KSKE 7 CoP 261/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/261/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227889 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109227889.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. A. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov J. G. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. Z. B. na Q. ul. č. X zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Masarykovej ul. č. 2 a K. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na ul. L. K. č. X zastúpeného JUDr. Rastislavom Belanským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Hlavnej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 4.7.2011 č.k. 12P 5/2010-422 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal. B. naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Košice I z 1.4.1998 sp.zn. 23C 659/1997 za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2010, povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor mal. B. a dlžných úsporách za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011.

M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.1.2011 do budúcna tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. B. od 1.1.2011 do budúcna 300 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke maloletej dopredu.

Dlžné výživné pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011 v sume 2.457,05 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 400 € splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C 659/1997 z 1.4.1998 v časti týkajúcej sa výživného tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 sumou 500 € mesačne, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 sumou 200 € mesačne a od 1.1.2011 sumou 400 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 v sume 1.201,28 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 v sume 415,77 € a za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 v sume 2.880 €, všetko spolu v sume 3.875,77 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 645,96 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 sumou 200 € mesačne a od 1.1.2011 do budúcna sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka. Dlžné úspory pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 v sume 176,67 € a za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 v sume 600 €, všetko spolu v sume 776,67 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 129,45 € spolu s bežnými

úsporami až do vyrovnania na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu a o náhrade trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom z 14.9.2009 domáhala zvýšenia výživného pre mal. B. z dôvodu, že v súčasnosti na základe dohody rodičov prispieval od roku 2005 otec na jej výživu 132,76 € mesačne a od roku 2009 133 € mesačne. Maloletá B. v súčasnosti navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Košiciach a od určenia výživného súdnym rozhodnutím uplynulo viac ako 11 rokov a od dohody rodičov maloletej o výške výživného 5 rokov. Okrem samotného plynutia času, keď došlo k všeobecnému nárastu životných nákladov mal. B., došlo k zmene pomerov ako na strane matky, tak aj otca. Maloletá B. má zvýšené výdaje v súvislosti so svojou alergiou a so začatím štúdia na strednej škole. Uviedla, že predpokladaný príjem otca je 3.500 € mesačne a žiadala, aby výživné bolo zvýšené na 700 € mesačne a zároveň, aby otec bol zaviazaný poskytovať časť výživného 200 € mesačne na tvorbu úspor maloletej dcéry. Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 1.4.1998 č.k. 23C 659/97 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, mal. B. bola zverená na základe rodičovskej dohody do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu 66,39 € mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku bol mesačný príjem otca 398,33 € a mesačný príjem matky 182,57 €. Odvtedy k úprave výživného súdnym rozhodnutím nedošlo. Mal B. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá žije v novom manželstve s G. G., z ktorého pochádza mal. F. G.. G. G. bol do 31.10.2009 vedený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a vyradený bol z dôvodu začatia samostatnej zárobkovej činnosti od 1.11.2009. Príjem rodiny matky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na deti, spolu 201,17 € mesačne, z príjmu manžela matky 167 € a z príjmu matky zo samostatnej zárobkovej činnosti priemerne 40 € mesačne. Matka spolu so svojím manželom hradia spoločne náklady spojené s bývaním 156 € mesačne, v súvislosti so stravovaním a hygienou 330 € mesačne. Splácajú hypotekárny úver, ktorý si zobrali na dostavbu rodinného domu, v ktorom v súčasnosti bývajú, pričom mesačná splátka je 158,64 €. Zároveň uhrádzajú životné poistenie matky 26,23 € mesačne, poistné na úrazové poistenie matky 19,32 € mesačne, náklady na televíziu a internet 36,44 € mesačne, výdavky na mobil matky 29,50 €, ako aj životné náklady na mal. F., mlieko, plienky a oblečenie. Otec mal. B. žije v manželstve s T. A.V.R., z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, dvojičky a to P. a A.. Otec je so svojou manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom troch bytov, z ktorých v jednom býva a dva slúžia na prenájom. Všetky byty sa nachádzajú v meštianskom dome v centre A. - Q. F.. Okrem toho vlastnia novostavbu rodinného domu s pozemkom zapísaného na LV č.XXX, katastrálne územie B.. Je väčšinovým spoločníkom spoločnosti A. Q..J..H.. (správne A., Q..J..H..) , ktorej hlavnou činnosťou je zmenárenská činnosť a druhým spoločníkom spoločnosti je manželka otca. Konajúci súd konštatoval, že od posledného určenia výživného došlo na strane rodičov aj maloletého dieťaťa k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o výživnom. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že sa opäť vydala, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. F. a zvýšil sa jej príjem. U otca došlo k zmene pomerov tým, že sa tiež opäť oženil, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. P. a k mal. A. a zvýšil sa jeho príjem. Zároveň došlo k nárastu výdavkov oboch rodičov, ktoré mesačne vynakladajú. Aj na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, mal. B. je staršia, čím sa zvýšili náklady potrebné na uspokojovanie jej nevyhnutných potrieb súvisiacich s ošatením a stravovaním, vzhľadom k jej veku teraz a k veku, ktorý mala pri poslednej súdnej úprave výživného, čo bolo pred 13 rokmi. V súčasnosti navštevuje strednú školu, pričom pri poslednom určení výživného mal. B. navštevovala materskú školu. Uviedol, že aj keď na základe vzájomnej dohody rodičov otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa výživným vyšším, akým ho zaviazal prispievať súd, nie je to dôvod na to, aby súd nerozhodol o novej súdnej úprave výživného, nakoľko sa jedná o dobrovoľné plnenie, ktoré nie je vymáhateľné a ku zmene pomerov od posledného určenia výživného preukázateľne došlo. U otca pri určení výšky zvýšeného výživného konajúci súd vychádzal z dokazovaním preukázaného príjmu otca za roky 2008, 2009 a 2010 tvoreného príjmami z prenájmov bytov (netto) , príjmom zo mzdy za výkon konateľstva, zo sumy vyplatených peňažných prostriedkov za náhrady cestovného a z príjmu, ktorý by bol dosiahol ako spoločník z podielu na zisku spoločnosti A. Q..J..H.. (správne A., Q..J..H..) , pričom prihliadol k tomu, že otec zabezpečuje spolu so svojou manželkou aj výchovu a starostlivosť dvom maloletých deťom. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že v zmysle tohto ustanovenia je súd povinný skúmať aj potencionálne príjmy povinného rodiča, t.j. nielen to, čo povinný rodič skutočne zarobí, ale aj čo je objektívne možné, aby zarobil. Za takéto príjmy považoval cestovné náhrady vyplatené otcovi

a jeho predpokladaný podiel na zisku spoločnosti. Uviedol, že aj keď je pravdou, že cestovné náhrady vyplatené otcovi nemožno započítať do jeho mzdy, so zreteľom na výšku týchto náhrad za celé obdobie, za ktoré súd rozhodoval o zvýšení výživného, nie je možné neprihliadnuť na ne a to aj po odpočítaní nákladov, ktoré otec v súvislosti s prevádzkou dvoch motorových vozidiel má. Za príjem otca považoval jeho predpokladaný podiel na zisku spoločnosti A. Q..J..H.. (správne A., Q..J..H..) , keďže ako 85% spoločník spoločnosti môže sám rozhodným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie valného zhromaždenia spoločnosti o rozdelení zisku a teda vlastným rozhodnutím o nerozdelení zisku otec znemožnil, aby jeho príjem, z ktorého by mohol vo väčšom rozsahu uspokojovať potreby svojej dcéry bol vyšší. V zmysle uvedeného za celkový čistý ročný príjem otca za rok 2008 považoval 50.336,42 € (za prenájom bytov príjem 1.227,63 €, mzda 14.284,21 €, cestovné náhrady 17.205,37 € a predpokladaný podiel na zisku spoločnosti 17.619,39 €) , čo predstavuje mesačný príjem otca za uvedený rok 4.194,70 € (50.336,42 € : 12 mesiacov) , za rok 2009 celkový čistý ročný príjem 11.782,72 € (za prenájom bytov príjem 4.979,44 €, mzda 6.803,28 €, cestovné náhrady 0 € vzhľadom k tomu, že žiadne cestovné náhrady otcovi vyplatené neboli, len priamy náklad na benzín 1.312 € a predpokladaný podiel na zisku spoločnosti 0 €,keďže spoločnosť bola v tomto roku v strate) , čo predstavuje mesačný čistý príjem otca za uvedený rok 981,89 € (11.782,72 € : 12 mesiacov) a celkový čistý ročný príjem za rok 2010 25.865,41 € (za prenájom bytov príjem 2.524,10 €, mzda 4.136 €, cestovné náhrady 3.545,67 € a predpokladaný podiel na zisku spoločnosti 15.659,64 €, čo predstavuje mesačný čistý príjem otca za uvedený rok 2.155,45 € (15.659,64 € : 12 mesiacov) . Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výšku príjmu otca a jeho výdavkov dospel konajúci súd k záveru, že otcov príjem po odpočítaní výdavkov, ktoré je nevyhnutné u otca vynaložiť, je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške, ktorú určil a ktorú považoval za primeranú možnostiam, schopnostiam, ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Vyslovil názor, že výživné pre mal. B., ktoré určil, je zároveň dostatočné aj na to, aby boli zabezpečené nielen všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere ale aby mohli byť zabezpečené potreby dieťaťa, ktoré sú prospešné pre jeho všestranný vývoj v takej miere, aby bola zabezpečená približne rovnaká životná úroveň otca a maloletého dieťaťa. Konštatoval, že nemohol zohľadniť povinnosti otca vyplývajúce z úverových zmlúv, nákladov na inkaso za byty, ktoré prenajíma, náklady vynakladané na platenie životnej poistky, zákonných poistiek na dve motorové vozidlá, mobilný telefón, naviac ak tieto výdavky sú uvedené ako výdavky spoločnosti A. Q..J..H.. (správne A., Q..J..H..) a ako také si ich predmetná spoločnosť uplatnila vo výdavkoch znižujúcich základ dane z príjmu a tiež s poukazom na to, že výdavky spojené s uhrádzaním úverov a nákladov za byty, ktoré otec prenajíma sú zohľadnené v tom, že do príjmu otca vzal do úvahy len čistý príjem z prenájmov bytov podľa daňových priznaní. Poukázal na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že majetkové pomery otca odôvodňujú, aby prispieval na výživu mal. B. aj sumou určenou na tvorbu jej úspor a to v sumách a v obdobiach uvedených vo výroku rozsudku. Konštatoval, že otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa 133 € mesačne, že jej uhradil náklady za dentálne ošetrenie za rok 2010 v sume 64,23 € a matka potvrdila hradenie nákladov za mobilný telefón maloletej 27 € mesačne. Aj keď otec tvrdí, že uhrádza aj iné náklady svojej dcéry, napríklad oblečenie, školské potreby, tieto súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Vreckové poskytované maloletému dieťaťu a platenie dovolenky povinným rodičom nepovažoval za výživné a taktiež náklady za dentálne ošetrenie za január a február 2009 nezohľadňoval, nakoľko sa tento výdavok netýka rozhodného obdobia. Uviedol, že otec prispieval za celé obdobie na výživu dcéry preukázateľne 160 € mesačne a preto vznikol otcovi dlh na výživnom, ktorý určil za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 v sume 340 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 v sume 40 € mesačne a za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 v sume 240 € mesačne. Zároveň uložil otcovi prispievať aj na tvorbu úspor za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 v sume 200 € a od 1.1.2011 do budúcna v sume 100 € mesačne, pričom otec prispieval za celé toto obdobie na úspory dcéry v decembri 2009 formou stavebného sporenia 530 € a keďže ďalšie sporenie pre mal. B. otec nepreukázal, preto určil otcovi dlh aj na úsporách dieťaťa a to za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 mal otec prispievať na úspory 706,67 €, t.j. za obdobie od 14.9.2009 do 30.9.2009 v sume 106,67 € (16 dní x 6,67 € denne zo sumy 200 €) a za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2009 v sume 600 € (200 € x 3 mesiace) . Keďže otec prispieval na úspory v roku 2009 sumou 530 € a mal prispieť 706,67 €, vznikol mu dlh 176,67 € a za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 v sume 600 € (100 € x 6 mesiacov) . Poukázal na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že obdobie šiestich mesiacov, počas ktorých uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné a dlžné úspory v mesačných splátkach tak, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia, považoval za primerané obdobie a to s prihliadnutím na príjem otca a jeho osobné pomery majúc na zreteli, že ani matka pri plnení odôvodnených potrieb dieťaťa nie je zvýhodnená výhodami splátok. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 63 ods. 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a o náhrade

trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku, pretože do dňa vyhlásenia rozsudku nebolo o odmene znalca právoplatne rozhodnuté.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného voči mal. B. A. v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol, resp. aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odvolací súd o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.a/, f/ O.s.p.. Uviedol, že konajúci súd zistil úplne skutkový stav v predmetnej veci, avšak tento nesprávne právne posúdil a vyhodnotil. Poukázal na ust. § 63 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že výdavky, ktoré boli označené súdnou znalkyňou ako nie nevyhnutné, neboli takého charakteru, aby účelovo a úmyselne znižovali jeho príjem za rozhodné obdobie. Nebol mu vytýkaný ani luxusný nábytok ani nadštandardné luxusné vozidlá, žiadne luxusné počítačové či iné elektronické vybavenie spoločnosti, ani vysoké reprezentačné výdavky. Naopak na jeho príjem započítal súd vyplatené cestovné náhrady (pri ktorých súd aj v odôvodnení rozhodnutia uznal, že tieto nie je možné priamo započítať do jeho mzdy) a jeho predpokladaný podiel na zisku spoločnosti, v ktorej je spoločníkom, ak by došlo v spoločnosti k rozdeleniu zisku. Uviedol, že v oblasti zmenárenských služieb, v ktorých podniká od roku 1994 a k vyplateniu zisku spoločnosti počas trvania spoločnosti nedošlo ani raz a to z dôvodu špecifickosti predmetu podnikania spoločnosti v oblasti zmenárenských služieb. Ak by totiž v spoločnosti došlo k rozdeleniu zisku, spoločnosť by už viac nedisponovala hotovosťou na nákup valút, ktoré by mohla ďalej v rámci podnikateľskej činnosti svojim klientom predávať, čím by de facto došlo k znemožneniu podnikania v danej oblasti a k zániku spoločnosti A.E.M. Q..J..H... Zisk spoločnosti A.A.M. Q..J..H.. v rámci zmenárenskej činnosti bol totiž tvorený rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou valút. Považoval za otázne, čo sledoval konajúci súd, ak vychádzal z jeho potencionálneho príjmu aj vrátane rozdeleného zisku spoločnosti, keďže túto skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Vyvodil závery, ktoré podľa neho z rozhodnutia súdu vyplývajú a poukázal na skutočnosť, že zisk v roku 2008 nebol rozdelený práve z dôvodu, že už sa dlhodobo vedelo o prijatí eura na území Slovenskej republiky, dokonca o stanovení konkrétneho konverzného kurzu, na základe čoho existoval odôvodnený predpoklad zníženia obratu v oblasti zmenárenských služieb a to nielen v jeho spoločnosti, ale vo všetkých spoločnostiach zaoberajúcich sa zmenárenskou činnosťou. Ako podnikateľ podnikajúci na trhu od roku 1994 vedel o skutočnosti, že v prípade rozdelenia zisku za rok 2008 by prípadný zlý hospodársky výsledok spoločnosti v roku 2009 zo zdrojov spoločnosti neuhradil (a tento zlý hospodársky výsledok za rok 2009 bol hradený práve z týchto vlastných zdrojov spoločnosti - z nerozdeleného zisku) . Na základe týchto skutočností považuje záver konajúceho súdu o skutočnosti, že svojím rozhodnutím o nerozdelení zisku spoločnosti znemožnil, aby bol jeho príjem, ktorým sa má podieľať na uspokojovaní potrieb svojej dcéry, vyšší, za nesprávny, keďže v čase rozhodovania o nerozdelení zisku spoločnosti za rok 2008 ani jednak nemohol predpokladať podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na druhej strane ho k uvedenému kroku viedli čisto obchodné a podnikateľské dôvody. Konštatoval, že navrhovateľka ani jej právny zástupca v konaní nepreukázali splnenie zákonnej podmienky, ktorej naplnenie je nevyhnutné pre posudzovanie potencionálnych príjmov povinného rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O splnení, resp. nesplnení tejto zákonnej podmienky sa nevyjadril v odôvodnení rozhodnutia ani konajúci súd, avšak z pohľadu výroku rozhodnutia, ako aj posudzovania potencionálnych príjmov povinného rodiča je evidentné, že konajúci súd považoval túto podmienku za splnenú. Vyslovil názor, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by zákonným spôsobom preukázali akýkoľvek nedôležitý dôvod, v dôsledku ktorého sa povinný rodič vzdal zárobku, prípadne majetkového prospechu. Uviedol, že záujem na zachovaní vlastnej zárobkovej a podnikateľskej činnosti, ktorá je jeho hlavným zdrojom obživy, ako aj obživy jeho rodiny (vrátane maloletej dcéry B.) , nie je možné, v zmysle predmetného zákonného ustanovenia považovať za nedôležitý. Zdôraznil, že v konkrétnom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča vo vzťahu k jeho možnému, potencionálnemu zisku ako spoločníka spoločnosti A.A.M. Q..J..H.., ktorý by bol býval dosiahol, ak by rozdelil zisk spoločnosti za rok 2008. Nesúhlasil s názorom konajúceho súdu, že osobná starostlivosť matky môže v prípade takmer plnoletého dieťaťa v plnom rozsahu nahradiť rozsah vyživovacej povinnosti zo strany matky. Vyslovil názor, že konajúci súd vyvodil nesprávny právny záver, keď príjem z prenájmu bytov považoval za súčasť jeho príjmu, z ktorého vyrátal a určil zvýšené výživné, avšak nezohľadnil jeho nevyhnutné výdavky, ktoré spočívajú v platení jednotlivých splátok úveru na predmetné byty, keďže v čase kúpy predmetných nehnuteľností nedisponoval dostatočnou hotovosťou na jej zaobstaranie. Poukázal na skutočnosť, že záväzky z úverových zmlúv neprevzal

s cieľom zabezpečiť si predmety nadštandardnej hodnoty, ale za účelom získania ďalšieho príjmu, ktorý by bol zdrojom jeho obživy v prípade, ak by podnikanie v rámci zmenárenskej činnosti prestalo zabezpečovať jeho obživu, ako aj jeho rodiny. S uvedeným zámerom nepretržite realizuje úžitkovú hodnotu nadobudnutých nehnuteľností, pričom jeho čistý príjem z týchto nehnuteľností je tvorený príjmom z prenájmu týchto nehnuteľností po odpočítaní inkasa za byty, úverových splátok a iných nevyhnutných výdavkov spojených s prenájmom bytov (napríklad zabezpečovaním potrebných opráv, odovzdanie bytu na užívanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a podobne) . Z uvedeného dôvodu preto nepovažuje za správne, aby príjem, ktorý touto svojou činnosťou dosahuje bol posudzovaný ako základ na výpočet výživného pre maloleté dieťa bez zohľadnenia vynaložených nevyhnutných výdavkov, ktoré tento jeho príjem v značnej miere zmenšujú. Vyslovil názor, že konajúci súd dospel na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym právnym záverom tým, že nepoužil, resp. nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenia právnych predpisov z oblasti daňového práva. Uviedol, že aj príležitostné výdavky mal súd pri svojom rozhodovaní zahrnúť do výživného (platenie dovolenky pri mori) , ktoré ako povinný rodič maloletej dcére poskytuje. Poukázal na viaceré nezrovnalosti v písomnom vyhotovení rozsudku ako napríklad zlú identifikáciu navrhovateľky (konkrétne miesta jej trvalého pobytu) , ktorej má byť zvýšené výživné plnené, celkovú výšku dlžného výživného, keď pri spočítaní jednotlivých súm výživného vychádza iná suma, ako aj na nesprávnu identifikáciu spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Zdôraznil, že súdom určená výška výživného (aj so sumou dlžného výživného) je pre neho likvidačná a jej platenie vážnym spôsobom ohrozí chod jeho rodiny a plnenie vyživovacích povinností voči svojim ďalším dvom maloletým deťom (vo veku 5 rokov) , čo môže viesť aj k neschopnosti splácať súdom určené výživné pre mal. B. a k následnému prípadnému trestnoprávnemu postihu na návrh oprávnených osôb. Poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti jeho výdavky značne prevyšujú výšku jeho dosahovaných príjmov a svoje súčasné výdavky je tak nútený uhrádzať z úspor z predchádzajúceho obdobia, čo konajúcemu súdu aj viackrát v súdnom konaní prezentoval. Napokon uviedol, že s maloletou dcérou pravidelne komunikuje, má záujem na zabezpečovaní jej potrieb, avšak má za to, že tieto potreby maloletej by mali mať reálne ohraničenie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny. Uviedla, že konajúci súd po rozsiahlom dokazovaní a náležitom zhodnotení vykonaných dôkazov objektívne a správne rozhodol, v odôvodnení rozsudku podrobne opísal a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Konštatovala, že zákonné dôvody na zvýšenie výživného sú dané a boli preukázané, v čom zmena nastala tak na strane maloletej, ako aj v pomeroch otca, ktorý v priebehu posledných pár rokov sa stal vlastníkom troch bytov v centre krajského mesta Košice so značnou hodnotou, z ktorých minimálne dve môže prenajímať (zo skorších nájomných zmlúv predložených otcom bolo dokázané, že je možné žiadať trhové nájomné až na hranici 3.000 € za oba byty) . Uviedla, že do bytov boli vykonané rozsiahle investície minimálne na hranici 200.000 až 300.000 € (konajúci súd to nezohľadňoval, ide o ďalšiu okolnosť preukazujúcu značné príjmy otca) . Je vlastníkom novostavby rodinného domu s pozemkami, ktorý má tiež možnosť ekonomicky využiť, pričom tento bol nadobudnutý ako rozostavaný dom, ktorý tiež vyžadoval ďalšie veľké investície na dokončenie. Je držiteľom dvoch motorových vozidiel, ktoré používa pre potreby svojej spoločnosti a poberá cestovné náhrady. Výdavky na PHM a ďalšie výdavky na vozidlá sú mu preplácané mimo týchto náhrad. Ďalej uviedla, že je väčšinovým spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti A. Q..J..H.., ktorá prevádzkuje zmenárenskú činnosť a z tohto zdroja plynie otcovi rozhodujúca časť nadštandardných príjmov, o čom svedčí aj progres pri nadobúdaní majetku najmä nehnuteľností v posledných rokoch. Tvrdenia o údajnej kríze v zmenárenskej oblasti po zavedení meny euro sa nepotvrdili, lebo aj napriek strate v roku 2009, v roku 2010 už bola spoločnosť v zisku. Poukázala na tvrdenie otca na pojednávaní, že má úspory minimálne v rozsahu 35.000 € (konajúci súd to nezohľadňoval, ide o ďalšiu okolnosť v prospech určeného výživného) . Uviedla, že výdavky rodiny otca presahujúce celkové príjmy vo výške takmer 1.600 € mesačne nie sú reálne a svedčia len o tom, že otec má aj iné príjmy, než prezentoval. Vyslovila názor, že neobstoja tvrdenia otca o nesprávnom postupe súdu pri hodnotení potencionality príjmov, pri posudzovaní opodstatnenosti výdavkov a predpokladanom príjme. Konštatovala, že súd správne zohľadňoval nerozdelený zisk vykázaný v roku 2008, na ktorý otec mal nárok, lebo je väčšinovým vlastníkom spoločnosti a rozhodnutím na valnom zhromaždení mohol dosiahnuť rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkom. Hypotetické tvrdenia otca o možnom ukončení podnikateľskej činnosti, či potrebe zadlženia sú právne irelevantné a v prípade skutočnej zmeny pomerov (najmä na jeho strane) môže podať otec návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Strata v roku 2009

bola krytá ziskom nakumulovaným z predchádzajúcich rokov a nielen ziskom za rok 2008. Vyslovila názor, že požiadavka otca, aby sa posudzovali jeho výdavky len v súlade s daňovými predpismi, nie je opodstatnená a nevyplýva ani z ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine. Súd môže posúdiť charakter výdavkov uplatnených v daňovom priznaní predovšetkým v prípadoch, keď daňová strata prevyšuje daňové príjmy. Rovnako však možno toto ustanovenie aplikovať pri kladnom výsledku podnikateľskej činnosti. Vychádza sa z porovnania predmetu úpravy daňových a rodinných predpisov, pričom možno vyvodiť záver, že vzhľadom na význam jednotlivých záujmov upravovaných tým ktorým zákonom súd nemusí každý výdavok, hoci uznaný a akceptovateľný daňovým predpisom, považovať za taký nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti, aby to odôvodňovalo jeho prioritu pred existenčným charakterom plnenia vyživovacej povinnosti, resp. priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného na úkor vyživovacej povinnosti. Daňové subjekty v daňových dokumentoch často prezentujú výdavky, ktoré smerujú skôr k uspokojeniu osobných potrieb ako na zabezpečenie vecí, ktoré sú nevyhnutné na účely podnikania. Súd je teda oprávnený preskúmať ich opodstatnenosť a údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné a preto za tým účelom pre objektivizáciu záverov súd vykoná znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie, odvetvie účtovníctvo. Tvrdenia otca, že súd prijal záver o plnom nahradení vyživovacej povinnosti jej osobnou starostlivosťou je zavádzajúci a nepravdivý. Uviedla, že súd v rozsudku konštatoval, akým spôsobom sa finančne a naturálne podieľa na plnení vyživovacej povinnosti a že jej vyživovacia povinnosť namiesto celkového finančného vyjadrenia (ako to je v prípade povinného rodiča) kompenzuje (dopĺňa) aj osobnou starostlivosťou, čo je plne v súlade so zákonnou úpravou zakotvenou v ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Napokon uviedla, že otcom poskytované výživné nad rámec určeného výživného je dobrovoľné, nenárokovateľné a nevymáhateľné. Takéto konanie otca zároveň preukazuje, že je v jeho možnostiach plniť výživné nad judikovaný rámec. Novourčeným výživným zanikne otcovi akákoľvek potreba pokračovať v plnení vyživovacej povinnosti nad určený rozsah. Zdôraznila, že odôvodnenými potrebami dieťaťa, najmä vzhľadom na životnú úroveň rodiča, sú nielen základné (nevyhnutné) potreby, ale aj ďalšie potreby na jeho sociálny, spoločenský, kultúrny a zdravý fyzický, duševný a intelektuálny rozvoj a prípadne aj tvorba úspor pričom pomery otca, ako bolo v konaní preukázané, to v tomto prípade jednoznačne dovoľujú.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s predmetným rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie súhlasí v plnom znení a preto navrhuje, aby bolo odvolanie otca zamietnuté a rozsudok bol potvrdený.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o zvýšení výživného od otca pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2010, povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor mal. B. a dlžných úsporách za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011 dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v tejto časti rozhodol zákonne. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výžinom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o

návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust.§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť sú okolnosti týkajúce sa jeho potencionálnych príjmov, t.j. nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil, kedy súd pri posudzovaní týchto potencionálnych príjmov musí postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Ďalšími podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosti sú okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne) , jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady) . Pokiaľ ide o majetok povinného, potom sa prihliada zväčša na výnosy, ktoré tento majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať (napríklad nájomné z prenájmu) . Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že konajúci súd v danom prípade pri posúdení možností a schopností otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť správne postupoval, keď vychádzal za roky 2008, 2009 a 2010 z jeho mzdy za výkon konateľstva, príjmov za prenájom bytov a potencionálnych príjmov, za ktoré považoval vyplatené cestovné náhrady a jeho predpokladaný podiel na zisku spoločnosti A. Q..J..H.., keďže ako 85% spoločník spoločnosti môže sám rozhodným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie valného zhromaždenia spoločnosti o rozdelení zisku a teda vlastným rozhodnutím o nerozdelení zisku otec znemožnil, aby jeho príjem bol objektívne vyšší. Vychádzajúc z týchto kritérií pri určení výšky zvýšeného výživného otca jeho čistý príjem za rok 2008 sa považoval 50.336,42 € (mesačný 4.194,70 €) , za rok 2009 sa považoval 11.782,72 € (mesačný 981,89 €) a za rok 2010 sa považoval 25.865,41 € (mesačný 2.155,45 €) . Otec so svojou manželkou spoločne uhrádza náklady na stravu a oblečenie minimálne 600 € mesačne, splácajú tri hypotekárne úvery spolu 910 € mesačne, poplatky za tri byty 550 € mesačne, výdavky na mobil a internet 150 € mesačne, výdavky na škôlku pre dve maloleté deti 90 € mesačne, výdavky na lieky pre syna z dôvodu alergie 30 € mesačne, poistné na životné poistenie otca 40 € mesačne, zákonné a havarijné poistenie na dve motorové vozidlá 250 € ročne a stavebné sporenie 220 € mesačne na päť osôb vrátane mal. B., výživné pre mal. B. 133 € mesačne a ďalšie náklady mimo výživného pre mal. B. približne 70 € mesačne, stavebné sporenie, ktoré jej sporí 530 € mesačne. Za mesiace január a február 2009 otec uhradil mal. B. náklady na dentálne ošetrenie 141,14 € a za rok 2010 v sume 64,23 €. Príjem rodiny matky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na deti spolu 201,17 € mesačne, z príjmu manžela matky 167 € mesačne a z príjmu matky zo samostatnej zárobkovej činnosti priemerne 40 € mesačne. Matka spolu so svojím manželom hradia spoločné náklady spojené s bývaním 156 € mesačne, v súvislosti so stravovaním a hygienou 333 € mesačne, splácajú hypotekárny úver na dostavbu rodinného domu, v ktorom bývajú 158,64 € mesačne, uhrádzajú životné poistenie matky 26,23 € mesačne, úrazové poistenie matky 19,32 € mesačne, náklady na televíziu a internet spolu 36,44 € mesačne, výdavky na mobil matky 29,50 € mesačne a zároveň uhrádzajú životné náklady na mal. F.. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že od posledného určenia výživného, ktoré bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu Košice I z 1.4.1998 č.k. 23C 659/97, kedy sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. B. 66,39 € a kedy bol mesačný príjem otca 398,33 € a mesačný príjem matky 182,57 €, došlo k podstatným zmenám pomerov. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že sa vydala, pribudla jej

ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. F. a zvýšil sa jej príjem a u otca došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že sa tiež oženil, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, podstatne sa zvýšil jeho príjem a majetkové pomery. Zároveň došlo k nárastu výdavkov oboch rodičov, ktoré mesačne vynakladajú. K zmene pomerov došlo aj na strane mal. B., pretože pri poslednom určení výživného navštevovala materskú školu a v súčasnosti navštevuje strednú školu, čím sa zvýšili náklady na uspokojovanie jej nevyhnutných potrieb súvisiacich s jej vekom, školskou dochádzkou, ošatením a stravovaním. Vzhľadom na celkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov pri zohľadnení nevyhnutných životných nákladov odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné od otca pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2010 zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného. Vzhľadom na to, že majetkové pomery otca (vlastníctvo nehnuteľností) mu dovoľujú prispievať aj na tvorbu úspor maloletej, konajúci súd správne rozhodol, pokiaľ otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 sumou 200 € mesačne a od 1.1.2011 do budúcna sumou 100 € mesačne. Keďže konajúci súd správne rozhodol aj o dlžných úsporách za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal. B. za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2010, povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor mal. B. a dlžných úsporách za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011 ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa posudzovania potencionality jeho príjmov ako povinného rodiča odvolací súd uvádza, že z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že otec je spoločníkom v obchodnej spoločnosti A. Q..J..H.. s peňažným vkladom 5.643 € a druhým spoločníkom je manželka otca T. A. s peňažným vkladom 996 €. Otec v uvedenej obchodnej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy z 11.7.1996 vykonáva funkciu konateľa. Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že obchodná spoločnosť A. Q..J..H.. vykonáva svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Skutočnosť, že uvedená obchodná spoločnosť v roku 2008 a 2010 dosiahla predpokladaný hospodársky výsledok pri nerealizovaní výdavkov, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť, zisk, je preukázaná znaleckým posudkom č. 07/2011 vypracovaným znalkyňou z odboru ekonómia a manažment D.. V. L.. Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, aký príjem by dosiahol otec za roky 2008 a 2010 v prípade rozdelenia zisku valným zhromaždením. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na čl. 7 bod 2 spoločenskej zmluvy spoločnosti A. Q..J..H.., podľa ktorého spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere podľa výšky svojich vkladov. Keďže otec ako 85% spoločník v uvedenej obchodnej spoločnosti mohol sám ovplyvniť rozhodovanie valného zhromaždenia a teda uplatniť svoj nárok na podiel zo zisku, čo však neučinil, nemôže mať vplyv na posúdenie tzv. potencionality príjmov otca, t.j. jeho zjavne nevyužitej možnosti rozdelenia zisku, za ktorým účelom vykonáva aj podnikateľskú činnosť. Pokiaľ otec v podanom odvolaní uviedol, že ak by v spoločnosti došlo k rozdeleniu zisku, táto by už nedisponovala hotovosťou na nákup valút, ktoré by mohla ďalej predávať, čím by došlo k znemožneniu podnikania, s takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ziskom je rozdiel medzi nákladmi na podnikateľskú činnosť a príjmami z tejto činnosti. Pri zmenárenskej činnosti obchoduje spoločnosť s určitým objemom finančných prostriedkov, ktorý ostáva nezmenený (ak nedošlo k strate) , pretože zisk je tvorený rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou valút a pokiaľ obchoduje ďalej s objemom pôvodných finančných prostriedkov zvýšeným o dosiahnutý zisk, dosahuje zisk ešte vyšší, teda rozdelením zisku nemôže v žiadnom prípade dôjsť k znemožneniu podnikania, pretože by spoločnosť nedisponovala peňažnými prostriedkami ako tvrdí otec. Vo vzťahu k ďalším námietkam otca, že súd nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenia právnych predpisov z oblasti daňového práva pokiaľ do potencionálnych príjmov zahrnul jeho príjem z prenájmov bytov, avšak nezohľadnil jeho výdavky spočívajúce v splácaní úveru, odvolací súd dodáva, že posudzovanie potencionality príjmov povinného pri určení výživného je upravené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa vychádzal z čistého príjmu otca, preto je argumentácia otca v tomto smere účelová. K ďalšej argumentácii otca v odvolaní, že súd neprihliadol na jeho príležitostné výdavky (dovolenka pri mori) , ktoré maloletej dcére poskytuje odvolací súd udáva, že pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Pokiaľ napríklad rodič pravidelne v roku trávi dovolenku v zahraničí, má dieťa právo zdieľať s ním jeho životnú úroveň a v takomto prípade nie je potrebné zohľadniť vo výživnom príspevok rodiča na dovolenku dieťaťa. Vzhľadom na celkové majetkové pomery otca a jeho životnú úroveň odvolací súd jeho toho názoru, že príležitostné výdavky otca, ktoré uviedol v odvolaní nie je potrebné zohľadniť vo výživnom, pretože mal. B. má právo zdieľať s otcom jeho životnú úroveň a navyše uvedené plnenia nemajú charakter výživného. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného považuje odvolací súd odvolacie námietky otca vo vzťahu k napadnutým výrokom do 31.12.2010 za irelevantné.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k zvýšeniu výživného od 1.1.2011 do budúcna dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. v tejto časti zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. 300 € mesačne, pretože podrobným a dôsledným porovnaním pomerov za celé rozhodné obdobie dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej preukázané v rozhodnom období. Vzhľadom na priemerný čistý príjem otca dosiahnutý v roku 2010 2.155,45 €, ktorý je o polovicu nižší ako v roku 2008, z ktorého súd vychádzal pri určení výživného za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 a určil výživné 500 € mesačne, neodôvodňuje určenie výživného od 1.1.2011 400 € mesačne s prihliadnutím na určenie výživného na tvorbu úspor 100 € mesačne.

Vychádzajúc z ust. § 154 ods. 1 O.s.p., že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia odvolací súd rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011. Otec za celé rozhodné obdobie preukázateľne prispieval na výživu maloletej 133 € mesačne a 27 € mesačne na mobil, teda spolu 160 € mesačne. Za obdobie od 14.9.2009 do 31.12.2009 mal prispieť 340 € mesačne x 3 mesiace + za 16 dní mesiaca september 181,28 €, spolu 1.201,28 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 40 € mesačne x 12 mesiacov, z čoho súd odpočítal za dentálne ošetrenie 64,23 €, teda dlh predstavuje 415,77 € a za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 po 140 € mesačne x 6 mesiacov, čo je spolu 840 €, preto celkový dlh na výživnom za obdobie od 14.9.2009 do 30.6.2011 predstavuje 2.457,05 €, ktoré odvolací súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 400 € splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc dôsledne zo zásad vyplývajúcich z tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Vzhľadom na to, že ide o výživné pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu považoval odvolací súd za primerané povoliť otcovi zaplatenie dlžného výživného v mesačných splátkach 400 €, čo nebude mať ťaživý dopad na oprávnené maloleté dieťa a zabezpečí sa tým zaplatenie dlhu v primeranej lehote.

O trovách konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.