KSKE 7 CoP 292/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 292/2012

KS v Košiciach, dátum 18.09.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 292/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/292/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210828 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512210828.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky R. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na E. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 proti odporcovi S. U. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v Ď. č. XXX zastúpenému JUDr. Janou Liptákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 12.6.2012 č.k. 18P 61/2012-24 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal odporcu počnúc dňom doručenia uznesenia predbežne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 29.6.2012, ktorým sa domáhala určenia výživného pre rozvedenú manželku od odporcu v sume 250 € mesačne a zároveň sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu 50 € mesačne do 10. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc dňom doručenia predbežného opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo 21.8.1985, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 9.11.2011 č.k. 10C 98/2011 právoplatným 30.11.2011. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti, býva sama na E. ulici v V., pričom jej základné mesačné výdavky na bývanie a stravu sú 338,58 €, v čom nie sú zahrnuté výdavky na základné hygienické potreby, oblečenie, cestovné, lieky. Jej jediný príjem tvorí čiastočný invalidný dôchodok vo výške 209,10 € mesačne. Nevyhnutné náklady teda presahujú jej príjmy, preto jej so zabezpečovaním základných životných potrieb pomáha dcéra a iní členovia rodiny. Odporca pracuje ako predák smeny v U.S.Steel Košice s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom asi 1.000 €, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a býva vo svojom rodičovskom dome. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p., § 72 ods. 1, 2, 3 vety prvej Zákona o rodine a konštatoval, že navrhovateľka ako bývalá manželka odporcu sa môže od neho dôvodne domáhať do uplynutia piatich rokov od právoplatnosti rozvodu platenia príspevku na primeranú výživu, teda jej nárok bol osvedčený. Uviedol, že existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, prípadná existencia nároku, ako aj ich osvedčenia sami o sebe ešte netvoria zákonný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Skutočnosť, že navrhovateľka má príjem pozostávajúci len z čiastočného invalidného dôchodku vo výške 209,10 € v porovnaní s nevyhnutnými výdavkami na bývanie (podľa zálohového predpisu SBD Košice III mesačne za byt 142,71 €, elektrina záloha 25,80 €, rozhlas, televízia 4,64 €, Digi kábel 9,60 €) a stravu osvedčujú, že sa nachádza v ťaživej situácii, ktorú je potrebné a možné riešiť nariadením predbežného opatrenia. Pretože navrhovateľka

osvedčila svoj nárok a vzhľadom na súčasné životné náklady navrhovanému predbežnému opatreniu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Poukázal na ust. § 72 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pre danosť nároku na priznanie predmetného príspevku musia byť splnené hmotnoprávne podmienky a to, že manželstvo musí byť rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, existencia schopností a možností, majetkových pomerov na strane druhého manžela tento príspevok uhrádzať, skutočnosť, že bývalí manželia sa nevedeli na poskytovaní príspevkov dohodnúť a súlad s dobrými mravmi. Vyjadril názor, že viacero uvedených hmotnoprávnych podmienok nebolo navrhovateľkou naplnených. Nesprávnosť právneho posúdenia veci a odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že návrh bol podľa jeho názoru podaný predčasne, nespĺňajúc jednu zo základných predpokladov na jeho podanie, ktorým je nemožnosť dohody bývalých manželov o poskytovaní príspevku na výživu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR z 12.5.2010 č.k. III. ÚS 120/2010-27, z ktorého vyplýva, ak pred predaním návrhu návrhu na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľ nepožiada bývalého manžela o príspevok, resp. z jeho strany nedošlo k pokusu o dohodu s bývalým manželom o poskytovaní príspevku, ide o predčasne podaný návrh na súd, pretože uvedená zákonná hmotnoprávna podmienka je obsiahnutá v § 72 ods. 2 Zákona o rodine a bez jej splnenia treba návrh zamietnuť. Uviedol, že splnenie tejto podmienky navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala a návrh podala bez akejkoľvek snahy z jej strany o dohodu. Z uvedeného dôvodu mal byť aj jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Existenciu naplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky danosti nároku konajúci súd žiadnym spôsobom neskúmal. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že navrhovateľka by nebola schopná sama sa živiť. Aj v zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že rozvedený manžel poberá invalidný dôchodok nestačí pre záver o tom, že nie je schopný sám sa živiť. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 1Cz 55/76, R 21/1978. Poukázal na to, že navrhovateľka nie je plne invalidná, poberá len čiastočný invalidný dôchodok a jej zdravotný stav jej umožňuje byť zárobkovo činnou. Dlhodobo však odmieta pracovať, tak tomu bolo aj v priebehu ich manželstva a tento stav jej trvalo vyhovoval. Takmer počas celej dĺžky ich manželstva sa navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom nepodieľala na úhrade nákladov domácnosti a napriek jeho opakovanej snahe zabezpečiť jej vhodné zamestnanie toto vytrvalo odmietala a so svojou finančnou situáciou bola bezproblémovo spokojná. Domnieva sa, že zdravotné postihnutie navrhovateľky nie je takého charakteru, že by bolo príčinou znemožnenia jej uplatnenia na trhu práce. Skutočnosť, že navrhovateľka sa jednoduchým vyčíslením nákladov snaží preukázať nedostatok finančných prostriedkov nemôže znamenať a ani neznamená naplnenie podmienok pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Vo svojom návrhu sa len veľmi okrajovo venuje otázke neschopnosti samostatne sa živiť. Rovnako konajúci súd neskúmal, či je táto základná podmienka pre priznanie príspevku splnená. Návrh navrhovateľky preto nepovažuje za osvedčený a to ani v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie predbežného opatrenia. Vyjadril názor, že nie je ani v súlade s dobrými mravmi, aby bol navrhovateľke priznaný príspevok za stavu, že navrhovateľka vyše 20 rokov nevyvinula žiadnu snahu o nájdenie si zamestnania, hoci jej zdravotný stav to plne umožňuje, v priebehu celého obdobia si nechávala uhrádzať všetky svoje potreby buď z jeho strany alebo zo strany jej dcér a žiadnym aktívnym spôsobom sa nesnažila svoju situáciu čo i len trochu zlepšiť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti obýva dva byty, jedného z nich je výlučnou vlastníčkou, druhý byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. S užívaním dvoch bytov sú spojené aj podstatne zvýšené náklady oproti tomu, keby navrhovateľka užívala len jeden byt. Navrhovateľka sama zdokladovala, že úhrada za tento byt predstavuje čiastku 50,59 € a nie sumu 193,30 €, ako uvádza v návrhu. K odvolaniu pripojil výpisy z Katastra nehnuteľností okres Košice III, obec Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie Furča, LV č. XXXXX, XXXXX, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na E. ul. č. XX v V. a navrhovateľka spolu s odporcom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na E. ul. č. XX a pozemku (zastavané plochy a nádvoria) parc. č. XXXX o výmere 346 m2 v podiele 1231/100000.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebný aspoň predpoklad na to, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej

úpravy. Pri vydaní predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom ako pre dokazovanie vo veci samej. Domnieva sa, že splnenie týchto podmienok vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčila. Ich manželstvo s odporcom bolo rozvedené, čo preukázala predložením rozsudku o rozvode manželstva. Skutočnosť, že nie je schopná sama sa živiť vyplýva z jej zdravotného stavu, ktorý jej neumožňuje nájsť si zamestnanie a zvýšiť tak svoj príjem. Má veľké problémy s pohybovým aparátom, čo výrazne ovplyvňuje možnosti jej uplatnenia na trhu práce. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením odporcu obsiahnutým v odvolaní, že jej zdravotné postihnutie nie je takého charakteru, aby jej bránilo nájsť si prácu. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní uvádza, že obýva dva byty, tieto sú stavebne prepojené do jedného, o čom má odporca vedomosť, pretože k tejto stavebnej úprave došlo ešte počas trvania ich manželstva. Ním navrhované riešenie obývať len jeden byt teda nie je možné zrealizovať. K argumentu odporcu, že sa nepokúšala o dohodu s ním by rada uviedla, že to nie je pravda, nakoľko sa o to pokúšala, ale neúspešne. Vyjadrila názor, že všetky skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní sú predmetom skúmania súdu pri rozhodovaní vo veci samej. Naliehavosť úpravy vzťahov účastníkov bola v konaní preukázaná, nakoľko v opačnom prípade by nebola schopná zabezpečiť svoje základné životné potreby. Odporca však nenamietal, že by mu jeho majetkové pomery a zárobkové schopnosti neumožňovali uhrádzať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Poskytovanie tohto príspevku takisto nie je v rozpore s dobrými mravmi a odporca ani neuviedol nijaký dôvod, prečo by tomu tak malo byť.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 3 vety prvej citovaného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, pretože aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie ja namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predmetom konania vo veci samej je určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až

potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Schopnosť (neschopnosť) bývalého manžela živiť sa sám sa odvodzuje od jeho skutočných, ale aj potencionálnych zárobkových možností a takisto aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel životnej úrovne bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo v subjektívnych možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Uvedené závery je potrebné vztiahnuť aj na rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Ako už bolo uvedené, podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nároku, ktoré je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Navrhovateľka zatiaľ neosvedčila nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, nakoľko nepreukázala splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky a to, že nie je schopná sama sa živiť. Skutočnosť, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku sama o sebe nepotvrdzuje jej neschopnosť sama sa živiť, na čo v konečnom dôsledku správne poukázal odporca v odvolaní. Súd prvého stupňa v tomto smere nesprávne vyhodnotil, že navrhovateľka osvedčila danosť nároku a naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, keď vychádzal z porovnania jej príjmov a výdavkov. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom navrhovateľky odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. a návrh zamietol, pričom zdôrazňuje, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je existencia pokusu o dohodu s bývalým manželom o poskytovaní príspevku, pretože hmotnoprávne podmienky priznania takéhoto nároku sú obsiahnuté v ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine je potrebné vykladať tak, že dohoda rozvedených manželov o výške príspevku má prednosť pred rozhodnutím súdu, pričom zákon nepredpisuje formu tejto dohody a pre svoju vykonateľnosť nepotrebuje schválenie súdom. Ak sa rozvedení manželia nedokážu dohodnúť, potom vo veci rozhoduje súd na základe návrhu niektorého z nich. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine nevyplýva, že navrhovateľ musí preukázať, že k dohode medzi bývalými manželmi nedošlo, pričom nie je ani zrejmé, akým spôsobom by to preukázať mohol. Naopak, odporca by mohol dosiahnuť zamietnutie návrhu navrhovateľa v prípade, ak preukáže, že došlo k uzavretiu dohody o vzniku povinnosti a výške príspevku. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že dohoda znamená konsenzus vôle osôb, ktoré dohodu uzatvárajú. V tomto preskúmavanom prípade je zrejmé, že k žiadnej dohode medzi bývalými manželmi nedošlo práve s prihliadnutím na absolútne odmietavý postoj odporcu k návrhu navrhovateľky, čím by sa v podstate konvalidoval namietaný nedostatok údajnej hmotnoprávnej podmienky, ktorou má byť pokus o dohodu. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 120/2010, na ktorý odporca poukazuje v odvolaní, odvolací súd uvádza, že citovaný názor Ústavný súd prezentoval nad rámec odôvodnenia nálezu, pričom sám konštatuje, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Konštatoval, že všeobecné súdy vychádzajú pri prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.