KSKE 7 CoP 281/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/281/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210283 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211210283.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. E. nar. Y..Y..Y. zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca J. E. nar. XX.XX.Y. bývajúcom v A. Z. R.. B. Č.. XX prechodne na Z. K. Č.. XX V. Ko zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom na ul. Konštantínovej č. 3 v Prešove za účasti matky L. E. nar. XX.X.Y. bývajúcej v A.D. Z. R.. B. Č.. XX zastúpenej JUDr. Zuzanou Hancinovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bellovej č. 3 o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.7.2011 č.k. 25P 57/2011-75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné pre mal. L. od 1.5.2011 zo 150,- € na 80,- €, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom, preto jeho odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné v súlade s § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. Ďalej poukázal na to, že jeho príjmy predstavujú čiastku 733,40 € mesačne a výdavky 803,46 € mesačne. Uviedol, že pravidelne mesačne platí nájom 220,- €, výživné na mal. L. určené súdom 150,- €, výživné na L. určené súdom 100,- €, cestovné z miesta bydliska do práce 35,- €, splátka poistky pre L. 14,17 €, splátka poistky pre mal. L. 4,05 €, náklady na stravu 150,- €, hygienické potreby 12,- €, telefón 10,- €, ošatenie 70,- € a doplnkové dôchodkové sporenie 23,24 € a pravidelne má náklady na spoločenské, kultúrne a športové podujatia napr. divadlo, kino, hokej, zoo a pod. 15,- €. Z toho jednoznačne vyplýva, že jeho výdavky prevyšujú jeho príjem, túto skutočnosť pri vyhodnotení dokazovania navrhol vziať do úvahy. Konkrétne mesačne je v strate 70,06 €, čo potvrdzujú aj výpisy z jeho bankového účtu, kedy v mesiaci jún 2011 stav jeho bankového účtu bol mínus 222,10 €, v mesiaci júl 2011 320,11 €. Uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď vzal do úvahy ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť, že matka maloletej je toho času bez akéhokoľvek zamestnania a príjmu, pretože tvrdí, že skončenie pracovného pomeru matkou je účelové a tým sa snažila pred súdom preukázať, že nemá žiadny príjem. Poukázal na to, že matka dlhodobo odmieta

pracovné ponuky, ktoré jej on sprostredkoval na to, aby mohla dosahovať vyšší príjem. Správanie sa matky, ktorá dlhodobo pracuje len brigádnicky a dlhodobo odmieta sa riadne zamestnať, je ilustrované aj v súdnom konaní 15C 41/2010 Okresného súdu Košice II, v ktorom matka žiadala od neho, aby bol zaviazaný platiť je manželské výživné. V dôsledku späťvzatia návrhu matkou, bolo toto konanie zastavené. V tomto súdnom spise sa nachádza viacero pracovných ponúk, ktoré otec jej ponúkol, avšak tieto matka odmietla. Takéto správanie matky je v hrubom rozpore s ust. § 75 Zákona o rodine a v žiadnom prípade nemôže byť na jeho úkor. Poukázal na pochybenie konajúceho súdu, keď vzal do úvahy aj hypotetické výdavky maloletej, ktoré by mali nastať z dôvodu, že v tomto školskom roku nastupuje na strednú školu a má za to, že ide iba o možné výdavky, ktoré nemusia v budúcnosti nastať.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. S dôvodmi uvedenými v odvolaní otca nesúhlasí, nestotožňuje sa s nimi a má za to, že nie je daný žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Poukázala na účelové tvrdenia otca ohľadne platenia nájomného 220,- €, pretože otec mal zabezpečené bývanie u svojej matky, ktorej platil podľa jeho tvrdenia nájom 165,- €, takže dobrovoľná a nie nevyhnutná zmena bývania otca za cenu vyššieho nájomného nemôže byť na úkor výživy maloletého dieťaťa. Poistku pre L. otec nehradí, pretože ona si ju hradí sama. Výdavok tvrdený otcom na stravu je takmer dvojnásobne vyšší, ako je suma, ktorú je ochotný platiť na mal. L. a ktorou sumou výživného má prispievať na jej výdavky a to tak na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie, kultúrne vyžitie, náklady na školu, cestovné a pod. Súčasne nepovažuje za nevyhnutý výdavok otca spojený s doplnkovým dôchodkovým poistením, ktoré uzavrel otec len pred pár mesiacmi počas konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sp.zn. 23P 159/2009, ktorý podávala ona ako matka z dôvodu, že otec na výživu svojich oboch dcér neprispieval dostatočne. Uviedla, že mal. L. nastupuje na Gymnázium na K. R.. V. Ko, pribudnú je v súvislosti s tým výdavky na cestovné, zvýši sa cena obedov v škole a nehovoriac o výdavkoch na školské potreby, školské výlety, lyžiarsky zájazd a prispievanie určitej sumy na stužkovú slávnosť. Poprela, že by z vlastnej viny bola nezamestnaná, nakoľko dohoda o brigádnickej činnosti s ňou bola uzavretá len na dobu určitú, k 30.6.2011 uplynula a zamestnávateľ s ňou neuzavrel ďalšiu dohodu a nepredĺžil jej platnosť dohody. Snaží sa intenzívne nájsť si vhodnú prácu, ktorá bude zodpovedať jej znalostiam a skúsenostiam. Čo sa týka údajných pracovných ponúk otca maloletej, jednalo sa o prácu dekorácia keramiky alebo výroba sviečok, na ktorú nie je vyškolená, ani vyučená a navyše je pravdepodobné, že sa jednalo len o prácu na dohodu o pracovnej činnosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že tieto tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodnutia a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. L. a preto neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že zmenou pomerov v zmysle zák. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na strane otca podstatná zmena pomerov nenastala, pretože jeho príjem je totožný s príjmom, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného, avšak kvalifikovaná zmena pomerov nastala u mal. L., ktorá prípravou na štúdium na strednej škole gymnaziálneho typu v poslednom ročníku základnej školy je takou kvalifikovanou okolnosťou, ktorá odôvodňuje zvýšenie jej odôvodnených potrieb a je takou okolnosťou, ktorá je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať. Odvolacia námietka otca, že dôvodom na zníženie výživného je zvýšenie jeho nákladov na bývanie nie je relevantná a ani podstatnou kvalifikovanou zmenou, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného, pretože náklady na bývanie má aj maloletá a jej matka a vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prednostnou pohľadávkou a otec svoje výdavky musí prispôsobiť tak, aby neohrozoval uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej. Je potrebné pripustiť nárast odôvodnených potrieb maloletej L. v súvislosti s prípravou na stredoškolské štúdium, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou, ktoré nie je nutné dokazovať, v dôsledku čoho je aj táto odvolacia námietka otca irelevantná. Odvolací súd poukazuje na tú podstatnú okolnosť, že od predchádzajúcej úpravy výživného dňa 3.9.2010, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.10.2010 do podania návrhu otcom dňa 15.4.2011 uplynulo krátke časové obdobie, počas ktorého nebola preukázaná otcom navrhovaná kvalifikovaná zmena pomerov a skutočnosť, že matka sa stala nezamestnanou nie z vlastnej viny, nakoľko dohoda o brigádnickej činnosti, ktorá s ňou bola uzavretá na dobu určitú uplynula a zamestnávateľ ju nepredĺžil, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného, pretože matka uspokojuje odôvodnené potreby maloletej aj osobnou starostlivosťou, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje, pretože rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne aj poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) . Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. V danom prípade je potrebné poznamenať aj tú skutočnosť, že mal. L. je vo veku blízkom dospelosti, kedy sú jej odôvodnené potreby značne vyššie ako u dospelého človeka nielen na zabezpečenie vzdelania, na stravu, hygienu aj ošatenie, pretože je vo veku intenzívneho rastu, preto nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca a z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.