdiom vysokej školy ekonomickej za prinajmejšom nesprávny. Navrhovateľ je plnoletý, v súčasnosti má 22 rokov, ktorý študuje v J., kde pracovné možnosti aj formou brigády sú neporovnateľné oproti Košiciam a mal si byť vedomý toho, že výber štúdia na vysokej škole v J. si žiada ďaleko vyššie náklady ako štúdium v F., a preto by mal byť nápomocný pri zabezpečovaní príjmov na svoje potreby. Nechce spochybňovať právo navrhovateľa na vzdelanie, ale chce dať do pozornosti a rovnováhy možnosti a schopnosti navrhovateľa a odporcu s prihliadnutím na jeho dlhodobú a objektívnu nezamestnanosť a nízky príjem z pohľadu možnosti trhu práce, jeho vek a profesie. Za závažnú považuje námietku voči právnemu názoru súdu, keď mal za preukázané, že odporca pred začatím konania disponoval s nepomerne vysokou sumou finančných prostriedkov a navrhovateľovi nič neprispieval a celú sumu minul len pre svoje potreby, v tejto súvislosti sumou 5.000,- € až 5.500,- € v čase začatia konania nedisponoval. Poukázal na to, že predbežným opatrením mu bol zakázaný vstup do bytu matky navrhovateľa, čím si musel riešiť otázku bývania iným spôsobom u svojich rodičov a súd mu pochopiteľne neuznal výšku výdavkov spojených s bývaním u rodičov, stravovaním a predložil súdu rozpis výdajov na splátky úveru 92,54 €, 99,58€, 160,- €, nájomné 60,- €, inkaso 150,- €, telefón 30 až 40,- €, strava 200,- €, iné výdavky 50 až 100,- € v úhrnnej sume 852,12 €. K týmto výdavkom je potrebné pripočítať jednorazový výdavok na úhradu dlžoby za plyn a výdavky, ktoré súviseli s hľadaním zamestnania počas prvého polroku r. 2009. Príjem 600 až 650,- € mesačne titulom dávky v nezamestnanosti vyplácaný od mesiaca január 2009 do júna 2009. K vyúčtovaniu dokladov je priložený aj výpis z účtu VÚB banka za mesiac júl 2008 ako dôkaz splácania splátok úverov, pričom aj splátky úverov za predošlé obdobie pravidelne uhrádzal do júla 2009 a nie je mu známy dôvod prečo súd nevychádzal z podania z 25.2.2010, hoci je jednoznačné, že tieto výdavky sa týkali práve obdobia júla 2009. Za obdobie od 1.8.2009 do 31.7.2010, za ktoré mu bolo uložené prispievať 150,- € mesačne pre navrhovateľa, súd nesprávne dospel k záveru, že pri skončení pracovného pomeru v decembri 2008 mal k dispozícii 4.697,- € (3.780,- € + 267,- € mzda za 12/2008 + dávka v nezamestnanosti 650,- €) . Nakoľko dávku v nezamestnanosti za mesiac december 2008 mal vyplatenú až nasledujúci mesiac a v mesiaci december 2008 vznikol len nárok na túto dávku. Súd mylne poukazuje na jeho mesačné výdavky 330 resp. 500,- € a skutočnosť, že súd vychádzal z tejto sumy výdajov, považuje za zásadnú chybu, ktorá následne viedla k pochybným výpočtom a nepodloženým domnienkam súdu v jeho neprospech nezodpovedá skutočnosti, pretože pri skončení pracovného pomeru v decembri 2008 mal k dispozícii 4.077,- € a prihliadnuc na jeho deklarované mesačné výdavky na domácnosť do konca júla 2009 (852,- € + nepravidelné výdavky) a to aj s prihliadnutím na príjem z P. s.r.o. a prvej zvýšenej dávky dôchodku z DDS R., nemohol pri začatí konania disponovať sumou 5.000,- až 5.500,- €. Za podstatnú vadu napádané rozsudku považuje skutočnosť, že súd vôbec vzal do úvahy peňažné prostriedky, ktoré nadobudol odstupným alebo dávkami v nezamestnanosti za trvania manželstva a za trvania spoločnej domácnosti, že okrem výdavkov na domácnosť navrhovateľovi poskytoval peniaze na telefón, nakupoval mu ovocie, samozrejme okrem bežnej stravy a zabezpečoval celú rodinu a vždy mu dal peniaze keď potreboval do júla, resp. augusta 2006, do kedy sa podieľal na starostlivosti o spoločnú domácnosť a podieľal sa aj na výžive navrhovateľa. Navrhovateľovi poskytol 660,- € z vyplateného stavebného sporenia na vodičský preukaz, čo konajúci súd nezohľadnil, hoci tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vyplatil zo stavebného sporenia v júni 2009. Záver konajúceho súdu o tom, že už pred začatím konania odporca disponoval nepomerne vysokou sumou finančných prostriedkov, z ktorých navrhovateľovi nič neposkytoval, poukázal na to, že súd na jednej strane vzal do úvahy príjmy z pred začatia konania, ale zároveň sám uviedol, že ho nezaujímajú skutočnosti týkajúce sa obdobia pred 1.8.2009. A nezisťoval k tomuto dátumu úspory matky navrhovateľa, ktorá väčšinu časť zo svojho príjmu sporila len v dôsledku toho, že z jeho príjmu boli uhrádzané všetky výdavky rodiny. Súd nemal dôvod určiť výživné od 1.8.2009 do 31.7.2010 150,- € a následne nebol zákonný dôvod určiť výživné od 1.7.2010 do budúcna 100,- € s prihliadnutím na jeho príjem pozostávajúci z dávky v hmotnej núdzi 62,50 €, starobného dôchodku z DDS R. a.s. 17,40 € mesačne. Z hľadiska celkovej nesprávnosti napádaného rozsudku namieta záver súdu, keď boli spochybnené jeho výdavky na stravu 200,- € mesačne, t.j. 7,- € na deň. Nesúhlasí s názorom súdu, že po tom čo sa stal nezamestnaným a bol odkázaný len jednorazovo na poskytnuté finančné prostriedky z odstupného, neprispôsobil spôsob a štýl svojho života svojej osobnej a spoločenskej situácii. Zapojením sa do tzv. podnikania postavenie obchodného zástupcu mal súd vnímať ako snahu o zabezpečenie si príjmu, a preto mal prihliadnuť na nemalé náklady na vynaložené školenia, aj keď kurz z dôvodu vzatia do väzby nedokončil. Preto náklady na stravné a náklady súvisiace so zapojením do tzv. podnikania v postavení obchodného zástupcu nemožno posúdiť ako konanie, ktoré odporuje zákonnej úprave a nemožno naň hľadieť ako

na konanie, ktorým odporca na seba berie neprimerané majetkové riziká. Namieta skutočnosť, ako sa súd vyporiadal s potvrdeniami o hľadaní si zamestnania, nakoľko ich nevyhodnotil ako jednoznačný dôkaz o tom, že mal naozaj reálny záujem nájsť si zamestnanie, pričom prihliadol na argumentáciu navrhovateľa, ktorý spochybnil niektoré potvrdenia, že sú vypisované tým istým písmom, len pečiatka zamestnávateľa sa mení. Objektívnym faktom je to, že podstatou potvrdenia, ktoré je opatrené pečiatkou zamestnávateľa, je okrem preukázania reálneho záujmu zamestnať sa aj skutočnosť, že potenciálny zamestnávateľ nemá vhodnú prácu. Jednoducho odmieta záver o tom, že pri hľadaní si zamestnania bol pasívny, o čom svedčí aj niekoľko desiatok potvrdení o hľadaní si zamestnania, resp. o tom, že sa zúčastnil burzy práce. Nesúhlasí so špekuláciou súdu, že v konaní nepredložil ani jeden dôkaz vo forme písomnej žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, ktorá by preukázala reálny záujem zamestnať sa a z ktorých by bolo zrejmé, že v košickom regióne je dostatok pracovných ponúk korešpondujúcich s kvalifikáciou odporcu. Súd mal prihliadnuť na jeho vek, profesiu a myslí si, že oveľa rýchlejšia forma zistenia či zamestnávateľ mal záujem zamestnať niekoho je priame telefonické spojenie, resp. osobné stretnutie. Pracovné ponuky predložené navrhovateľom vo veľkej miere sa netýkali jeho profesie, resp. išlo o ponuky práce, na ktoré by bolo potrebné splniť viacero podmienok, pričom dostatočne neprihliadol na dlhodobé obmedzené možnosti po hospodárskej kríze v jeho veku a v každom prípade zdravotnom stave. Skutočnosť, že zamestnávateľom robí veľký problém zamestnávať ľudí v pokročilom veku, je všeobecne známa. Odmieta záver súdu, že musí mať nejaký vedľajší alebo príležitostný príjem, z ktorého hradí svoje výdavky, ktoré súd ustálil na základe faktu, že odporcovi prispieva matka na pohonné hmoty, ako aj na trovy právneho zastúpenia, ktorý je postavený len na domnienke súdu prvého stupňa. Pričom nepripustil úvahu o možnosti úspor matky, resp. o príjme a úsporách otca odporcu, ale ho ustálil na domnienke, že vzhľadom na výšku dôchodku matky odporcu, je priam nemožné, aby ho živila a ešte aj prispievala na pohonné hmoty a trovy právneho zastúpenia. Nevidí dôvod na to, aby súd zmluvu o pôžičke uzavretú medzi odporcom a jeho sestrou, účelom ktorej bola pôžička peňazí na úhradu dlžného výživného v rámci trestného konania, nevyhodnotil ako objektívny dôkaz, pretože je uzavretá medzi blízkymi osobami.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o výživnom, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. a dodáva, že určené výživné súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 62 a § 75 ods. 1. Pri skúmaní pomerov dieťaťa a následnom určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, na výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách v rámci možností rodičov. Pričom príjem z prípadnej brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu a nemá ani vplyv na určenie rozsahu výživného, ktoré mu majú rodičia poskytovať, to znamená, že dieťa si môže z týchto prostriedkov zabezpečiť prípadné potreby, ktoré presahujú rámec možností a schopností rodičov. Pri rozhodovaní o odvolaní odporcu odvolací súd neuveril jeho tvrdeniam o jeho nízkom príjme a požičaní finančných prostriedkov. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne nemožnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Ak odporca tvrdí, že na zabezpečenie svojich potrieb si bol schopný požičať finančné prostriedky od svojej blízkej rodiny, odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, že takto si môže požičať aj na výživné. Odvolací súd k odvolacím námietkam odporcu vo vzťahu k jeho deklarovaným nedostatočným príjmom uvádza, že jeho príjem a životná úroveň dovoľujú záver o plnení určenej vyživovacej povinnosti. V tomto prípade neobstojí prezentovaná obrana, že vzhľadom na úvery, ktoré odporca spláca, nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, pretože vzhľadom na ich povahu možno uzavrieť, že tieto nie je možné považovať za nevyhnutné a zároveň s poukazom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rodič je teda povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, vychádza z jeho životnej úrovne, najmú s prihliadnutím na jeho deklarovaný príjem, z ktorého jednoznačne odporca nemôže uhrádzať výdavky, ktoré sám prezentuje, a preto možno dôvodne dôvodiť, že ťažko uveriť, že v tomto rozsahu ho niekto financuje. Preto odvolací súd je toho názoru, že príjmy odporcu vzhľadom na skutočnosť, že hodnoverne nepreukázal spôsob akým si zabezpečuje uspokojovanie svojich životných potrieb, musia byť omnoho vyššie ako boli prezentované v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom a subjektívne vnímanie jeho vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť ekonomickú situáciu navrhovateľa, ako aj jeho odôvodnené potreby. Skutočnosť, že odporca nemá zamestnanie, a preto nedosahuje príjem, nemôže byť dôvodom na neplnenie vyživovacej povinnosti a odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvého stupňa, že odporca hodnoverne nepreukázal snahu o nájdenie si stáleho zamestnania. Na základe uvedeného súd prvého stupňa, aj odvolací súd vychádzal pri určovaní výživného predovšetkým z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý je študentom vysokej školy a z povahy jeho štúdia je zrejmé, že sú s ním spojené zvýšené výdavky. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom, aj o spôsobe jeho zaplatenia s prihliadnutím na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.