KSKE 7 CoP 24/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 24/2012

KS v Košiciach, dátum 28.03.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 24/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910213948 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7910213948.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa Q. H. nar. XX.X.F. bývajúceho v M.L. O. V. (R.) A. J.. O. V.U. F. J. F. D. U. proti odporcovi B. H. nar. XX.X.F. bývajúcemu v O. C. P.. Q. N. Č.. XX za účasti matky navrhovateľa W. H. nar. XX.X.F. bývajúcej v M.L. O. V. (R.) A. J.. O. V.U. F. J. F. D. U. zastúpenej Centrom právnej pomoci v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa a matky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 21.9.2011 č.k. 8P 361/2010-148 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre Q. H. nar. XX.X.F. zo 73,03 € na 100,- € mesačne počnúc od 15.8.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám Q. H. nar. XX.X.F., a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné na zvýšenom výživnom za obdobie od 21.7.2009 do 15.8.2011 pre Q. H. nar. XX.X.F. neurčil. Zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov z 23.11.2007 č.k. 12P 195/2005-154 vo výrokovej časti o výživnom a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 12P 195/2005-154 z 23.11.2007 bolo zvýšené výživné za obdobie od 1.1.2005 do 31.1.2005 z 1.000,- Sk mesačne na 1.600,- Sk mesačne a za obdobie od 1.1.2006 do budúcna z 1.000,- Sk na 2.200,- Sk mesačne. Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 27.12.2007 č.k. 12P 195/2005-170 rozsudkom z 27.6.2008 č.k. 8CoP 34/2008-194. Uviedol, že v čase tejto úpravy výživného príjem matky za obdobie júl 2007 činil 201,- € a v ďalšom výkaze je uvedená čistá mesačná odmena za vykonanú prácu v júni 2007 - 38,79 € a v treťom výkaze za mesiac jún 2007 suma 231,- €. V ďalšom podaní z 30.10.2007 matka uviedla, že v r. 2005 pracovala v cukrárni a jej ročný príjem bol 9.111,99 €. Príjem otca v r. 2005 činil 20.000,- Sk, v r. 2006 a 2007 priemerne činil 23.300,- Sk mesačne a mal vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Jeho manželka poberala rodičovský príspevok 4.400,- Sk mesačne, ale od októbra 2006 bola zamestnaná s kráteným úväzkom s čistým mesačným príjmom 870,- Sk. Konštatoval, že v súčasnosti Q. je študentom gymnázia a býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a otec naďalej pracuje ako policajt s priemerným mesačným zárobkom 990,- €, pričom okrem Q.Z. má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k B. nar. XX.XX.F. a X. nar. XX.XX.F., ktoré deti bývajú v spoločnej domácnosti s otcom a jeho manželkou. Zdôraznil, že dňa 15.8.2011 bola uzavretá písomná dohoda o výživnom medzi B. H. nar. XX.X.F. a Q. H. nar. XX.X.F. a to tak, že B. H. ako otec Q. H. sa zaviazal platiť mu výživné vo výške 100,- € mesačne s tým, že bude uhrádzané na jeho osobný účet vo VÚB banke každý mesiac, najneskôr do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca a taktiež sa dohodli na tom, že Q. H. si nenárokuje dlžné výživné

spätne. Konštatoval, že Q. v priebehu konania o zvýšenie výživného nadobudol plnoletosť a je spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, pričom sa so svojím otcom dohodol na výške bežného výživného sumou 100,- € mesačne, ako aj dlžného výživného. Rozsudok právne odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a matka navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na 350,- € a to tri roky spätne pred začatím konania, prípadne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že konanie bolo vedené na návrh jeho matky z 14.10.2010, ktorý podala z dôvodu, že výživné, ktoré bolo naposledy súdom určené pre jeho otca je vzhľadom na jeho potreby a výdavky nepostačujúce a ich finančná situácia neumožňuje zabezpečovať mu všetky potreby súvisiace so stravou, bývaním, štúdiom, zdravotnými potrebami a ostatnými potrebami. Napriek snahe jeho matky zlepšiť ich životnú úroveň je ich situácia dlhodobo zlá a bez primeraného výživného zo strany otca nebude možné hradiť všetky jeho odôvodnené výdavky, pretože je študentom gymnázia a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, t.zn. pre ich rodinu nemalé výdavky. Taktiež má zdravotné problémy a s tým súvisia zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a návštevu lekárov. Uviedol, že preto trvá na zvýšení výživného tak, ako to žiadala jeho matka v súdnom konaní, ktorá okrem platenia výdavkov mu poskytuje osobnú starostlivosť a všetka ťarcha starostlivosti o neho nemôže byť len na nej. Zdôraznil, že Okresný súd Trebišov rozhodol rozsudkom z 21.9.2011, kde v plnom rozsahu prebral do výroku obsah dohody o výživnom, ktorú predložil jeho otec na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku. K uvedenej dohode uviedol, že jej obsahu neporozumel, bola podpísaná počas ich spoločnej dovolenky, jej dôsledky mu pre jazykovú bariéru neboli jasné. Uviedol, že predkladá súdu v prílohe svoje čestné prehlásenie z 26.9.2011, kde je uvedené za akých okolností došlo k uzavretiu dohody o výživnom. Nesúhlasil taktiež so zasielaním výživného na účet banky Y., nakoľko táto je ďaleko od jeho bydliska a každý výber peňazí je spoplatňovaný sumou 20,- €, a preto žiadal, aby výživné mu bolo zasielané tak ako doteraz na účet v banke v Sečovciach.

Matka navrhovateľa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil rozsudok a jej návrhu vyhovel v celom rozsahu. Uviedla, že z návrhu na začatie konania ako aj priložených dokladov je zrejmé, že potreby dieťaťa, výdavky na ich zabezpečenie podstatne prekračujú jej príjem a možnosti zabezpečiť tieto aspoň v nevyhnutnom rozsahu. Doterajšie výživné zo strany otca je vzhľadom na potreby dieťaťa úplne nepostačujúce, pretože Q. chce po ukončení štúdia na gymnáziu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Nakoľko je nezamestnaná, nemá príjem, sú s Q. odkázaní na podporu pani D. B.. Uviedla, že má snahu zmeniť túto situáciu a zamestnať sa, ale vzhľadom na zložitú situáciu na trhu práce sa jej to zatiaľ nepodarilo. Konštatovala, že súd rozhodol rozsudkom vo veci na pojednávaní 21.9.2001, a to na základe dohody o výživnom, ktorú predložil otec B. H. na pojednávaní, pričom ona o tejto dohode vedomosť nemala a dozvedela sa o jej uzavretí po pojednávaní od jej právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní upozornili súd na túto skutočnosť, ako aj otázku dôveryhodnosti uzavretej dohody o výživnom a za tým účelom navrhli odročiť pojednávanie na neskorší termín, ku ktorému by bolo možné zabezpečiť vyjadrenie Q. k uzavretej dohode, či už osobne na pojednávaní, prípadne písomnou formou, ak by sa pojednávania nemohol zúčastniť osobne. Poukázala na zápisnicu o pojednávaní, kde otec uviedol, že syn nevie poriadne všetky slová po slovensky a doma s ním rozpráva iba po taliansky. Má už jazykovú bariéru a bežne rozprávať s ním problém nie je. Už samotné vyjadrenie otca poukazuje na možnosť, že predložená dohoda o výživnom nemusí plne zodpovedať vôli Q., pričom jej dôsledky mu taktiež nemuseli byť jasné. Poukázala na čestné prehlásenie Q. H. z 26.9.2011, z ktorého je zrejmé, že nepochopil dobre čo podpisuje, nakoľko nerozpráva dobre po slovensky a ďalej uvádza, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu a žiada, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Napokon uviedla, že súd prvého stupňa vo veci predčasne rozhodol, keď vychádzal jednoznačne len z predloženej dohody o výživnom a nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom preverenia dôveryhodnosti predloženej dohody.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa a matky navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol, že syn Q. je plnoletý a nevie o tom, že by bol zbavený svojprávnosti ani, aby trpel nejakou duševnou chorobou. So synom bol v kontakte od leta 2010, kedy bol na Slovensku a taktiež bol s ním v písomnom kontakte cez internet. O tom, že mu zriadi účet vo VÚB banke, ktorá má sídlo v D. a výbery z ich bankomatov sú bez poplatku, sa dohodli už pred dovolenkou

v Chorvátsku a taktiež sa bavili o tom, že pri jeho finančnej situácii je mu ochotný posielať 100,- € mesačne a ak bude potrebovať súrne nejaké peniaze, a on bude schopný mu ich zabezpečiť, tak mu ich pošle. Okrem iného navrhovateľ uviedol, že peniaze od neho nepotrebuje, že bude pracovať a že si zarobí dosť aj napriek tomu navrhol, že pokiaľ bude študovať, tak mu bude prispievať čiastkou 100,- € mesačne, na čom sa aj dohodli a dohodu spísali v Chorvátsku, kde boli na dovolenke. Z toho potom usudzuje, že navrhovateľ ani nevie čo podpísal v odvolaní, píše tam, že dohoda bola podpísaná počas spoločnej dovolenky a v čestnom vyhlásení, ktoré predložil súdu, čestne vyhlásil, že list nepodpísal pred svedkami, ani pred otcom, ale cez počítač. Vyslovil názor, že mu asi matka nevysvetlila, čo je to čestné prehlásenie a naviedla ho klamať súdu, čo je u nej samozrejmosťou. Počas spoločnej dovolenky syn uviedol, že sa chce osamostatniť a bývať sám a že si vie zarobiť dosť peňazí na to, aby hradil podnájom a celé štúdium, takže nevie či výživné potrebuje on alebo jeho matka, ktorá sa nevedela zamestnať ani na Slovensku, ani v D., preto nesúhlasí, aby výživné zasielal na jej účet v Slovenskej sporiteľni na Slovensku. Konštatoval, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zo zákona zaniká právo matky dieťaťa zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, t.zn. že nadobudnutím plnoletosti je potrebné prispievať na výživu k rukám dieťaťa a nie matky. Uviedol, že matka navrhovateľa je vlastníčkou bytu v O., ktorý je stále neobývaný a taktiež ho nepredala, pričom uvádza, že jej finančná situácia je zlá. Ďalej uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach hradiť sumu, ktorú požaduje jeho syn, resp. jeho matka, pretože je ženatý, má dvoch synov vo veku 8 a 12 rokov, býva v trojizbovom byte v O. a jeho mesačný príjem je 950,- €, z ktorého hradí byt - 150,- €, hypotekárny úver - 145,- €, úver - 68,30 €, poistky deťom spolu 21,28 €, stavebné sporenie deťom - 33,20 €, televízia - 9,- €, internet - 17,92 €, telefón - 40,- € a výživné na Q. - 100,- €, čo je spolu čiastka 588,- € a v tom nie sú započítané náklady spojené so štúdiom jeho detí, strava, družina, ošatenie, hygienické potreby a školské krúžky, ako aj ostatné výdavky, na ktoré už v tejto dobe jeho príjem nepostačuje. Preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu syna Q. čiastkou, ktorú uviedla jeho matka v návrhu, ani v odvolaní. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, kým nie sú schopné samé sa živiť. Výživné pre plnoleté dieťa súd určí na návrh, čiže ak po 18. narodeninách nepríde k dohode medzi dieťaťom a rodičom o pokračovaní vyživovacej povinnosti, dieťa musí dať samé návrh na súd, ktorý určí, či je dieťa schopné samé sa živiť (nie či sa živí samé, ale či je schopné!) . Ak ďalej študuje, čiže sa pripravuje na budúce povolanie, je žiaduce platiť výživné, ale samozrejme v primeranej výške, t.j. ako príspevok na výživu, nie plné financovanie. Napokon uviedol, že so synom sa v lete 2011 dohodol na výške výživného, vysvetlil mu svoje majetkové pomery, ako aj možnosti a schopnosti. Túto dohodu spísali a predložili súdu, lenže jeho matke sa uvedená výška nepozdávala, tak ho prinútila podpísať odvolanie, ktoré napísala ona. Vyslovil názor, že ak by mal z jeho príjmu 950,- € prispievať na výživu plnoletého syna požadovanú sumu jeho matky 350,- €, nech potom súd určí výživné aj na jeho dvoch synov v približnej sume, potom nech vyčlení čiastku na chod domácnosti a manželské výživné pre jeho terajšiu manželku a taktiež splátky, ktoré má, lebo on to zo svojho príjmu rozdeliť nevie. Zdôraznil, že taktiež žiadosť o vyplatenie výživného tri roky späť je neopodstatnená a ničím nepodložená a je v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ Q. H. dovŕšil plnoletosť 15.8.2011 v priebehu konania o zvýšenie výživného.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi na základe uzatvorenej dohody medzi navrhovateľom a odporcom o výživnom sumou 100,-€ mesačne, ktorú uzatvorili v priebehu konania o zvýšenie výživného, kedy navrhovateľ nadobudol plnoletosť. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak v čase konania o určenie výživného pre maloleté dieťa, toto nadobudne plnoletosť, súd pokračuje v konaní s plnoletým dieťaťom ako

účastníkom. Zastúpenie kolíznym opatrovníkom i zákonným zástupcom ku dňu plnoletosti zanikne. Avšak v časti konania týkajúcej sa času do plnoletosti je zákonný zástupca stále účastníkom konania a proti časti rozhodnutia, ktorá sa týka obdobia do plnoletosti oprávneného môže podať odvolanie. Pokiaľ navrhovateľ po dovŕšení plnoletosti uzavrel dohodu s odporcom o zvýšení výživného, zmenil tým návrh matky, ktorý podala za navrhovateľa v čase, keď bol maloletý. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa a matky navrhovateľa, že navrhovateľ v dohode o výživnom jej obsahu neporozumel, bola podpísaná počas ich spoločnej dovolenky v Chorvátsku a jej dôsledky mu pre jazykovú bariéru neboli jasné, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dohodu o výživnom po dosiahnutí plnoletosti, ktorá sa podľa § 8 ods. 2 Obč. zákonníka nadobúda dovŕšením 18. roku, a kedy už bol navrhovateľ v celom rozsahu spôsobilý na právne úkony. Spôsobilosťou na právne úkony (§ 8 až 10 Obč. zákonníka) sa rozumie spôsobilosť vlastným konaním (vlastnými úkonmi) , ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť či rušiť právne vzťahy, t.j. nadobúdať, meniť alebo strácať subjektívne práva (oprávnenia) a povinnosti. Ide o spôsobilosť konať s právnymi dôsledkami. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, jeho právny úkon, ktorý urobil vo forme podpísania dohody o výživnom len z dôvodu, že neporozumel obsahu dohody, nemožno považovať za neplatný právny úkon, najmä s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z odvolacích námietok navrhovateľa a matky navrhovateľa možno vyvodiť, že právny úkon navrhovateľa, na základe ktorého uzatvoril dohodu o výživnom považujú za neplatný z dôvodu nezrozumiteľnosti obsahu dohody zo strany navrhovateľa. Zrozumiteľnosť právneho úkonu však značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti, teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave. Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený, alebo vysvetlený primerane povahe právneho úkonu. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že navrhovateľ s odporcom komunikujú cez facebook a v lete 2010, keď bol navrhovateľ na Slovensku, sa dohodli, že si budú písať, z čoho možno usúdiť, že navrhovateľ s odporcom medzi sebou vedia komunikovať, a teda aj obsah dohody o výživnom, ktorý bol odporcom navrhovateľovi vysvetlený, mal byť pre navrhovateľa zrozumiteľný. Za takých okolností považuje odvolací súd odvolanie navrhovateľa a matky navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku za účelové. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by k dohode o výživnom medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo, rozsah výživného by stanovil súd v súlade so zákonnými kritériami určovania výživného vyplývajúcimi z ust. 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine zrejme v rozsahu zodpovedajúcom dohode s prihliadnutím na príjem odporcu a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, pretože uspokojenie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.