KSKE 7 CoP 295/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/295/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911203649 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911203649.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky B. E.X. nar. XX.XX.W. bývajúcej v K. H. V.. K. Č.. W./XX zastúpenej JUDr. Stanislavom Bovanom advokátom so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 1161/184 proti odporcovi Z. E. nar. X.X.W. bývajúcemu v K. H. V.. K. Č.. W./XX zastúpenému JUDr. Attilom Bohácsom advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci na Hlavnej ul. č. 796/69 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej E. E. nar. XX.X.W. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 20.5.2011 č.k. 15C 50/2011-150 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, mal. E. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal platiť výživné na mal. E. 200 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Upravil styk odporcu s mal. E. bez časového obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu a odporcu zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na začatie konania 66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že ich manželstvo nie je trvale a hlboko rozvrátené a je nádej na obnovu ich spolužitia. Aj napriek tomu, že s navrhovateľkou nežijú spolu od decembra 2010, táto skutočnosť ešte nie je dôvodom na rozvod ich manželstva. Uviedol, že nesúhlasí s určenou výškou výživného a vyslovil názor, že výživné 200 € mesačne nezodpovedá jednak jeho schopnostiam a možnostiam a takisto ani odôvodneným potrebám maloletej. Konštatoval, že údaje v daňových priznaniach za rok 2009 a 2010 neodzrkadľujú jeho momentálnu finančnú situáciu, pretože v podnikaní sa mu nedarí a za účelom prekrývania nepriaznivého stavu v podnikaní už do podnikania investoval všetky svoje rezervy vrátane viacerých úverov, no napriek tomu je nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že ani úver, z ktorého si kúpil poľovnú zbraň už nie je schopný splácať. K plateniu nájomného za súkromný revír 830 € ročne uviedol, že na základe nájomnej zmluvy tento súkromný revír prenajíma on, ale nájom v

skutočnosti platia všetci členovia poľovníckeho združenia, ktorí vykonávajú poľovné právo v tomto revíri. Napokon uviedol, že na výživu mal. E. je schopný prispievať 150 € mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Vyslovila názor, že vyjadrenia odporcu v odvolaní sú účelové a nezodpovedajú skutočnosti, aj keď odporca uvádza, že podľa jeho názoru nie sú vzťahy v manželstve rozvrátené. Skutočnosťou je, že odporca udržiava po dlhý čas mimomanželský pomer, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nemieni ukončiť a od júla 2010 už nežijú v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že nie je a ani nemôže existovať žiadna nádej na obnovu manželského spolužitia a to aj pre mimomanželský pomer odporcu, ktorý trvá už takmer 8 rokov. K stanovej výške výživného uviedla, že v rámci dokazovania vykonaného na súdnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca je schopný uhrádzať súdom určené výživné a určenú sumu výživného 200 € považuje za primeranú vzhľadom k schopnostiam a možnostiam odporcu, ako aj potrebám maloletej.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva účastníkov a podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. vo vzťahu k výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine a ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, má formálny charakter a neplní svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky a v konečnom dôsledku aj odporcu, ktorý prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2010, spoločne nehospodária a nežijú manželským životom od decembra 2010, ako aj vzhľadom na mimomanželskú známosť odporcu s inou ženou pretrvávajúcu takmer 8 rokov ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude na čas po rozvode zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko takéto zverenie dieťaťa korešponduje s faktickým stavom, pretože starostlivosť o dieťa od jeho útleho veku zabezpečovala výlučne matka a aj od ukončenia spolužitia s odporcom sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a mal. E. má vytvorené u matky vhodné rodinné zázemie. V časti týkajúcej sa určenia výživného pre mal. E. od odporcu odvolací súd dodáva, že rozsah zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 62 a § 75 ods. 1. K odvolacej argumentácii odporcu, že jeho manželstvo s navrhovateľkou nie je trvalé a hlboko rozvrátené a je nádej na obnovu ich spolužitia aj napriek tomu, že s navrhovateľkou nežije od decembra 2010 odvolací súd poukazuje v tomto smere na výpoveď odporcu na pojednávaní 20.5.2011, ktorý uviedol,

že jednoznačnou príčinou rozvratu ich manželstva je jeho mimomanželská známosť s inou ženou, ktorá trvá už 8 rokov a od decembra 2010 žije so svojou priateľkou. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd odvolaciu námietku odporcu vo vzťahu k napadnutému výroku o rozvode manželstva za právne irelevantnú aj so zreteľom na skutočnosť, že odporca neuviedol žiadne dôvody na obnovenie manželského spolužitia. K ďalšej odvolacej argumentácii odporcu vo vzťahu k výroku o výživnom je potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný príjem navrhovateľky 653,46 € mesačne, platí nájomné 130 € mesačne a inkaso 72 € mesačne, spláca pôžičku 150 € mesačne, ktorú zobrala v roku 2009 vo výške 8.500 € na podnikanie odporcu a taktiež spláca stavebné sporenie 17 € mesačne, ktoré v roku 1999 zobrala vo výške 100.000 Sk na podnikanie odporcu. Navrhovateľka ďalej uhrádza splátky spotrebného úveru 60 € mesačne, platí poistku pre dcéru 28 € mesačne, káblovú televíziu 9 € mesačne, internet 14 € mesačne a taktiež má náklady na cestovné autom do práce 120 € mesačne. Pokiaľ odporca v odvolacích námietkach poukázal na to, že údaje v jeho daňových priznaniach neodzrkadľujú jeho momentálnu finančnú situáciu, v podnikaní sa mu nedarí a nie je schopný splácať úver v mesačných splátkach 376 €, ktorý si zobral na kúpu poľovnej zbrane, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti neoblo ohrozené. Zároveň odvolací súd dodáva, že účastníci uzatvorili v marci 2011 dohodu ohľadom výživného, kedy bol odporca ochotný platiť na mal. E. výživné 300 € mesačne a preto pokiaľ odporca má výdavky na splácanie poľovnej zbrane, ako aj nájomného za súkromný revír 830 € ročne, tieto výdavky v zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemôžu ohrozovať plnenie vyživovacej povinnosti odporcu voči mal. E. a preto sú odvolacie námietky odporcu v tomto smere irelevantné aj so zreteľom na skutočnosť, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne iné argumenty, ktorými by spochybňoval určenú výšku výživného. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom, ktorý súd prvého stupňa upravil bez časového obmedzenia, odvolací súd konštatuje, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vhodnosť takejto úpravy styku. Keďže navrhovateľka bola od platenia súdneho poplatku oslobodená a v konaní bola úspešná, preto správne súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcovi zaplatiť súdny poplatok v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a to vo výške stanovenej podľa položky 7 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania účastníkov nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.