KSKE 7 CoP 297/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 297/2012

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 297/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/297/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209900 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512209900.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. I. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov D. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v S. nad G. na N. ul. č. X zastúpenej JUDr. Zsoltom Suverom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a V. P. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v S. nad G. na N. ul. č. X prechodne v J. S. X W. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 18.6.2012 č.k. 9P 190/2012-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca predbežne prispievať na výživu mal. I. P. mesačne sumou 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určené zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 18.6.2012. Návrh na predbežné zverenie maloletej do výchovy a osobnej starostlivosti matky zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol, nakoľko výrok o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej je právne závislý na výroku o predbežnom zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Domnieva sa, že vo svojom návrhu dostatočne osvedčila odôvodnenosť nákladov spojených s výchovou a výživou maloletej, keď okrem iného najmä uviedla, že naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kde náklady spojené s bývaním predstavujú sumu približne 250,- € mesačne, náklady na televíziu 16,- €, na telefón 10,- € mesačne, platby spojené s dodaním internetových služieb 10,- € mesačne s tým, že jej rodičia sú poberateľmi iba predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na trvalo nepriaznivý zdravotný stav mal. I. vyžadujúci si osobitnú starostlivosť je na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 194,- € mesačne a prídavky na dieťa 22,54 € mesačne. Maloletá trpí alergiou na kravské mlieko a tiež chronickou nádchou, pričom podľa súčasného stavu jej zrejme bude nutné odstrániť aj nosné mandle. Zdravotný stav maloletej si vyžaduje časté návštevy u lekára ako aj zvýšené výdavky na lieky. Aj náklady spojené s nákupom umelého mlieka pre maloletú obnášajú 32,- € mesačne a nákupom plienok 4,- € mesačne. Značnú nákladovú položku predstavujú náklady spojené s pravidelným zakupovaním detského oblečenia pre maloletú. Napriek uvedenému súd prvého stupňa s poukazom na tú skutočnosť, že nie je preukázaná výška príjmu otca u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa tak ani výška terajšieho príjmu v Nemecku bez ďalšieho mu uložil prispievať na výživu maloletej iba minimálnym výživným. Zdôraznila, že ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a preto v zmysle ust. § 120 ods. 2 O.s.p. je súd povinný vykonať aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli, obzvlášť s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide o výživné na maloletú. Súd prvého stupňa teda mal možnosť

vyžiadať si od bývalého zamestnávateľa otca U.S. Steel Košice s.r.o. prípadne od Sociálnej poisťovne potvrdenie o výške jeho príjmu a to o to viac, že otec svoj pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť bez dôležitého dôvodu. Zároveň sa domnieva, že pri rozhodovaní o návrhu na uloženie povinnosti predbežne prispievať na výživu v nevyhnutnej miere v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sa nemožno bez ďalšieho riadiť ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine t.j. predbežne určiť výživné iba vo výške 30 % zo sumy životného minima, ale je nevyhnutné v každom jednotlivom prípade osobitne zohľadniť pomery a potreby účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnuté uznesenie je založené na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach, pričom súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, ktorým sa domáhala predbežného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, pretože nebola osvedčená danosť práva (nároku) , nakoľko nebolo preukázané, že maloletému dieťaťu hrozí nejaká bezprostredná ujma, keďže maloletá je vo faktickej starostlivosti matky, otec do tejto starostlivosti nezasahuje a nebolo preukázané a v podstate ani matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdené, že by mohlo dôjsť k odňatiu dieťaťa zo starostlivosti matky otcom a súčasne by týmto bol ohrozený zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti, že otec momentálne žije a pracuje mimo územia Slovenskej republiky. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Predbežným opatrením teda môže súd upraviť len tie pomery účastníkov, kde boli porušené alebo ohrozené práva účastníkov konania. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, v rámci ktorých súd rozhoduje o výchove a výžive dieťaťa, styku dieťaťa s rodičom a pod., upravuje práva a povinnosti rodičov komplexne. Uvedené však nie je možné aplikovať aj pre rozhodovanie o predbežnej úprave pomerov maloletého dieťaťa. Zjednodušene povedané predbežným opatrením možno upraviť len tie pomery, ktoré sú z hľadiska dieťaťa bezprostredne porušené alebo ohrozené a teda nemožno uzavrieť, že výrok o predbežnom určení výživného je závislý od výroku o predbežnom zverení dieťaťa do starostlivosti rodiča. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o predbežnom určení výživného pre maloleté dieťa a dodáva, že predbežným opatrením môže súd zaviazať účastníka, aby platil výživné len v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) , pričom výživné v tejto výške je určené len na uspokojovanie základných životných (osobných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní predbežným opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné dodať, že záväzok platiť výživné v nevyhnutnej miere je predbežný a dočasný. Príjem otca maloletej sa nepodarilo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia zistiť a z toho dôvodu bolo správne zaviazať ho, aby prispieval na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu. Výživné v tejto výške je rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a v tomto kontexte je možné ho považovať za výživné v nevyhnutnej miere. V tomto štádiu konania nebol dôvod zaviazať otca, aby platil vyššie výživné, čo mu ale nebráni, aby prispieval na výživu maloletej vo vyššom rozsahu ako je to určené predbežným opatrením. Rozsah vyživovacej povinnosti otca zodpovedajúci

jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa určí autoritatívne rozhodnutím súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva (§ 75 ods. 6 O.s.p.) a z toho dôvodu pokiaľ účastník navrhuje nariadiť predbežné opatrenie musí jeho návrh spĺňať náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p. čo platí aj pre konania, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, čo je nevyhnutné aj z toho dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení platia lehoty podľa § 75 ods. 4 a 5 O.s.p. , v rámci ktorých súd nemôže v podstate žiadne dokazovanie vykonať (§ 122 O.s.p.) . Od uvedeného postupu je potrebné odlíšiť prípad, ak súd sám bez návrhu z úradnej povinnosti nariadi predbežné opatrenie vo veciach, v ktorých môže začať konanie i bez návrhu, ak sa v rámci svojej činnosti dozvie o okolnostiach odôvodňujúcich okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Vyšetrovacia zásada vyplývajúca z ust. § 120 ods. 2,3 O.s.p., na ktorú matka v odvolaní poukazuje teda platí v konaniach, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, avšak pri rozhodovaní vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 cit. ust. sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.