KSKE 7 CoP 316/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/316/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214873 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609214873.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky N. N. rod. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Okálym advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ul. č. 7 proti odporcovi N. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v C. č. XX toho času v A. XX M. E. C. Z. X U. zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 59 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. N. nar. X.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi pracoviskom Krompachy o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 6.6.2011 č.k. 7C 200/2009-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom takto rozhodol:

- manželstvo účastníkov uzavreté dňa 8.6.2002 v Grekokatolíckom kostole v C. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v R. zväzok 11, ročník 2002, strana 197, poradové číslo 16 rozvádza,

- na čas po rozvode zveruje maloletého syna V. nar. 6.6.XXXX do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá sa bude o maloletého starať a spravovať jeho majetok,

- otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna V. sumou po 170 € mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa mesiaca k rukám maky vopred od právoplatnosti tohto rozsudku,

- otec sa bude s maloletým synom V. stretávať neobmedzene na základe dohody rodičov,

- účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vôľu navrhovateľky rozviesť sa, ktorá počas rozvodového konania opakovane tvrdila, že má záujem s ním dostavať rozostavaný rodinný dom, v ktorom by spoločne bývali. Rovnako to vyplývalo z jeho tvrdenia, že navrhovateľkina známosť, ktorú nadviazala počas manželstva bola len dočasná a dotyčný muž nemá skutočný záujem s navrhovateľkou

trvale žiť. Ich vzťah sa skončil. Zdôraznil, že je ochotný navrhovateľke odpustiť neveru a to aj kvôli vzájomnému spolužitiu a kvôli výchove a výžive mal. V., ktorý si praje výchovu v úplnej rodine navrhovateľky a odporcu. Uviedol, že obaja sú gréckokatolíckeho vierovyznania, ktoré prikazuje mužovi a žene, ktorí uzatvorili sobáš, žiť spolu v manželstve za každých okolností. Uviedol, že sa snaží tento sľub dodržať. V prípade rozvodu manželstva nemôže uzatvoriť ďalšie manželstvo, ani žiť s inou ženou ako s manželkou. Rovnako by na tom bola aj navrhovateľka. V prípade, ak súd uzná, že výrok o rozvode manželstva bol správny a v tejto časti potvrdí rozsudok, napáda aj výrok o výživnom. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z prepočtov, podľa ktorých mu po úhrade všetkých životných nákladov ostane ešte 500 €. V konaní však nebolo preukázané, aké sú skutočné potreby mal. V. a či tie odôvodňujú priznanie výživného v uvedenej výške. Podotkol, že pracuje v Anglicku, kam odišiel s úmyslom zarobiť na stavbu rodinného domu, preto nie je možné posudzovať jeho príjem tak, ako keby zarábal v mieste trvalého bydliska a to obzvlášť v prípade, ak potreby maloletého by boli dostatočne pokryté aj nižším výživným a to na úrovni 130 € mesačne, ktoré je ochotné platiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, vypočul účastníkov konania, viackrát sa pokúsil o zhojenie ich manželského rozvratu tým, že pojednávania odročil, odkázal účastníkov na návštevu predmanželskej poradne, avšak žiaden z týchto pokusov neprispel k obnoveniu manželského spolužitia a vytvoreniu harmonického prostredia pre výchovu ich maloletého syna. Uviedla, že tvrdenia odporcu v odvolaní o jej vôli obnoviť s ním spolužitie, dobudovať nehnuteľnosť a bývať v nej považuje za účelové, smerujúce k predlžovaniu súdneho konania. Uviedla, že odporca sa nevie zmieriť s tým, že k nemu nič necíti a že ho odmieta. Preto jej strpčuje život a dáva na vedomie, že stále je jeho ženou. Opäť zdôraznila, že s odporcom nechce žiť, nebude žiť, nemá k nemu žiadnu citovú väzbu, ich vzťah je nulový a len z povinnosti matky, nakoľko je otcom maloletého dieťaťa vychádza odporcovi v ústrety v styku so synom, nebráni mu v ňom, lebo si uvedomuje, že je to aj v záujme maloletého dieťaťa. Uviedla, že okolnosti o jej pomere s iným mužom sú podľa jej názoru v danom štádiu rozvratu manželstva nepodstatné, pretože uviedla, že jej známosť skončila a napriek tomu manželské spolužitie s odporcom obnoviť nemieni. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že osobné a majetkové pomery odporcu, ktoré vykazuje zo zisku v zahraničí a ním preukázané výdavky, ktorých účelnosť a nevyhnutnosť by bolo možné namietať, avšak v záujme urýchlenia súdneho konania tak neučinila, odôvodňujú záver, že svoje potreby dokáže pokryť v plnej miere a rozdiel, ktorý mu ostane je viac ako 500 €. Z uvedeného možno konštatovať, že výživné určené súdom prvého stupňa 170 € mesačne zohľadňuje právo dieťaťa na rovnakú životnú úroveň s otcom maloletého, ako aj na zabezpečenie jeho potrieb.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého stupňa týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva účastníkov a podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. vo vzťahu k výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine a ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel aj so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky absolútne vylučujúci obnovenie spolužitia s odporcom. Rozvod manželstva účastníkov sa neprieči ani záujmom maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva práve s poukazom na to, že dieťa nie je dlhodobo vychovávané v harmonickom rodinnom prostredí vytvorenom svojimi rodičmi. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa sama vzhľadom na to, že odporca sa z pracovných dôvodov dlhodobo zdržiava v zahraničí. Vo vzťahu k výroku o určení výživného od otca pre maloleté dieťa na čas po rozvode odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 170 € mesačne zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na priemerný mesačný čistý príjem matky 507,50 € a príjem otca 1.278 € pri zohľadnení jeho nákladov na živobytie a k odvolacej námietke otca týkajúcej sa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne potrebou špeciálneho vzdelávania dieťaťa, preto ide o skutočnosti všeobecne známe, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel dieťaťa na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, preto odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu otca v tomto smere za irelevantnú.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov, rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.