KSKE 7 CoP 317/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 317/2012

KS v Košiciach, dátum 10.10.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 317/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/317/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210858 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512210858.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. J. nar. XX.X.L. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Ž. J. nar. XX.X.L. bývajúcej v S. na Ž. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Veronikou Kitovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a B. J. nar. XX.X.L. bývajúceho v F. na Č. ulici č. X/X zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml. advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na ulici Slovenskej jednoty č. 8 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 8.8.2012 č.k. 25P 195/2012-22 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletú J. J. nar. XX.X.L. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Rozhodol tak na základe návrhu matky maloletej podaného 7.8.2012, ktorým sa domáhala, aby súd predbežným opatrením zveril maloletú J. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške 160 € mesačne a súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletej je rozvedené, v roku 2008 si našla prácu v Čechách, dcéra mala záujem bývať u otca, preto sa dohodli na výchove dcéry tak, že bude zverená do výchovy otca. Uvedenú dohodu súd schválil rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.4.2008 sp.zn. 27P 9/2008. Od tejto doby sa zmenili pomery, nakoľko otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, majú spolu syna, už dlhšiu dobu vznikajú medzi nimi roztržky a hádky, majú nevyriešené problémy. Otec maloletej nadáva, nazýva ju hrubými vulgárnymi názvami, uráža ju. Maloletá sa ťažko sústredí na učenie, proti otcovmu hrubému správaniu sa nevie brániť, je zaťažovaná množstvom domácich prác a starostlivosťou o nevlastného brata. Najťažšie znáša urážky, osočovanie a hrubé nadávky zo strany svojho otca. Prostredie, v ktorom sa maloletá nachádza nie je v súčasnosti vhodné pre jej výchovu a vývoj. Ona opätovne býva v S. - Š., maloletá sa zdržiava u nej, od septembra by mala navštevovať základnú školu v Š.. K návrhu pripojila psychologickú správu V.. Ľ. F. z 15.6.2012, z ktorej vyplýva, že maloletá sa z vlastnej vôle v sprievode starej matky dostavila na psychologické vyšetrenie za účelom posúdenia zmeny výchovného prostredia. Zo správy ďalej vyplýva, že u maloletej sa rozvíjajú pocity emočného neprijatia, vnútorného diskomfortu a emočnej nepohody následkom zmnožených konfliktov v prostredí, v ktorom žije a vyrastá, bola by vhodná zmena doterajšieho výchovného prostredia. V prípade nesúhlasu zákonného zástupcu (otca) je nutné realizovať znalecké dokazovanie v predmetnej veci aj s

ohľadom na objektivizáciu údajov, kde bude nutné realizovať znalecké dokazovanie a vyšetrenie otca, matky a maloletej. Zmena výchovného prostredia je odporúčaná v prípade, že matka sa definitívne vráti zo zahraničia naspäť domov. Konajúci súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.4.2008 sp.zn. 27P 9/2008 bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 2.000,- Sk mesačne (t.j. 66,39 €) od 11.4.2008 do budúcna. Z predloženého dodatku k pracovnej zmluve zamestnávateľa matky W. A. W..Y..R.., O. L./XX, V. z 30.4.2012 zistil, že pracovný pomer matky trval do 31.7.2012. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 75 ods. 1, 2, 5, 7, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval návrh matky v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti za dôvodný, nakoľko rodinné prostredie otca, ktorému bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti pôsobí na maloletú stresujúco pre vzájomné konflikty otca a jeho družky. Maloletá toho času býva spolu s matkou u starých rodičov, prejavila vôľu byť v matkinej osobnej starostlivosti, čo vyplýva z priloženej psychologickej správy (maloletá z vlastného podnetu požiadala o psychologické vyšetrenie za účelom zmeny rodičovskej výchovy) , od septembra má možnosť nastúpiť do 9. ročníka základnej školy v Š.. Uviedol, že zobral do úvahy predovšetkým záujem maloletej, ktorá je vzhľadom na svoj vek schopná vyjadriť svoj názor a rozhodnúť sa pre starostlivosť druhého z rodičov, taktiež zohľadnil potrebu stabilného výchovného prostredia a závery psychologickej správy, preto predbežne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil zákonom stanovené minimálne výživné, t.j. 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletej. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a šetrenie pomerov, ktoré sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spravidla nevykonáva.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil (správne zmenil a návrh zamietol) . Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko nedostatočne skúmal, či matka maloletej je naozaj schopná zabezpečiť pre maloletú bývanie a výživu. Matka v návrhu uviedla, že býva opäť v S. - Š.. Zo správy z psychologického vyšetrenia vyplýva, že matka býva v 3-izbovom byte so svojimi rodičmi a 30-ročným bratom. Súd prvého stupňa neskúmal, či má matka maloletej zamestnanie, či naozaj v tomto byte býva a či je naozaj schopná poskytnúť maloletej výživu, ktorá zabezpečuje zdravý fyzický a psychický vývin. Rovnako nezisťoval, či sú naozaj vzťahy maloletej s ním natoľko rozvrátené, aby bolo nevyhnutné rozhodnúť predbežným opatrením. Domnieva sa, že matka maloletej dostatočne neodôvodnila naliehavý právny záujem na dočasnej úprave rodičovských práv a povinností tak, aby bolo potrebné rozhodnúť predbežným opatrením. Súd sa pri rozhodovaní stotožnil len s tvrdeniami matky a správou o psychologickom vyšetrení, pričom aj tento dôkaz nesprávne vyložil, nakoľko v odôvodnení napádaného uznesenia uvádza skutočnosti v rozpore so správou. Súd prvého stupňa uvádza, že maloletá nasťahovaním k matke bude môcť nastúpiť do 9. ročníka základnej školy v Š., zatiaľ čo z vyjadrení maloletej uvedených v správe vyplýva, že nechce prestupovať na inú školu, keďže na školu sa dobre adaptovala a dobre sa v nej cíti. Domnieva sa, že súd pritom vychádzal z tvrdení matky maloletej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde uviedla, že školy by vyhoveli ich žiadosti a maloletá by mohla byť prijatá na základnú školu v Š.. V tomto smere sa názor maloletej evidentne rozchádza s názorom matky, ktorý si pri rozhodovaní osvojil aj súd. Hoci súd prvého stupňa ako podklad pre rozhodnutie vzal psychologickú správu, odôvodnenie v mnohých bodoch nekorešponduje s jej závermi. V súvislosti so štúdiom matka v návrhu uviedla, že maloletá sa ťažko sústredí na učenie a že ani nemá čas učiť sa, nakoľko on spolu s družkou ju zaťažujú domácimi prácami a starostlivosťou o nevlastného brata. Na druhej strane zo správy vyplýva, že maloletá sa učí na čisté jednotky a chce pokračovať v štúdiu na Obchodnej akadémii v S., aj keď všetci od nej očakávajú, že pôjde študovať na gymnázium, z čoho možno dedukovať, že maloletá má určite dostatok času a dobré podmienky na učenie, nakoľko má výborné výsledky v škole a jej vzťah k škole je taktiež veľmi pozitívny. Spravidla deti, ktoré nemajú podmienky a čas na učenie majú horšie výsledky v škole a tým sa aj ich vzťah k tejto ustanovizni radikálne zhoršuje. Ďalej vyjadril názor, že napádané uznesenie nie je riadne odôvodnené, čo je pri tak vážnom zásahu do rodinných pomerov účastníkov konania neprípustné. Poukázal tiež na skutočnosť, že o zámeroch matky maloletej nevedel, pričom vzniknutú situáciu sa mohla vyriešiť pokojne a mimosúdne. Domnieva sa, že podstatou dobrých vzťahov a základom pre riešenie konfliktov je komunikácia, na ktorú pravdepodobne matka maloletej úplne zabudla. V právnych vzťahoch býva pred takýmito vážnymi krokmi zvykom vyzvať druhú stranu k určitej dohode, zmieru. Matka však takto nekonala a požiadala o

rozhodnutie súd, pričom tento sa nepochopiteľne plne stotožnil s jej ničím nepodloženými tvrdeniami a rozhodol predbežným opatrením. Naďalej odmieta, že by bol jeho vzťah s maloletou natoľko zlý, aby sa táto situácia musela riešiť prostredníctvom súdu. Poukázal na ďalšie závery správy o psychologickom vyšetrení, v ktorej je konštatované, že maloletá je po psychickej stránke v poriadku, jej osobnosť je juvenilná bez prejavov disharmonického vývinu osobnosti, resp. zvýšených neurotických tendencií. Môžu však byť u nej zvýraznené niektoré typické pubertálne prejavy (ľahšie sa rozruší v konflikte, isté opozičné črty správania, situačných nedorozumení) . Je zrejmé, že rodinné problémy, ktoré maloletá opisuje v rámci psychologického vyšetrenia sú typickými prejavmi štádia puberty detí, ktoré sa vyskytujú v takmer každej rodine s deťmi v tomto veku. Nie je ničím neobvyklým, ak sa deti v pubertálnom veku nezhodnú so svojimi rodičmi, ak majú iné názory, nechce sa im robiť domáce práce a podobne. Rozdiel je iba v tom, že v rozvrátenej rodine má dieťa pocit, že môže opustiť jedného rodiča, s ktorým má momentálne horší vzťah a uchýliť sa k druhému. Dieťa s kompletnej rodiny na niečo také nepomyslí. Domnieva sa, že nariadenie predbežného opatrenia je absolútne nekoncepčným riešením v konaní vo veci starostlivosti o maloletú. Nariadením predbežného opatrenia totiž vznikla absurdná situácia, a to existencia dvoch vykonateľných rozhodnutí na výživné na maloletú J.. Na jednej strane existuje právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým bola uložená povinnosť matke maloletej platiť výživné a na druhej strane nariadené predbežné opatrenie, ktorým je uložená povinnosť platiť výživné otcovi. Domnieva sa, že za súčasného stavu nastanú nemalé komplikácie vo veci úhrady výživného na maloletú, čím sa rozhodnutie o výživnom minie sledovanému cieľu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca poukázala na účel predbežného opatrenia, na ktorý otec pozabudol. Odvolanie otca považuje za účelové, pretože otec by sa rád vyhol plateniu výživného, nakoľko má vyživovaciu povinnosť spolu k trom deťom. Jeho odvolanie je založené na vetách vytrhnutých z kontextu psychologickej správy alebo na vetách vytrhnutých z kontextu odôvodnenia napadnutého uznesenia. Úvahy o rozvrátenej rodine v súvislosti s výchovou detí platia teraz predovšetkým pre rodinu, ktorú otec vytvoril s novou družkou a matkou svojho tretieho dieťaťa. V konaní vo veci samej bude mať súd možnosť vypočuť nielen maloletú, ale aj jej matku a vytvorí si tak vlastný názor na to, ktorý z rodičov pristupuje k výchove maloletej zodpovedne. Pokiaľ otec poukazoval na to, že pred podaním návrhu sa nepokúsila s ním o mimosúdnu dohodu uviedla, že správanie sa otca k maloletej vyvoláva u maloletej strach a stres. Telefonické hovory medzi rodičmi maloletej sú plné nadávok a vyhrážok zo strany otca na adresu matky a dcéry. Nakoniec postoj otca k riešeniu daného problému je vyjadrený v jeho odvolaní. Dcéra, ako aj ona sa otca boja. Vzhľadom na jeho materialistický postoj sa pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s otcom neradila. Považuje za dôležité, že dohoda, ktorá bola súdom potvrdená 11.4.2008 v konaní pred Okresným súdom Košice II sp.zn. 27P 9/2008 vznikla v situácii, keď otec žil sám, bol zamestnaný v blízkom okruhu svojho bydliska a ona vo svojej blízkosti prácu nenašla, zamestnala sa v Č.. Nakoľko maloletá prejavila záujem bývať u otca, spomínanú dohodu rodičia uzavreli pred súdom. Teraz sa ona vrátila domov a dcéra prejavila záujem bývať s ňou. Je len prirodzené, že maloletá matku potrebuje, ona ukončila pracovný pomer v Čechách a o dcéru sa stará. Zdôraznila, že netrpí žiadnymi nedostatkami, ktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie jej návrhu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je opodstatnené.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v občianskom súdnom konaní. Zabezpečovacia funkcia predbežných opatrení vyplýva najmä z ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť, čo znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahu medzi subjektmi s tým, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Predbežným opatrením teda môže súd upraviť len tie pomery účastníkov, kde boli porušené alebo ohrozené práva účastníkov konania.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že okolnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a správa o psychologickom vyšetrení maloletej pripojená k návrhu neodôvodňuje okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia zverením dieťaťa do dočasnej starostlivosti matky a určenie výživného od otca s poukazom na to, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 9/2008-51, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.5.2008 zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom zo správy o psychologickom vyšetrení maloletej V.. Ľ. F. nevyplýva, že v doterajšom výchovnom prostredí maloletej je život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa ohrozený a teda, že je naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov (maloletého dieťaťa) nariadením predbežného opatrenia. Psychologička sama konštatuje, že je nutné objektivizovať údaje poskytnuté maloletým dieťaťom, vypočutím a vyšetrením všetkých účastníkov konania, a to aj vzhľadom na vek maloletej, u ktorej môžu byť zvýraznené niektoré typické pubertálne prejavy (ľahšie sa rozruší v konflikte, isté opozičné črty správania, situačných nedorozumení) . Tvrdenia matky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú nesporne relevantné v konaní vo veci samej a ich opodstatnenosťou sa bude zaoberať súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o jej návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď nariadil predbežné opatrenie podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňuje nariadiť predbežné opatrenie pred začatím konania, pretože návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej, preto bolo potrebné postupovať podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.